Chapter Three

Tretia časť

The Pleasure Principle

Princíp pôžitku

Pleasing the Perfect Master

Uspokojenie dokonalého Pána

During a lecture given in September 1968 in Seattle, Washington, Śrīla Prabhupāda says, “Can anybody in this meeting say that he’s not the servant of anybody or anything? No, because our constitutional position is to serve.” Then he proposes an idea new to most of his listeners: “If you agree to serve Kṛṣṇa, gradually you will realize that Kṛṣṇa is also serving you.” Śrīla Prabhupāda goes on to explain how by pleasing Kṛṣṇa the soul can enjoy unlimited happiness.

Počas prednášky, ktorá sa konala v septembri roku 1968 v Seattli, v štáte Washington, sa Šríla Prabhupáda pýta: „Môže niekto z prítomných povedať, že nikomu alebo ničomu neslúži? Nie, pretože slúžiť je pre nás prirodzené.“ Potom predostrie myšlienku, ktorá je pre väčšinu poslucháčov nová: „Keď sa rozhodnete slúžiť Krišnovi, postupne zistíte, že aj Krišna slúži vám.“ Šríla Prabhupáda ďalej vysvetľuje, ako môže duša uspokojovaním Krišnu zažívať neobmedzené šťastie.

In this material world, everyone is trying to search out happiness and get relief from misery. There are three kinds of miseries caused by our material condition: ādhyātmika, ādhibhautika, and ādhidaivika. Ādhyātmika miseries are those caused by the body and mind themselves. For example, when there is some disarrangement of the different functions of metabolism within the body, we get a fever or some pain. Another kind of ādhyātmika misery is caused by the mind. Suppose I lose someone who is dear to me. Then my mind will be disturbed. This is also suffering. So diseases of the body or mental disturbances are ādhyātmika miseries.

V hmotnom svete sa každý snaží nájsť šťastie a vyhnúť utrpeniu. Existuje trojaké utrpenie spôsobené hmotným podmienením: adhyātmika, adhibhautika a adhidaivika. Utrpenie adhyātmika je spôsobené telom a mysľou. Napríklad, keď v tele nefunguje správnym spôsobom metabolizmus, dostaneme horúčku alebo cítime bolesť. Iný druh utrpenia, adhyātmika, vytvára myseľ. Povedzme, že stratím niekoho, kto mi je drahý – som rozrušený. To je tiež utrpenie. Choroby tela alebo mentálne rozrušenie preto patria do skupiny adhyātmika.

Then there are ādhibhautika miseries, sufferings caused by other living entities. For example, human beings are sending millions of poor animals to the slaughterhouse daily. The animals cannot express themselves, but they are undergoing great suffering. And we also suffer miseries caused by other living entities.

Ďalej existuje utrpenie spôsobené inými živými bytosťami, adhibhautika. Ľudia napríklad denne vozia na bitúnok milióny úbohých zvierat. Zvieratá nedokážu dobre vyjadriť svoje pocity, no v skutočnosti nesmierne trpia. Podobne zažívame utrpenie spôsobené inými živými bytosťami aj my.

Finally, there are ādhidaivika miseries, those caused by higher authorities such as the demigods. There may be famine, earthquake, flood, pestilence – so many things. These are ādhidaivika sufferings.

Napokon existuje utrpenie zvané adhidaivika, ktoré spôsobujú vyššie autority, polobohovia. Hladomory, zemetrasenia, záplavy, morové epidémie a mnohé iné pohromy – to je utrpenie adhidaivika.

So we are always suffering one or more of these miseries. This material nature is constituted in such a way that we have to suffer; it is God’s law. And we are trying to relieve the suffering by patchwork remedies. Everyone is trying to get relief from suffering; that is a fact. The whole struggle for existence is aimed at getting out of suffering.

Takto neustále trpíme jedným alebo viacerými spôsobmi. Hmotná príroda je stvorená tak, že musíme trpieť – to je Boží zákon. My sa však snažíme zmierniť utrpenie rôznymi pochybnými spôsobmi. Všetci sa chcú od utrpenia oslobodiť – to je skutočnosť. Cieľom boja o existenciu je oslobodiť sa od utrpenia.

There are various kinds of remedies that we use to try to relieve our suffering. One remedy is offered by the modern scientists, one by the philosophers, another by the atheists, another by the theists, another by the fruitive workers. There are so many ideas. But according to the philosophy of Kṛṣṇa consciousness, you can get free of all your sufferings if you simply change your consciousness to Kṛṣṇa consciousness. That’s all.

Existujú rôzne spôsoby, ktorými sa pokúšame utrpenie zmierniť. Jeden ponúkajú moderní vedci, ďalšie filozofi, iné zase ateisti, teisti, či ľudia pracujúci kvôli výsledkom svojich činov. Existuje toľko nápadov… No podľa filozofie vedomia Krišnu sa môžete oslobodiť od všetkého utrpenia jednoducho tak, že zmeníte súčasné vedomie na vedomie Krišnu. To je všetko.

All our sufferings are due to ignorance. We have forgotten that we are eternal servants of Kṛṣṇa. There is a nice Bengali verse that explains this point:

Príčinou všetkého utrpenia je nevedomosť. Zabudli sme, že sme veční Krišnovi služobníci, ako to vysvetľuje jeden pekný bengálsky verš:

kṛṣṇa-bahirmukha hañā bhoga-vāñchā kare
nikaṭa-stha māyā tāre jāpaṭiyā dhare

As soon as our original Kṛṣṇa consciousness becomes polluted with the consciousness of material enjoyment – the idea that I want to lord it over the resources of matter – our troubles begin. Immediately we fall into māyā, illusion. Everyone in the material world is thinking, “I can enjoy this world to my best capacity.” From the tiny ant up to the highest living creature, Brahmā, everyone is trying to become a lord. In your country many politicians are canvassing to become the president. Why? They want to become some kind of lord. This is illusion.

Len čo sa naše pôvodné vedomie Krišnu znečistí vedomím hmotného pôžitku – túžbou panovať hmotnej prírode, objavia sa problémy. Okamžite padáme do máje, ilúzie. V hmotnom svete si každý myslí: „Tento svet si môžem užívať do sýtosti.“ Počnúc malým mravcom až po Brahmu, najvyššiu živú bytosť, sa každý pokúša stať pánom. Politici vo vašej krajine bojujú o hlasy voličov, aby mohli zasadnúť na prezidentské kreslo. Prečo? Pretože chcú byť pánmi. To je ilúzia.

In the Kṛṣṇa consciousness movement our mentality is just the opposite. We are trying to become the servant of the servant of the servant of the servant of Kṛṣṇa (gopī-bhartuḥ pada-kamalayor dāsa-dāsānudāsaḥ). Instead of wanting to become a lord, we want to become the servant of Kṛṣṇa.

V hnutí pre vedomie Krišnu sa pokúšame rozvinúť presne opačný postoj. Chceme byť služobníkom služobníka služobníka Krišnu (gopī-bhartuḥ pāda-kamalayor dāsa-dāsānudāsaḥ). Nechceme byť pánmi, chceme byť Krišnovými služobníkmi.

