Skip to main content

CAPÍTULO 1

KAPITOLA PRVÁ

Observando los ejércitos en el campo de batalla de Kurukṣetra

Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku

TEXT 1:
Dhṛtarāṣṭra dijo: ¡Oh, Sañjaya!, ¿qué hicieron mis hijos y los hijos de Pāṇḍu después de reunirse en el lugar de peregrinaje de Kurukṣetra con deseos de pelear?
VERŠ 1:
Dhṛtarāṣtra riekol: „Ó, Sañjaya, čo urobili moji a Pāṇḍuovi synovia, keď sa v bojovnej nálade zhromaždili na pútnom mieste Kuruovcov?“
TEXT 2:
Sañjaya dijo: ¡Oh, rey!, después de ver el ejército dispuesto en formación militar por los hijos de Pāṇḍu, el rey Duryodhana fue a donde se encontraba su maestro y se dirigió a él con las siguientes palabras.
VERŠ 2:
Sañjaya riekol: „Ó, môj kráľ, po zhliadnutí vojska zoradeného do vojenského šíku bratmi Pāṇḍuovcami pristúpil kráľ Duryodhana k svojmu učiteľovi a predniesol nasledujúce slová:
TEXT 3:
¡Oh, maestro mío!, he ahí el gran ejército de los hijos de Pāṇḍu, dispuesto de manera tan experta por tu inteligente discípulo el hijo de Drupada.
VERŠ 3:
Ó, môj učiteľ, pozri na mohutné vojsko synov Pāṇḍuových, ktoré tak znalecky zoradil tvoj múdry žiak, syn Drupadov.
TEXT 4:
Aquí en este ejército hay muchos arqueros heroicos de la talla de Bhīma y Arjuna: grandes guerreros tales como Yuyudhāna, Virāṭa y Drupada.
VERŠ 4:
V tejto armáde je veľa hrdinských lukostrelcov, ktorí sa v boji vyrovnajú Bhīmovi a Arjunovi, a sú tu aj veľkí bojovníci, ako Yuyudhāna, Virāṭa a Drupada.
TEXT 5:
También hay grandes, heroicos y poderosos guerreros, tales como Dhṛṣṭaketu, Cekitāna, Kāśirāja, Purujit, Kuntibhoja y Śaibhya.
VERŠ 5:
Sú tu tiež veľkí, hrdinskí a mocní bojovníci ako Dhṛṣṭaketu, Cekitāna, Kāśirāja, Purujit, Kuntibhoja a Śaibya.
TEXT 6:
Están el magnífico Yudhāmanyu, el muy poderoso Uttamaujā, el hijo de Subhadrā y los hijos de Draupadī. Todos estos guerreros son grandes combatientes de cuadriga.
VERŠ 6:
Je tu mocný Yudhāmanyu, silný Uttamaujā, Subhadrin syn i synovia Draupadī. Všetci sú to udatní bojovníci na vojenských vozoch.
TEXT 7:
Mas, para tu información, ¡oh, el mejor de los brāhmaṇas!, permíteme hablarte de los capitanes que están especialmente capacitados para dirigir mi fuerza militar.
VERŠ 7:
Ó, najlepší z brāhmaṇov, dovoľ mi, aby som ťa informoval o veliteľoch, ktorí sú obzvlášť schopní viesť moje vojsko.
TEXT 8:
Hay personalidades tales como tú, Bhīṣma, Karṇa, Kṛpa, Aśvatthāmā, Vikarṇa y el hijo de Somadatta llamado Bhūriśravā, todos los cuales triunfan siempre en la batalla.
VERŠ 8:
Okrem teba sú tu osobnosti ako Bhīṣma, Karṇa, Kṛpa, Aśvatthāmā, Vikarṇa a Somadattov syn nazývaný Bhūriśravā, ktorí vychádzajú z bojov vždy víťazne.
TEXT 9:
Hay muchos otros héroes que están dispuestos a dar la vida por mí. Todos ellos están bien equipados con diversas clases de armas, y todos tienen experiencia en la ciencia militar.