Now, people may say this is a slave mentality: “Why should I become a slave? I shall become the master.” But they do not know that this consciousness – “I shall become the master” – is the cause of all their suffering. This has to be understood. In the name of becoming master of this material world, we have become the servants of our senses.

Niekto by to mohol nazvať otrockou mentalitou: „Prečo by som sa mal stať otrokom? Stanem sa pánom.“ Takýto človek však nevie, že práve toto „Stanem sa pánom“ je príčinou jeho utrpenia. Toto musíme pochopiť. V snahe stať sa pánmi hmotného sveta sme sa stali služobníkmi vlastných zmyslov.

We cannot avoid serving. Every one of us sitting in this meeting is a servant. These boys and girls who have taken to Kṛṣṇa consciousness have agreed to become servants of Kṛṣṇa. So their problem is solved. But others are thinking, “Why should I become a servant of God? I shall become the master.” Actually, no one can become the master. And if someone tries to become the master, he simply becomes the servant of his senses. That’s all. He becomes the servant of his lust, the servant of his avarice, the servant of his anger – the servant of so many things.

Službe sa nedá vyhnúť. Každý jeden z nás, ako tu sedíme, je služobník. Títo chlapci a dievčatá, ktorí prijali vedomie Krišnu, súhlasili s tým, že sa stanú Krišnovými služobníkmi. Ich problém sa preto vyriešil. Ostatní však uvažujú: „Prečo by som sa mal stať služobníkom Boha? Stanem sa pánom!“ V skutočnosti sa však nik nemôže stať pánom. A ak sa niekto snaží stať pánom, stane sa nakoniec služobníkom svojich zmyslov. To je všetko. Stane sa sluhom vlastnej žiadostivosti, sluhom chamtivosti, sluhom vlastného hnevu – sluhom toľkých vecí…

In a higher stage, one becomes the servant of humanity, the servant of society, the servant of his country. But the actual purpose is to become the master. That is the disease. The candidates for the presidency are presenting their different manifestos: “I shall serve the country very nicely. Please give me your vote.” But their real idea is somehow or other to become the master of the country. This is illusion.

Na vyššej úrovni sa človek stáva služobníkom ľudstva, služobníkom spoločnosti, služobníkom svojej krajiny. No jeho skutočným zámerom je stať sa pánom. To je choroba. Kandidáti na prezidenta prichádzajú s rôznymi vyhláseniami: „Budem oddane slúžiť krajine. Prosím, dajte mi svoj hlas.“ No ich skutočný zámer je vládnuť krajine – takým či onakým spôsobom. To je ilúzia.

So, we should understand this important point of philosophy: Constitutionally we are servants. Nobody can say, “I am free; I am the master.” If someone thinks like that, he’s in illusion. Can anybody in this meeting say that he’s not the servant of anybody or anything? No, because our constitutional position is to serve.

Mali by sme preto pochopiť tento dôležitý filozofický bod. Našou prirodzenosťou je slúžiť. Nikto nemôže povedať: „Som slobodný. Som pán.“ Ten, kto takto uvažuje, je v ilúzii. Môže niekto z tu prítomných povedať, že nikomu alebo ničomu neslúži? Nie, pretože slúžiť je pre nás prirodzené.

We may serve Kṛṣṇa, or we may serve our senses. But the difficulty is that by serving our senses we simply increase our misery. For the time being you may satisfy yourself by taking some intoxicant. And under the spell of the intoxicant you may think that you are nobody’s servant, that you are free. But this idea is artificial. As soon as the hallucination is gone, again you see that you are a servant.

Môžeme slúžiť Krišnovi, alebo zmyslom. Problém je však v tom, že službou zmyslom iba zväčšujeme mieru nášho utrpenia. Keď užijete nejakú omamnú látku, môžete sa na chvíľu cítiť spokojne. Pod jej vplyvom si môžete namýšľať, že nie ste nikoho služobníkom, že ste slobodný. Avšak táto predstava je umelá. Len čo omámenie pominie, opäť si uvedomíte, že ste služobník.

So we are being forced to serve, but we don’t wish to serve. What is the adjustment? Kṛṣṇa consciousness. If you become the servant of Kṛṣṇa, your aspiration to become the master is immediately achieved. For example, here we see a picture of Kṛṣṇa and Arjuna. [Śrīla Prabhupāda points to a painting of Kṛṣṇa and Arjuna on the Battlefield of Kurukṣetra.] Kṛṣṇa is the Supreme Lord; Arjuna is a human being. But Arjuna loves Kṛṣṇa as a friend, and in response to Arjuna’s friendly love Kṛṣṇa has become his chariot driver, his servant. Similarly, if we become reinstated in our transcendental loving relationship with Kṛṣṇa, our aspiration for mastership will be fulfilled. If you agree to serve Kṛṣṇa, gradually you will see that Kṛṣṇa is also serving you. This is a question of realization.

Takže sme nútení slúžiť, aj keď nechceme. Existuje z tejto situácie východisko? Áno. Východiskom je vedomie Krišnu. Keď sa staneme Krišnovými služobníkmi, okamžite sa splní naša túžba stať sa pánmi. Tu napríklad vidíme obrázok Krišnu a Ardžunu. [Šríla Prabhupáda ukazuje na obraz Krišnu a Ardžunu na Kuruovskom bojisku.] Krišna je Najvyšší Pán; Ardžuna je ľudská bytosť. No Ardžuna mal rád Krišnu ako priateľa a Krišna mu jeho priateľskú lásku oplatil tak, že sa stal jeho vozatajom, jeho služobníkom. Podobne, keď obnovíme náš transcendentálny láskyplný vzťah s Krišnom, naša ambícia vládnuť sa splní. Keď sa rozhodnete slúžiť Krišnovi, postupne zistíte, že Krišna vám službu opätuje. Je to iba otázka realizácie.

So, if we want to get free of the service of this material world, the service of our senses, then we must direct our service toward Kṛṣṇa. This is Kṛṣṇa consciousness.

Preto, ak sa chceme oslobodiť od služby hmotnému svetu, od služby vlastným zmyslom, musíme našu službu zamerať na Krišnu. To je vedomie Krišnu.

Śrīla Rūpa Gosvāmī quotes a nice verse in his Bhakti-rasāmṛta-sindhu concerning the service of the senses: kāmādīnāṁ kati na katidhā pālitā durnideśā. Here a devotee is saying to Kṛṣṇa that he has served his senses for a very long time (kāmādīnāṁ kati na katidhā). Kāma means “lust.” He says, “By the dictation of my lust I have done what I should not have done.” When someone is a slave, he’s forced to do things he does not wish to do. He’s forced. So, here the devotee is admitting that under the dictation of his lust he has done sinful things.

V Bhakti-rasámrita-sindhu cituje Šríla Rúpa Gosvámí pekný verš o službe zmyslom: kāmādīnāṁ kati na katidhā pālitā durnideśā. Oddaný v tomto verši Krišnovi hovorí, ako dlho slúžil svojim zmyslom (kāmādīnāṁ kati na katidhā). Kāma znamená „žiadostivosť“. „Na príkaz vlastnej žiadostivosti som robil zakázané veci,“ hovorí oddaný. Keď je ktosi otrokom, je nútený robiť veci, ktoré nechce. Jednoducho musí. A práve v tomto verši oddaný priznáva, že na príkaz žiadostivosti konal hriešne.

Then someone may say to the devotee: “All right, you have served your senses. But now you are done serving them. Now everything is all right.” But the difficulty is this: teṣāṁ jātā mayi na karuṇā na trapā nopaśāntiḥ. The devotee says, “I have served my senses so much, but I find they are not satisfied. That is my difficulty. My senses are not satisfied, nor am I satisfied, nor are my senses kind enough to give me relief, to give me pension from their service. That is my position. I had hoped that by serving my senses for many years they would have been satisfied. But no, they’re not. They are still dictating to me.”

Niekto by mu mohol povedať: „V poriadku. Slúžil si zmyslom, ale už si s tým skončil. Teraz je všetko v poriadku.“ Problém je však v čomsi inom: teṣāṁ jātā mayi na karuṇā na trapā nopaśāntiḥ. Oddaný hovorí: „Toľko som slúžil zmyslom, no stále sú nespokojné. A nielen zmysly, ani ja nie som spokojný. Nechcú mi dať pokoj, ani ma prepustiť zo svojej služby. V takejto som situácii. Dúfal som, že po tých dlhých rokoch, čo som im slúžil, by mohli byť spokojné. Ale mýlil som sa. Nie sú a stále mi rozkazujú.“

Here I may disclose something one of my students told me: In old age his mother is going to marry. And somebody else complained that his grandmother has also married. Just see: Fifty years old, seventy-five years old, and the senses are still so strong that they’re dictating, “Yes, you must marry.” Try to understand how strong the senses are. It is not simply young men who are servants of their senses. One may be seventy-five years old, eighty years old, or even at the point of death – still one is the servant of the senses. The senses are never satisfied.

Pri tejto príležitosti si dovolím prezradiť, čo mi jeden z mojich žiakov povedal: jeho mama v pokročilom veku sa chystá vydávať. A ktosi iný poznamenal, že jeho babka sa tiež opäť vydala. Tak si to predstavte – majú päťdesiat a sedemdesiatpäť a ich zmysly sú stále také mocné, že im prikazujú: „Musíš sa vydať!“ Pokúste sa pochopiť, aké mocné sú zmysly. Služobníkmi zmyslov nemusia byť iba mladí ľudia. Niekto môže mať sedemdesiatpäť, osemdesiat alebo ležať na smrteľnej posteli a stále môže byť služobníkom vlastných zmyslov. Zmysly nie sú nikdy spokojné.

So this is the material situation. We are servants of our senses, but by serving our senses we are not satisfied, nor are our senses satisfied, nor are they merciful to us. There is chaos!

To je hmotná realita. Slúžime zmyslom, no takáto služba nedokáže uspokojiť ani nás, ani naše zmysly. A zmysly s nami nemajú štipku súcitu. Úplný zmätok.

The best thing, therefore, is to become a servant of Kṛṣṇa. In Bhagavad-gītā [18.66] Kṛṣṇa says,

Najlepším riešením je preto stať sa Krišnovým služobníkom. V Bhagavad-gíte (18.66) Krišna hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

You have served your senses in so many lives, life after life, in 8,400,000 species. The birds are serving their senses, the beasts are serving their senses, the human beings, the demigods – everyone within this material world is after sense gratification. “So,” Kṛṣṇa says, “just surrender unto Me. Just agree to serve Me, and I will take charge of you. You will be free from the dictation of your senses.”

Život za životom, v 8 400 000 druhoch, si slúžil vlastným zmyslom. Vtáci slúžia zmyslom, šelmy slúžia zmyslom, ľudské bytosti, polobohovia – každý v hmotnom svete dychtí po zmyslovom pôžitku. Krišna preto hovorí: „Jednoducho sa Mi odovzdaj. Sľúb, že Mi budeš slúžiť a Ja sa o teba postarám. Oslobodíš sa spod nadvlády zmyslov.“

Because of the dictation of the senses, we are committing sinful activities life after life. Therefore we are in different grades of bodies. Don’t think that every one of you is of the same standard. No. According to one’s activities, one gets a certain type of body. And these different types of bodies afford one different grades of sense gratification. There is sense gratification in the hog’s life also, but it is of a very low grade. The hog is so sensual that it does not hesitate to have sex with its mother, its sister, or its daughter. Even in human society there are people who don’t care whether they have sex with their mother or sister. The senses are so strong.

Na príkaz zmyslov sa život za životom dopúšťame hriešnych činností. Preto dostávame rôzne druhy tiel. Nemyslite si, že všetci ste na rovnakej úrovni. Nie. Podľa svojich činností získate určitý druh tela. A tieto rôzne druhy tiel vám poskytujú rôzne úrovne zmyslového pôžitku. Aj prasa zakúša zmyslový pôžitok, ale ide o pôžitok na veľmi nízkej úrovni. Prasa má taký silný sklon k pôžitku, že sa neštíti mať pohlavný styk s vlastnou matkou, sestrou či dcérou. Dokonca aj v ľudskej spoločnosti sa nájdu takí, ktorým neprekáža pohlavný styk s vlastnou matkou či sestrou. Také mocné sú zmysly.

So, we should try to understand that serving the dictations of our senses is the cause of all our misery. The threefold miseries that we are suffering – the miseries we are trying to get free of – are due to this dictation of the senses. But if we become attracted to serving Kṛṣṇa, we will no longer be forced to follow the dictation of our senses. One name for Kṛṣṇa is Madana-mohana, “He who conquers Cupid, or lust.” If you transfer your love from your senses to Kṛṣṇa, you will be free from all misery. Immediately.

Mali by sme preto pochopiť, že služba zmyslom podľa ich diktátu je príčinou nášho utrpenia. Trojaké utrpenie, ktoré zažívame – utrpenie, od ktorého sa chceme oslobodiť – existuje práve vďaka diktátu zmyslov. Ak nás však začne priťahovať služba Krišnovi, nebudeme viac nútení poslúchať príkazy zmyslov. Jedným z Krišnových mien je Madana-mohana, „ten, kto premohol Amora, žiadostivosť“. Keď presmerujeme lásku od vlastných zmyslov na Krišnu, oslobodíme sa od všetkých strastí. Okamžite.

So this endeavor to be the master – “I am the monarch of all I survey” – should be given up. Every one of us is constitutionally a servant. Now we are serving our senses, but we should direct this service to Kṛṣṇa. And when you serve Kṛṣṇa, gradually Kṛṣṇa reveals Himself to you as you become sincere. Then the reciprocation of service between Kṛṣṇa and you will be so nice. You can love Him as a friend or as a master or as a lover – there are so many ways to love Kṛṣṇa.

Mali by sme sa teda prestať snažiť byť pánmi – „Som pánom všetkého navôkol.“ Každý z nás je prirodzene služobník. Momentálne slúžime zmyslom, ale túto službu by sme mali nasmerovať na Krišnu. A keď budete slúžiť Krišnovi, Krišna sa vám úmerne k vašej úprimnosti postupne zjaví. Potom bude vzájomná výmena služby medzi Krišnom a vami veľmi pekná. Môžete Ho milovať ako priateľa, pána alebo milenca – Krišnu môžete milovať toľkými spôsobmi.