VERŠ 9:
Je tu veľa ďalších hrdinov, ktorí sú pripravení za mňa obetovať svoje životy. Všetci sú dobre ozbrojení najrôznejšími zbraňami a všetci sú to skúsení bojovníci.
TEXT 10:
Nuestro poderío es inconmensurable y estamos perfectamente protegidos por el abuelo Bhīṣma, mientras que la fuerza de los Pāṇḍavas, cuidadosamente protegida por Bhīma, es limitada.
VERŠ 10:
Naša vojenská sila je neobmedzená a dokonale chránená praotcom Bhīṣmom, zatiaľ čo sila bratov Pāṇḍuovcov, svedomito chránená Bhīmom, je obmedzená.
TEXT 11:
Todos ustedes, desde sus respectivos puntos estratégicos de entrada a la falange del ejército, deben ahora darle todo su apoyo al abuelo Bhīṣma.
VERŠ 11:
Teraz, keď tu takto stojíte rozostavení na svojich príslušných strategických miestach, musíte praotca Bhīṣmu podporiť zo všetkých síl.
TEXT 12:
Entonces, Bhīṣma, el magno y valiente patriarca de la dinastía Kuru, el abuelo de los guerreros, hizo sonar su caracola muy estruendosamente, produciendo un sonido como el del rugido de un león y causándole placer a Duryodhana.
VERŠ 12:
Potom Bhīṣma, mocný a statočný predok Kuruovského rodu, praotec bojovníkov, zadul mocne do svojej lastúry. Burácajúci zvuk, podobný leviemu revu, potešil Duryodhanu.
TEXT 13:
Después de eso, súbitamente sonaron todas las caracolas, los tambores, los clarines, las trompetas y los cuernos, y el sonido conjunto fue tumultuoso.
VERŠ 13:
Potom sa zrazu spoločne búrlivým hlasom rozozneli všetky lastúry, bubny, bubienky, kotly a rohy.
TEXT 14:
En el bando opuesto, tanto el Señor Kṛṣṇa como Arjuna, que se encontraban en una gran cuadriga tirada por caballos blancos, hicieron sonar sus caracolas trascendentales.
VERŠ 14:
Na druhej strane aj Śrī Kṛṣṇa a Arjuna zaduli do svojich transcendentálnych lastúr, sediac na veľkom bojovom voze, v ktorom boli zapriahnuté biele tátoše.
TEXT 15:
El Señor Kṛṣṇa hizo sonar su caracola, llamada Pāñcajanya; Arjuna hizo sonar la suya, la Devadatta; y Bhīma, el que come vorazmente y realiza tareas hercúleas, hizo sonar su aterradora caracola, llamada Pauṇḍra.
VERŠ 15:
Śrī Kṛṣṇa zadul do Svojej lastúry nazývanej Pāñcajanya a Arjuna do svojej Devadatty. A Bhīma, nenásytný jedák schopný nadľudských skutkov, zadul do svojej strašlivej lastúry nazývanej Pauṇḍra.
TEXTS 16-18:
El rey Yudhiṣṭhira, el hijo de Kuntī, hizo sonar su caracola, la Anantavijaya, y Nakula y Sahadeva hicieron sonar la Sughoṣa y la Maṇipuṣpaka. Ese gran arquero, el rey de Kāśī, el gran guerrero Śikhaṇḍī, Dhṛṣṭadyumna, Virāṭa, el inconquistable Sātyaki, Drupada, los hijos de Draupadī, y otros, ¡oh, rey!, tales como el hijo de Subhadrā, el de los poderosos brazos, hicieron sonar sus respectivas caracolas.
VERŠE 16-18:
Kráľ Yudhiṣṭhira, syn Kuntī, zadul do svojej lastúry zvanej Anantavijaya, a Nakula a Sahadeva do svojej Sughoṣi a Maṇipuṣpaky. Vynikajúci lukostrelec kráľ Kāśī, mocný bojovník Śikhandī, Dhṛṣṭadyumna, Virāṭa, neporaziteľný Sātyaki, Drupada, synovia Draupadī, silne ozbrojený Subhadrin syn a ďalší, ó, môj kráľ, tí všetci duli do svojich lastúr.