So, you should try to love Kṛṣṇa, and you will see how much you are satisfied. There is no other way to become fully satisfied. Earning great amounts of money will never give you satisfaction. I once knew a gentleman in Calcutta who was earning six thousand dollars a month. He committed suicide. Why? That money could not give him satisfaction. He was trying to have something else.

Pokúste sa milovať Krišnu a uvidíte, nakoľko budete spokojní. Neexistuje iný spôsob, ako dosiahnuť úplné uspokojenie. Zarábanie miliónov vás nikdy neuspokojí. Poznal som istého pána z Kalkaty, ktorý zarábal šesťtisíc dolárov mesačne. Spáchal samovraždu. Prečo? Pretože peniaze ho nedokázali uspokojiť. Chcel mať niečo iné.

So my humble request to you all is that you try to understand this sublime benediction of life, Kṛṣṇa consciousness. Simply by chanting Hare Kṛṣṇa you will gradually develop a transcendental loving attitude for Kṛṣṇa, and as soon as you begin to love Kṛṣṇa, all your troubles will be eradicated and you will feel complete satisfaction.

Preto vás všetkých pokorne žiadam, aby ste sa pokúsili pochopiť tento vznešený dar ľudského života – vedomie Krišnu. Spievaním Haré Krišna postupne vyviniete transcendentálnu láskyplnú náklonnosť ku Krišnovi, a len čo začnete milovať Krišnu, všetky problémy pominú a pocítite úplnú spokojnosť.

Thank you very much. Are there any questions?

Ďakujem veľmi pekne. Sú nejaké otázky?

Question: When we engage the material energy in the service of Kṛṣṇa, what happens to it? Does it become spiritualized?

Otázka: Čo sa stane s hmotnou energiou, keď ju zamestnáme v službe Krišnovi? Zduchovnie?

Śrīla Prabhupāda: When a copper wire is in touch with electricity, it is no longer copper; it is electricity. Similarly, when you apply your energy to the service of Kṛṣṇa, it is no longer material energy; it is spiritual energy. So as soon as you engage yourself in the service of Kṛṣṇa, you become free from the dictates of the material energy. Kṛṣṇa states that in the Bhagavad-gītā [14.26]:

Šríla Prabhupáda: Keď je medený drôt v kontakte s elektrinou, už to nie je meď; je to elektrina. Podobne, keď použijete energiu v službe Krišnovi, nie je to viac hmotná energia; je to duchovná energia. Hneď ako sa zamestnáte v službe Krišnovi, oslobodíte sa spod nadvlády hmotnej energie. Krišna to hovorí v Bhagavad-gíte (14.26):

māṁ ca yo ’vyabhicāreṇa
bhakti-yogena sevate
sa guṇān samatītyaitān
brahma-bhūyāya kalpate

“Anyone who seriously engages in My service immediately becomes transcendental to the material qualities and comes to the platform of Brahman, or spirit.”

„Každý, kto sa vážne zamestná v službe Mne, sa ihneď povznesie nad hmotné kvality a dospeje na duchovnú úroveň, úroveň Brahmanu.“

So, when you apply your energy in the service of Kṛṣṇa, do not think that it remains material. Everything used in Kṛṣṇa’s service is spiritual. For example, each day we distribute fruit prasādam [fruit that has been offered to Kṛṣṇa]. Now, one may ask, “Why is this fruit different from ordinary fruit? It has been purchased at the market like any other fruit. We also eat fruit at home. What is the difference?” No. Because we offer the fruit to Kṛṣṇa, it immediately becomes spiritual. The result? Just go on eating kṛṣṇa-prasādam, and you will see how you are making progress in Kṛṣṇa consciousness.

Ak použijete svoju energiu v službe Krišnovi, nemali by ste si myslieť, že je aj naďalej hmotná. Všetko, čo používate v službe Krišnovi, je duchovné. Napríklad každý deň rozdávame ovocie obetované Krišnovi (prasādam). Niekto by sa mohol spýtať: „Čím sa toto ovocie líši od obyčajného ovocia? Kúpili sme ho na trhu ako ktorékoľvek iné ovocie. Aj doma jeme ovocie. V čom je rozdiel?“ Rozdiel je však veľký, pretože my ovocie obetujeme Krišnovi. Takto okamžite zduchovnie. A výsledok? Jedzte kṛṣṇa-prasādam a uvidíte, ako rýchlo pokročíte vo vedomí Krišnu.

Here is another example. If you drink a large quantity of milk, there may be some disorder in your bowels. If you go to a physician (at least, if you go to an Āyur-vedic physician), he’ll offer you a medical preparation made with yogurt. And that yogurt with a little medicine in it will cure you. Now, yogurt is nothing but milk transformed. So, your disease was caused by milk, and it is also cured by milk. How is that? Because you are taking the medicine under the direction of a qualified physician. Similarly, if you engage the material energy in the service of Kṛṣṇa under the direction of a bona fide spiritual master, that same material energy which has been the cause of your bondage will bring you to the transcendental stage beyond all misery.

Alebo iný príklad: ak vypijete priveľa mlieka, môže vám spôsobiť tráviace ťažkosti. Keď kvôli tomu pôjdete k lekárovi (k ajurvédskemu lekárovi), predpíše vám liek obsahujúci jogurt. Tento jogurt s trochou lieku vás vylieči. Jogurt však nie je nič iné ako mlieko v inej podobe. Chorobu vám spôsobilo mlieko, ale mlieko ju aj vyliečilo. Ako je to možné? Pretože užívate liek podľa pokynov skúseného lekára. Podobne, keď zamestnáte hmotnú energiu v službe Krišnovi pod vedením pravého duchovného učiteľa, tá istá hmotná energia, ktorá vás zotročovala, vás pozdvihne na transcendentálnu úroveň mimo akéhokoľvek utrpenia.

Question: How can you make everything so simple to understand?

Otázka: Ako je možné, že dokážete všetko podať tak ľahko a zrozumiteľne?

Śrīla Prabhupāda: Because the whole philosophy is so simple. God is great. You are not great. Don’t claim that you are God. Don’t claim that there is no God. God is infinite, and you are infinitesimal. Then what is your position? You have to serve God, Kṛṣṇa. This is simple truth. The rebellious attitude against God is māyā, illusion. Anyone who is declaring that he is God, that you are God, that there is no God, that God is dead – he is under the spell of māyā.

Šríla Prabhupáda: Pretože celá filozofia je veľmi jednoduchá. Boh je veľký. Vy nie ste veľkí. Netvrďte, že ste Boh. Netvrďte, že Boh neexistuje. Boh je nekonečne veľký a vy ste nekonečne malí. Aké je teda vaše postavenie? Musíte slúžiť Bohu, Krišnovi. To je jednoduchá pravda. Rebélia voči Bohu je májá, ilúzia. Každý, kto vyhlasuje, že je Boh, že vy ste Boh, že Boh neexistuje alebo že Boh je mŕtvy, je pod vplyvom máje.