TEXT 19:
El sonido de esas caracolas se volvió tumultuoso. Vibrando tanto en el cielo como en la Tierra, destrozó los corazones de los hijos de Dhṛtarāṣṭra.
VERŠ 19:
Trúbenie všetkých týchto rôznych lastúr začalo byť ohlušujúce. Otriasalo oblohou i zemou a rozochvievalo srdcia Dhṛtarāṣṭrových synov.
TEXT 20:
En ese momento, Arjuna, el hijo de Pāṇḍu, sentado en la cuadriga que ostentaba el estandarte con la efigie de Hanumān, levantó su arco y se aprestó a disparar sus flechas. ¡Oh, rey!, después de mirar a los hijos de Dhṛtarāṣṭra dispuestos en formación militar, Arjuna se dirigió al Señor Kṛṣṇa con las siguientes palabras.
VERŠ 20:
Ó, kráľ, Arjuna, syn Pāṇḍuov, na svojom bojovom voze nesúcom vlajku so znakom Hanumāna v tejto chvíli pozdvihol svoj luk, aby sa pripravil vystreliť šípy. Pozrel sa na Dhṛtarāṣṭrových synov zoradených vo vojenskom šíku a potom oslovil Śrī Kṛṣṇu nasledujúcimi slovami.“
TEXTS 21-22:
Arjuna dijo: ¡Oh, Tú, el infalible!, por favor, pon mi cuadriga entre los dos ejércitos, de modo que pueda ver a aquellos que están aquí presentes con deseos de pelear, y con quienes debo enfrentarme en esta gran contienda armada.
VERŠE 21-22:
Arjuna riekol: „Ó, Neomylný, postav prosím môj bojový voz medzi obe vojská tak, aby som mohol vidieť bojachtivých prítomných, s ktorými sa musím v tomto veľkom boji stretnúť.
TEXT 23:
Déjame ver a los que han venido aquí a pelear, deseando complacer al malvado hijo de Dhṛtarāṣṭra.
VERŠ 23:
Dovoľ mi vidieť tých, ktorí sem prišli bojovať so želaním potešiť zlomyseľného Dhṛtarāṣṭrovho syna.“
TEXT 24:
Sañjaya dijo: ¡Oh, descendiente de Bharata!, el Señor Kṛṣṇa, después de que Arjuna le dijo eso, condujo la excelente cuadriga hasta que estuvo en medio de los ejércitos de ambos bandos.
VERŠ 24:
Sañjaya riekol: „Ó, potomok Bharatov, takto oslovený Arjunom zašiel Śrī Kṛṣṇa s úžasným vozom medzi obe vojská.“
TEXT 25:
En presencia de Bhīṣma, Droṇa y todos los demás caudillos del mundo, el Señor dijo: «Tan solo mira, ¡oh, Pārtha!, a todos los Kurus aquí reunidos».
VERŠ 25:
V prítomnosti Bhīṣmu, Droṇu a ostatných panovníkov sveta Śrī Hṛṣīkeśa povedal: „Ó, Pārtha, len sa pozri na všetkých zhromaždených Kuruovcov.“
TEXT 26:
Ahí, Arjuna pudo ver en el seno de los ejércitos de ambos bandos, a sus padres, abuelos, maestros, tíos maternos, hermanos, hijos, nietos y amigos, y también a sus suegros y bienquerientes.
VERŠ 26:
Vo vojskách oboch protivníkov zazrel Arjuna svojich otcov, dedov, učiteľov, strýkov, bratov, synov, vnukov, priateľov a tiež svokrov a priaznivcov.
TEXT 27:
Cuando el hijo de Kuntī, Arjuna, vio a todas esas diversas clases de parientes y amigos, se llenó de compasión y dijo lo siguiente.
VERŠ 27:
Keď Arjuna, syn Kuntī, videl všetkých svojich priateľov a príbuzných, zmocnil sa ho hlboký súcit a povedal.