When a man is haunted by a ghost, he speaks all kinds of nonsense. Similarly, when a person is haunted by māyā, he says, “God is dead. I am God. Why are you searching for God? There are so many Gods loitering in the street.” People who speak like this are all ghostly haunted, deranged.

Človek posadnutý duchom hovorí iba samé nezmysly. Podobne osoba posadnutá májou hovorí: „Boh je mŕtvy. Ja som Boh. Prečo hľadáte Boha? Vonku na ulici sa predsa túla toľko Bohov…“ Ľudia, čo takto rozprávajú, sú posadnutí duchmi, zbláznili sa.

So you have to cure them by vibrating the transcendental sound of the Hare Kṛṣṇa mantra. This is the cure. Simply let them hear, and gradually they will be cured. When a man is sleeping very soundly, you can cry out beside his ear and he’ll awaken. So the Hare Kṛṣṇa mantra can awaken the sleeping human society. The Vedas say, uttiṣṭhata jāgrata prāpya varān nibodhata: “O human being, please get up! Don’t sleep any more. You have the opportunity of a human body. Utilize it. Get yourself out of the clutches of māyā.” This is the declaration of the Vedas. So continue to chant Hare Kṛṣṇa. Awaken your countrymen from illusion, and help them get relief from their miseries.

Musíte ich vyliečiť transcendentálnym zvukom mantry Haré Krišna. To je ten pravý liek. Umožnite im počúvať a postupne sa vyliečia. Keď človek tvrdo spí, stačí, keď mu zakričíte do ucha a prebudí sa. Haré Krišna mantra dokáže prebudiť spiacu ľudskú spoločnosť. Vo Védach sa hovorí: uttiṣṭhata jāgrata prāpya varān nibodhata. „Človeče, vstávaj! Nespi. Dostal si príležitosť v podobe ľudského tela. Využi ju. Vysloboď sa z pazúrov máje.“ To je odkaz Véd. Neustále spievajte Haré Krišna. Prebuďte svojich krajanov z ilúzie a pomôžte im zbaviť sa utrpenia.

Liberation to a Higher Pleasure

Vyslobodenie – pôžitok vyššieho druhu

“Everyone is inviting, `Come on, enjoy sex.’ But no matter how hard you try to enjoy sex, you cannot be satisfied. That is certain. Unless you come to the spiritual platform of enjoyment, you will never be satisfied.” In this explanation of a Bengali song written several centuries ago by a great Kṛṣṇa conscious spiritual master, Śrīla Prabhupāda proposes that there is a pleasure higher than sex and tells us how to begin experiencing it.

„Každý nás nabáda: „No tak, uži si sex!“ Akokoľvek sa však budete snažiť užiť si sex, neuspokojí vás to. To je isté. Dokým neochutnáte duchovný pôžitok, nebudete spokojní.“ Vo výklade k bengálskej piesni, ktorú pred niekoľkými sto rokmi napísal veľký duchovný učiteľ vedomý si Krišnu, Šríla Prabhupáda vysvetľuje, že existuje vyšší pôžitok ako sex, a tiež to, ako ho môžeme zažívať aj my.

Narottama dāsa Ṭhākura, who has written this song, is a famous ācārya [spiritual master], and his compositions are accepted as Vedic truth. In this song he represents himself as a common man, as one of us. He laments, appealing to Hari, Lord Kṛṣṇa, hari hari biphale janama goṅāinu: “My dear Lord, I have uselessly spoiled my life, because I have not worshiped You.”

Naróttam dás Thákur, autor tejto piesne, je slávny áčárja (duchovný učiteľ), ktorého texty sú prijímané ako védske pravdy. V tejto piesni sa stavia do role obyčajného človeka, jedného z nás. S nárekom sa obracia na Hariho, Pána Krišnu: hari hari biphale janama goṅāinu. „Môj drahý Pane, zbytočne som premárnil celý život, pretože som Ťa neuctieval.“

People do not know that they are spoiling their life. They are thinking, “I’ve got a very nice apartment, a very nice car, a very nice wife, a very nice income, a very nice social position.” All these material attractions make us forget the purpose of our life – to worship Kṛṣṇa.

Ľudia vôbec nevedia, že premárňujú svoje životy. Myslia si: „Mám pekný byt, pekné auto, peknú manželku, slušný príjem, spoločenské postavenie.“ Všetky tieto hmotné lákadlá spôsobujú, že zabúdame na zmysel života, ktorým je uctievanie Krišnu.

In one verse [5.5.8], the Śrīmad-Bhāgavatam summarizes the material attractions:

Šrímad-Bhágavatam (5.5.8) zhŕňa hmotné lákadlá nasledovne:

puṁsah striyā mithunī-bhāvam etaṁ
tayor mitho hṛdaya-granthim āhuḥ
ato gṛha-kṣetra-sutāpta-vittair
janasya moho ’yam ahaṁ mameti

The basic principle of material attraction is sex: puṁsaḥ striyā mithunī-bhāvam etam. A man hankers after a woman, and a woman hankers after a man. And when they actually engage in sex, they become very much attracted to each other: tayor mitho hṛdaya-granthim āhuḥ. Hṛdaya means “heart,” and granthim means “hard knot.” So when a man and a woman engage in sex, the hard knot in the heart is tied. “I cannot leave you,” he says. “You are my life and soul.” And she says, “I cannot leave you. You are my life and soul.”

Základným princípom všetkej hmotnej príťažlivosti je sex: puṁsaḥ striyā mithunī-bhāvam etaṁ. Muž túži po žene a žena po mužovi. A keď dôjde k pohlavnému styku, silne sa pripútajú jeden k druhému: tayor mitho hṛdaya-granthim āhuḥ. Hṛdaya znamená „srdce“ a granthim znamená „pevný uzol“. Keď majú muž a žena pohlavný styk, pevný uzol v srdci sa ešte viac utiahne. „Nemôžem ťa opustiť,“ hovorí muž, „si pre mňa všetkým.“ A ona povie: „Nemôžem ťa opustiť. Si pre mňa všetkým.“

For a few days. Then divorce.

Na pár dní. Potom sa rozvedú.

But the beginning is sex. The basic principle of material attraction is sex. We have organized sex life in many social conventions. Marriage is a social convention that gives sex a nice finishing touch, that’s all. Sometimes it is said that marriage is legalized prostitution. But for keeping up social relations one has to accept some regulative principles, some restrictions on sense gratification. Therefore civilized human beings recognize that there is a difference between sex in marriage and sex outside of marriage, which is just like sex between animals.

Začiatkom je však sex. Základným princípom hmotnej príťažlivosti je sex. Pohlavný život je usmerňovaný mnohými spoločenskými konvenciami. Svadba je spoločenská konvencia, ktorá je, pokiaľ ide o sex, iba „čerešničkou na torte“, to je všetko. Občas sa manželstvo zvykne nazývať „legalizovanou prostitúciou“. Aby sa však udržali spoločenské vzťahy, musíme prijať určité usmerňujúce zásady, určité obmedzenia týkajúce sa zmyslového pôžitku. Preto civilizované ľudské bytosti uznávajú, že je rozdiel medzi sexom v manželstve a sexom mimo manželstva, ktorý sa nelíši od sexu medzi zvieratami.

In any case, when two people unite some way or other, their next demand is a nice apartment (gṛha) and some land (kṣetra). Then children (suta). When you have an apartment and a wife, the next requirement is to have children, because without children no home life is pleasant. Pūtra-hīnaṁ gṛhaṁ śūnyam: “Home life without children is just like a desert.” Children are the real pleasure of home life. Finally there is the circle of relatives, or society (āpta). And all these paraphernalia have to be maintained with money (vittaiḥ). So money is required.

Tak či onak, keď sa dvaja ľudia dajú dohromady, ich ďalšou požiadavkou je pekný byt (gṛha) a kus pozemku (kṣetra). Potom prídu na rad deti (suta). Keď máte byt a ženu, ďalšou požiadavkou sú deti, pretože domov bez detí je smutný. Putra-hīnaṁ gṛhaṁ śūnyam. „Domov bez detí je ako púšť.“ Deti sú skutočným potešením domova. A nakoniec je tu okruh príbuzných alebo spoločnosť (āpta) a na udržanie toho všetkého potrebujete peniaze (vittaiḥ). Bez nich sa nezaobídete.

In this way one becomes entangled in the material world and covered by illusion. Why illusion? Why are such important things – wife, children, money – illusion? Because although at the present moment you may think everything is all right – you have a nice arrangement of home life, apartment, wife, children, society, and position – as soon as your body is finished everything is finished. You’re forced to leave everything and move on to your next platform. And you do not know what your next platform will be. Your next body may be that of a human being or a cat or a dog or a demigod or anything. You do not know. But whatever it is, as soon as you leave your present body you will forget everything. There will be no remembrance of who you were, who your wife was, what your home was like, how big your bank balance was, and so on. Everything will be finished.

Takto sa človek zapletie do hmotného sveta a je prekrytý ilúziou. Prečo ilúziou? Prečo sú také dôležité veci ako žena, deti a peniaze ilúzia? Pretože aj keď si v danom momente môžete myslieť, že je všetko v poriadku – máte úžasný rodinný život, byt, ženu, deti, spoločnosť a postavenie – len čo zomriete, so všetkým je koniec. Ste nútení všetko opustiť a premiestniť sa niekam inam. A kam, to neviete. Môžete dostať ľudské telo, telo mačky, psa, poloboha, akékoľvek… Nikdy neviete. No nech je hocaké, vo chvíli, keď opustíte to súčasné, na všetko zabudnete. Nebudete si pamätať, kým ste boli, kto bola vaša žena, aký ste mali domov, koľko ste mali na účte a podobne. Všetko skončí.

Everything will be finished in a flash, just like a bubble bursting in the ocean. The thrashing of the waves in the ocean generates millions and billions of bubbles, but the next moment they are all finished. Finished.

Všetko skončí v jedinom okamihu ako bublina v oceáne. Vlnobitie oceánu vytvára na hladine milióny a miliardy bublín, ktoré v okamihu zaniknú. Koniec.

In this way material life is going on. The living entity travels through many species of life, many planets, until he comes to the human form of life. Human life is an opportunity to understand how we are transmigrating from one place to another, from one life to another, and simply wasting our time, not understanding what our constitutional position is and why we are suffering so much distress.

A tak je to aj s hmotným životom. Živá bytosť putuje mnohými životnými druhmi a planétami, až nakoniec získa ľudskú podobu. Ľudský život je príležitosť uvedomiť si, že sa sťahujeme z jedného miesta na druhé, z jedného života do druhého, a že iba márnime čas bez toho, aby sme pochopili, aké je naše prirodzené postavenie a prečo toľko trpíme.

These things are to be understood in this human form of life. But instead of inquiring about our real position, we are simply engaged with mithunī-bhāvam and gṛha-kṣetra-sutāpta-vittaiḥ – sex, wife, home, property, children, society, money, and position. We are captivated with these things, and we are spoiling our life.

Tieto veci sa dajú pochopiť iba v ľudskej podobe. No namiesto toho, aby sme sa zaujímali o naše skutočné postavenie, zaplietame sa do mithunī-bhāvam a gṛha-kṣetra-sutāpta-vittaiḥ – sex, žena, domov, majetok, deti, spoločnosť, peniaze a postavenie. Sme očarení týmito vecami a premárňujeme tak životy.

So Narottama dāsa Ṭhākura, representing us, is lamenting, “My dear Lord, I have spoiled my life.” Why? Manuṣya-janama pāiyā rādhā-kṛṣṇa nā bhajiyā: “This human form of life is meant for understanding Rādhā-Kṛṣṇa [the Lord and His energy] and worshiping Rādhā-Kṛṣṇa. But instead of making contact with Rādhā-Kṛṣṇa, I am simply spoiling my life in sense gratification.”

Preto Naróttam dás Thákur, ktorý sa stavia do pozície jedného z nás, lamentuje: „Môj drahý Pane, premárnil som celý život.“ Prečo? Mānuṣya-janama pāiyā rādhā-kṛṣṇa nā bhajiyā: „Cieľom ľudskej podoby je pochopiť a uctievať Rádhá-Krišnu (Pána a Jeho energiu). No namiesto toho, aby som pracoval na vzťahu k Rádhe a Krišnovi, ničím si život zmyslovým pôžitkom.

Then his lament goes on. Golokera prema-dhana hari-nāma-saṅkīrtana rati nā janmilo kene tāy: “Alas, why have I no attraction for chanting Hare Kṛṣṇa?” The chanting of the Hare Kṛṣṇa mantra is a transcendental vibration; it is not a material thing. It is imported from the transcendental abode of Kṛṣṇa. From there the transcendental sound of Hare Kṛṣṇa has come. This sound is like the sunshine coming from the sun. Although you cannot go to the sun – it is far, far beyond your reach – you can understand that the sunshine is coming from the sun globe. There is no doubt about it. Similarly, the vibration of the Hare Kṛṣṇa mantra is coming from Kṛṣṇa’s planet, Goloka (golokera prema-dhana). And this chanting produces love of Kṛṣṇa. (Prema-dhana means “the treasure of love for Kṛṣṇa.”)

Naróttamov nárek pokračuje: golokera prema-dhana hari-nāma-saṅkīrtana rati nā janmilo kene tāy: „Beda, prečo ma nepriťahuje spievanie Haré Krišna?“ Mantra Haré Krišna je transcendentálna vibrácia; nie je to nič hmotné. Pochádza z Krišnovho transcendentálneho sídla. Odtiaľ pochádza transcendentálny zvuk Haré Krišna. Tento zvuk je ako svetlo vyžarujúce zo slnka. Aj keď nemôžete ísť na slnko, pretože je príliš ďaleko, chápete, že slnečné svetlo pochádza zo slnečnej planéty. O tom niet pochýb. Podobne vibrácia Haré Krišna pochádza z Krišnovej planéty, Goloky (golokera-prema-dhana). A toto spievanie prebúdza lásku ku Krišnovi. (Prema-dhana znamená „poklad lásky ku Krišnovi“.)