TEXT 28:
Arjuna dijo: Mi querido Kṛṣṇa, al ver a mis amigos y familiares presentes ante mí con tantos ánimos de pelear, siento que los miembros del cuerpo me tiemblan y que la boca se me está secando.
VERŠ 28:
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, keď pred sebou vidím svojich priateľov a príbuzných v takej bojovnej nálade, cítim, ako sa mi chvejú údy a vysychá mi v ústach.
TEXT 29:
Todo el cuerpo me tiembla y tengo el vello erizado. Mi arco Gāṇḍīva se me está resbalando de la mano, y la piel me arde.
VERŠ 29:
Trasiem sa na celom tele a vlasy sa mi ježia. Luk Gāṇḍīva mi padá z rúk a koža ma páli.
TEXT 30:
Ahora me siento incapaz de permanecer aquí por más tiempo. La razón se me está ofuscando y la mente me da vueltas. Solo veo cosas que serán causa de infortunio, ¡oh, Kṛṣṇa, destructor del demonio Keśī!
VERŠ 30:
Nemôžem tu už dlhšie stáť, zabúdam sa a moja myseľ blúdi. Predvídam iba nešťastie, ó, Kṛṣṇa, hubiteľ démona Keśīho.
TEXT 31:
No veo cómo puede resultar nada bueno del hecho de matar a mis propios parientes en esta batalla, ni puedo desear, mi querido Kṛṣṇa, ninguna victoria, reino ni felicidad subsecuentes.
VERŠ 31:
Nevidím nič dobrého na tom, že v boji zabijem svojich vlastných príbuzných. Môj milý Kṛṣṇa, ako môžem túžiť po nejakom ďalšom víťazstve, kráľovstve alebo šťastí?
TEXTS 32-35:
¡Oh, Govinda!, ¿de qué nos sirve un reino, la felicidad, o incluso la propia vida, cuando todos aquellos para quienes los deseamos se encuentran ahora formados en este campo de batalla? ¡Oh, Madhusūdana!, cuando maestros, padres, hijos, abuelos, tíos maternos, suegros, nietos, cuñados y demás familiares están dispuestos a perder la vida y sus propiedades y se encuentran ante mí, ¿por qué habría yo de desear matarlos, aun a pesar de que si no lo hago, ellos me maten a mí? ¡Oh, sustentador de todas las entidades vivientes!, no estoy dispuesto a pelear con ellos ni siquiera a cambio de los tres mundos, mucho menos por esta Tierra. ¿Qué placer vamos a obtener de matar a los hijos de Dhṛtarāṣṭra?
VERŠE 32-35:
Ó, Govinda, načo nám bude kráľovstvo, radosť, ba i samotný život, keď všetci, pre ktorých si to môžeme želať, sú teraz zoradení na tomto bojisku? Ó, Madhusūdana, keď tu učitelia, otcovia, synovia, dedovia, strýkovia, svokrovia, vnuci, švagrovia a ostatní príbuzní stoja predo mnou pripravení obetovať svoje životy a majetok, prečo by som si mal želať zabiť ich, hoci inak by oni mohli zabiť mňa? Ó, udržovateľ všetkých živých bytostí, nie som pripravený s nimi bojovať ani pre vládu nad tromi svetmi, nie to ešte nad týmto svetom. Aké potešenie z toho budeme mať, keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov?
TEXT 36:
Si matamos a esos agresores, el pecado se apoderará de nosotros. Por lo tanto, no está bien que matemos a los hijos de Dhṛtarāṣṭra y a nuestros amigos. ¡Oh, Kṛṣṇa, esposo de la diosa de la fortuna!, ¿qué ganaríamos y cómo podríamos ser felices si matamos a nuestros propios parientes?
VERŠ 36:
Ak zabijeme týchto zločincov, upadneme do hriechu. Preto nie je od nás správne zabiť synov Dhṛtarāṣṭrových a našich priateľov. Čo by sme tým, ó, Kṛṣṇa, manžel bohyne šťastia, získali a ako môžeme byť šťastní, keď zabijeme svojich vlastných príbuzných?