Narottama dāsa Ṭhākura laments, hari-nāma-saṅkīrtana rati nā janmilo kene tāy: “Alas, why do I have no attachment for the chanting of Hare Kṛṣṇa?” Why should one be attached to this chanting? That is explained in the next line. Saṁsāra-biṣānale dibā-niśi hiyā jvale jurāite: “Chanting Hare Kṛṣṇa is the only remedy to relieve the heart from the burning poison of sense gratification.” Hiyā means “heart.” Our heart is always burning. Why? Because it is in touch with the sense-gratificatory process. No sense-gratificatory process can give me satisfaction, even though I try this way and that way, this way and that way. People are trying sense gratification in so many ways, and now they have come to the last point: the naked dance and … what is that short skirt?

Naróttam dás Thákur narieka: hari-nāma-saṅkīrtana rati nā janmilo kene tāy. „Beda, prečo ma ani trochu nepriťahuje spievanie Haré Krišna?“ Prečo by nás malo priťahovať toto spievanie? Vysvetlenie nájdeme v ďalšom riadku: saṁsāra-biṣānale dibā-niśi hiyā jale jurāite. „Spievanie Haré Krišna je jedinou úľavou pre srdce spaľované jedom zmyslového pôžitku.“ Hiyā znamená „srdce“. Naše srdce neustále horí v plameňoch. Prečo? Pretože je v kontakte so zmyslovým pôžitkom. Žiadny zmyslový pôžitok nás však nemôže uspokojiť, nech sa akokoľvek snažíme. Ľudia vymysleli toľko spôsobov, ako si užívať, až dospeli k tomu poslednému: striptíz, a… ako sa volá tá krátka sukňa?

Devotee: Miniskirt.

Oddaný: Minisukňa.

Śrīla Prabhupāda: Miniskirt, yes. [Laughs.] So, because in the material world the basic principle is sex, everyone is inviting, “Yes, come on, enjoy sex. Come on, enjoy sex.” But no matter how you try to enjoy sex, you cannot be satisfied. That is certain, because sense gratification is not your real platform of enjoyment. You are a spirit soul, and unless you come to the spiritual platform you will never be satisfied by any sense gratification. You’ll simply go on hankering after pleasure, but you will find no satisfaction.

Šríla Prabhupáda: Minisukňa, áno. [Smeje sa.] Celý hmotný svet sa točí okolo sexu, a preto nás každý nabáda: „No tak, uži si!“ Akokoľvek sa však budete snažiť užiť si sex, neuspokojí vás to. To je isté, pretože zmyslový pôžitok nie je vaším skutočným pôžitkom. Ste duše, a kým nedospejete na duchovnú úroveň, zmyslový pôžitok vás nikdy neuspokojí. Naďalej budete túžiť po pôžitku, no spokojní nebudete.

Therefore, Narottama dāsa Ṭhākura says we are suffering in saṁsāra-biṣānale. Saṁsāra indicates our material demands for eating, sleeping, mating, and defending. These are just like fiery poison. Then he says, “My heart is burning from this poison, but I have not searched out the means of relief: the chanting of Hare Kṛṣṇa. I have no attachment for this chanting, and therefore I have spoiled my life.”

Preto Naróttam dás Thákur hovorí, že trpíme v saṁsāra-biṣānale. Saṁsāra poukazuje na naše hmotné požiadavky jedenia, spania, párenia sa a obraňovania, ktoré sú ako spaľujúci jed. A dodáva: „Srdce mi spaľuje tento jed, no nenašiel som žiaden spôsob, ako sa vyslobodiť. Nepriťahuje ma spievanie Haré Krišna, a preto som premárnil život.“

Then he says, vrajendra-nandana jei śacī-suta hoilo sei. The chanting of Hare Kṛṣṇa was introduced by Lord Kṛṣṇa Himself, Vrajendra-nandana, in the form of Lord Caitanya, Śacī-suta. Kṛṣṇa took the part of the son of Mahārāja Nanda, the king of Vṛndāvana. Therefore Kṛṣṇa is called Vrajendra-nandana. And Lord Caitanya took the role of the son of mother Śacī; so He is known as Śacī-suta. The Supreme Lord takes pleasure when He is addressed with His devotee’s name, with His energy’s name. (His devotees are also His energy.) Although He has no father – He is the father of everyone – He accepts some devotee as His father when He appears on earth. When a pure devotee wants Kṛṣṇa as his son, Kṛṣṇa accepts the devotee as His parent.

Naróttam dás Thákur ďalej pokračuje: vrajendra nandana jei śacī-suta holo sei. Spievanie Haré Krišna zaviedol Vrajendra nandana, Pán Krišna Samotný v podobe Pána Čaitanju, Sačí-sutu. Krišna hral úlohu syna Mahárádžu Nandu, kráľa Vrindávanu. Preto je známy aj ako Vradžendra-nandana. A Pán Čaitanja hral rolu syna matky Sačí, a preto je známy ako Sačí-suta. Najvyššieho Pána teší, keď Ho oslovujú menom Jeho oddaného, Jeho energie. (Pánovi oddaní sú tiež Jeho energiou.) Aj keď nemá otca, pretože je otcom všetkých, keď zostupuje na Zem, vyberie si niektorého oddaného za Svojho otca. Keď chce čistý oddaný Krišnu za syna, Krišna ho prijme za rodiča.

So Narottama dāsa Ṭhākura says that Vrajendra-nandana (Kṛṣṇa) has now appeared as Śacī-suta (Lord Caitanya), and Balarāma (Kṛṣṇa’s brother) has become Nitāi. And what is Their business? Dīna-hīna-jata chilo hari-nāme uddhārilo: saving all kinds of wretched, sinful conditioned souls by teaching them the chanting of Hare Kṛṣṇa. In this age, Kali-yuga, you cannot find a pious man or a saintly person. Everyone is addicted to sinful activities. But simply by distributing the chanting of Hare Kṛṣṇa, Lord Caitanya saved everyone, however fallen he might have been. “Come on!” He said. “Chant Hare Kṛṣṇa and be delivered.”

Naróttam dás Thákur preto hovorí, že Vradžendra-nandana (Krišna) sa zjavil ako Sačí-suta (Pán Čaitanja) a Balarám (Krišnov brat) sa narodil ako Nitáj. A čo robia? Dīna-hīna-jata chilo hari-nāme uddhārilo. Zachraňujú všetky nešťastné hriešne podmienené duše tým, že ich učia spievať Haré Krišna. V tomto veku, v Kali-juge, nenájdete zbožného človeka alebo svätú osobu. Všetci sa oddávajú hriešnym činnostiam. No jednoduchým šírením spievania Haré Krišna zachránil Pán Čaitanja každého, nech bol akokoľvek hriešny. „Poď!“ volal, „spievaj Haré Krišna a vyslobodíš sa.“

What is the evidence that Lord Caitanya saved even the most fallen? Tāra sākṣī jagāi mādhāi. Jagāi and Mādhāi were two brothers who engaged in all kinds of sinful affairs. They were born into a very high brāhmaṇa family, but by bad association they became sinful. Similarly, in the present age, although the people of the West are descending from Āryan families, very nice families, by association they have become fallen. Their environment is full of illicit sex, intoxication, meat-eating, and gambling. So Jagāi and Mādhāi are specimens of the modern population, and Lord Caitanya delivered them simply by inducing them to chant the Hare Kṛṣṇa mantra.