TEXTS 37-38:
¡Oh, Janārdana!, aunque estos hombres, con sus corazones dominados por la codicia, no ven mal alguno en matar a su propia familia ni en reñir con amigos, ¿por qué nosotros, que podemos ver el crimen en el que se incurre al destruir una familia, habríamos de cometer esos pecados?
VERŠE 37-38:
Ó, Janārdana, hoci títo muži, ktorých srdcia premohla žiadostivosť, nevidia nič zlého v zabíjaní príslušníkov svojej rodiny a v hádkach so svojimi priateľmi, prečo by sme my, ktorí v zničení rodu vidíme zločin, mali konať takto hriešne?
TEXT 39:
Con la destrucción de la dinastía, se destruye la tradición familiar eterna, y, con ello, el resto de la familia se entrega a la irreligión.
VERŠ 39:
So zánikom rodu je zničená večná rodová tradícia, a tak zvyšok rodiny upadá do neznabožstva.
TEXT 40:
¡Oh, Kṛṣṇa!, cuando la irreligión prevalece en la familia, las mujeres de esta se contaminan, y de la degradación de la mujer, ¡oh, descendiente de Vṛṣṇi!, surgen los hijos no deseados.
VERŠ 40:
Keď v rodine prevládne bezbožnosť, ó, Kṛṣṇa, nastane mravný úpadok žien, a keď poklesnú ženy, ó, potomok Vṛṣṇiho, príde nežiadúce potomstvo.
TEXT 41:
Un aumento de la población no deseada es causa segura de una vida infernal, tanto para la familia como para aquellos que destruyen la tradición familiar. Los antepasados de esas familias corruptas caen, porque las celebraciones para ofrecerles comida y agua son detenidas por completo.
VERŠ 41:
Pribúdanie nežiadúceho obyvateľstva spôsobí pekelný život rodiny, ako aj tých, ktorí rodinné tradície ničia. Predkovia takto zničených rodín poklesnú tiež, lebo sa im prestane obetovať jedlo a voda.
TEXT 42:
Debido a las maldades de aquellos que destruyen la tradición familiar, causando con ello la aparición de hijos no deseados, toda clase de proyectos de la comunidad y actividades de bienestar para la familia quedan devastados.
VERŠ 42:
Následkom zlých skutkov ničiteľov rodových tradícií, ktoré spôsobujú narodenie nechcených detí, sa ničí odveký spoločenský poriadok a blaho rodiny.
TEXT 43:
¡Oh, Kṛṣṇa, sustentador de las gentes!, he oído a través de la sucesión discipular, que aquellos cuyas tradiciones familiares fueron destruídas moran siempre en el infierno.
VERŠ 43:
Ó, Kṛṣṇa, udržovateľ ľudstva, počul som od duchovných učiteľov, že tí, ktorí zničia rodinné tradície, budú naveky prebývať v pekle.
TEXT 44:
¡Ay de mí!, ¡cuán extraño es que nos estemos disponiendo a cometer grandes actos pecaminosos! Llevados por el deseo de disfrutar de felicidad imperial, estamos decididos a matar a nuestros propios parientes.
VERŠ 44:
Ó, beda, aké zvláštne je, že sme odhodlaní spáchať veľké hriechy. Z túžby po kráľovskom šťastí sme schopní zabíjať aj vlastných príbuzných.
TEXT 45:
Para mí sería mejor que los hijos de Dhṛtarāṣṭra, armas en mano, me mataran en el campo de batalla, desarmado y sin ofrecer resistencia.
VERŠ 45:
Bolo by pre mňa lepšie, keby som sa nebránil a bol bez zbrane v boji zabitý ozbrojenými synmi Dhṛtarāṣṭrovými.“
TEXT 46:
Sañjaya dijo: Arjuna, habiendo hablado así en el campo de batalla, echó a un lado su arco y sus flechas, y, con la mente presa de dolor, se sentó en la cuadriga.
VERŠ 46:
Sañjaya riekol: „Keď takto Arjuna prehovoril uprostred bojiska, odhodil luk a šípy a zachvátený žiaľom sa posadil do bojového voza.“