Ako vieme, že Pán Čaitanja zachraňoval aj tých najpokleslejších? Tāra sākṣī jagāi mādhāi. Džagáj a Mádháj boli bratia, ktorí sa dopúšťali hriešnych činností všetkého druhu. Narodili sa vo vznešenej bráhmanskej rodine, no kvôli zlej spoločnosti sa z nich stali hriešnici. Podobne aj v tomto veku mnoho ľudí na Západe pochádza z dobrých árijských rodín, no kvôli zlej spoločnosti poklesli. Všade okolo je toľko nedovoleného sexu, omamných látok, jedenia mäsa a hazardu. Džagáj a Mádháj sú takpovediac prototypmi moderných ľudí. Pán Čaitanja ich vyslobodil jednoducho tým, že ich naučil spievať mantru Haré Krišna.

So chanting Hare Kṛṣṇa will actually deliver all fallen souls, without doubt. This is not bogus propaganda. Whatever his past life, anyone who takes to this chanting process will become saintly. He will become a pure, Kṛṣṇa conscious person.

Spievanie Haré Krišna vyslobodí všetky poklesnuté duše, o tom niet pochýb. Nejde o žiadnu falošnú propagandu. Každý, kto sa zapojí do tohto procesu spievania – bez ohľadu na minulosť – sa stane svätcom. Bude z neho čistý človek vedomý si Krišnu.

Chanting Hare Kṛṣṇa will purify our heart, our burning heart. Then we will understand, “I am an eternal servant of the Supreme Lord, Kṛṣṇa.” Ordinarily we can come to this understanding only after many, many births, as Kṛṣṇa confirms in the Bhagavad-gītā [7.19]. Bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate: “After many, many births, when a person becomes a man of wisdom, he surrenders unto Me.” Why? Vāsudevaḥ sarvam iti: Because he knows that Vāsudeva, Kṛṣṇa, is everything. But that kind of great soul is very rare (sa mahātmā su-durlabhaḥ).

Spievanie Haré Krišna očistí naše túžbami spaľované srdce. Potom pochopíme: „Som večný služobník Najvyššieho Pána, Krišnu.“ Toto poznanie prichádza obyčajne po mnohých, mnohých zrodeniach, ako potvrdzuje Krišna v Bhagavad-gíte (7.19). Bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate. „Keď po mnohých a mnohých životoch človek zmúdrie, odovzdá sa Mi.“ Prečo? Vāsudevaḥ sarvam iti: pretože vie, že Vásudeva, Krišna, je všetko. Ale takáto veľká duša je veľmi vzácna (sa mahātmā su-durlabhaḥ).

But Lord Caitanya has made it easy to become such a great soul. How? Simply by chanting Hare Kṛṣṇa. Therefore at the end of his song Narottama dāsa Ṭhākura says, hā hā prabhu nanda-suta vṛṣabhānu-sutā-juta koruṇā karoho ei-bāro: “My dear Lord Kṛṣṇa, You are now present before me with Your internal potency, Your pleasure potency, Rādhārāṇī. Please be merciful to me. Don’t neglect me because I am so sinful. My past life is so black, but don’t neglect me. Please accept me. Don’t kick me away. I surrender unto You.”

Pán Čaitanja nám však umožnil stať sa takouto veľkou dušou. Ako? Jednoducho spievaním Haré Krišna. Preto na konci tejto piesne Naróttam dás Thákur hovorí: hā hā prabhu nanda suta vṛṣabhānu-sutā-juta koruṇā karoho ei-bāro. „Môj drahý Pán Krišna, zjavil si sa predo mnou spolu so Svojou vnútornou silou, energiou blaženosti, s Rádhárání. Prosím, buď ku mne milostivý. Som veľký hriešnik s temnou minulosťou, no, prosím ťa, nezavrhuj ma. Prijmi ma. Neodháňaj ma. Odovzdávam sa Ti.“

So, all of us should follow in the footsteps of Narottama dāsa Ṭhākura. The purificatory process is chanting Hare Kṛṣṇa. And as soon as our heart is purified, we will become completely convinced that Kṛṣṇa is the Supreme Lord and that we are His eternal servants. We have forgotten this. We are serving, but instead of serving the Lord we are serving our senses. We have never become the master. We are not the masters of our senses; we are the servants of our senses. That is our position.

Každý z nás by mal kráčať v stopách Naróttama dása Thákura. Očistným procesom je spievanie Haré Krišna. A len čo sa nám srdce očistí, získame pevné presvedčenie, že Krišna je Najvyšší Pán a my sme Jeho veční služobníci. Zabudli sme na to. Slúžime, no namiesto toho, aby sme slúžili Pánovi, slúžime svojim zmyslom. Nikdy sme neboli pánmi. Nie sme pánmi svojich zmyslov, ale ich služobníkmi. To je naše postavenie.

So why not become the servant of the Supreme Lord instead of remaining the servant of your senses? Actually, you can become the master of your senses only when you become the servant of Kṛṣṇa. Otherwise, it is not possible. Either godāsa or gosvāmī: that is your choice. A person who is the servant of his senses is called godāsa, and a person who is the master of his senses is called gosvāmī. He controls his senses. When his tongue wants to eat something that is not offered to Kṛṣṇa, he thinks, “O tongue, you cannot taste this thing. It is not kṛṣṇa-prasādam [food offered to Kṛṣṇa].” In this way one becomes a gosvāmī, a master of his senses.

Prečo teda namiesto služby zmyslom neslúžiť Najvyššiemu Pánovi? Ovládnuť zmysly v skutočnosti môžete až vtedy, keď sa stanete služobníkmi Krišnu. Inak nie. Buď ste godāsa alebo gosvāmī, záleží na vás. Človek, ktorý slúži vlastným zmyslom, sa nazýva godāsa, a človek, ktorý je pánom zmyslov, sa nazýva gosvāmī. Ovláda zmysly. Keď chce jeho jazyk ochutnať čosi, čo nie je obetované Krišnovi, povie mu: „Milý jazyk, toto nie je nič pre teba. Nie je to kṛṣṇa-prasādam (jedlo obetované Krišnovi).“ Takto sa človek stane gosvāmī alebo pán vlastných zmyslov.

When a person does not allow his senses to do anything for sense gratification but acts only for the service of Kṛṣṇa, that is called devotional service. Hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-sevanaṁ bhaktir ucyate: Devotional service means to engage your senses in satisfying the master of the senses. The supreme master of the senses is Kṛṣṇa. Now we are trying to use our senses for our personal service. This is called māyā, illusion. But when we engage the same senses in the service of Kṛṣṇa, that is perfection. We don’t stop the activities of the senses, but we purify the senses by engaging them in the service of the Lord. This is Kṛṣṇa consciousness.

Keď človek nedovolí zmyslom robiť čokoľvek pre vlastný pôžitok, ale koná výlučne pre Krišnu, nazýva sa to oddaná služba. Hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-sevanaṁ bhaktir ucyate: oddaná služba znamená zamestnať zmysly v úsilí uspokojovať Pána zmyslov. Najvyšším pánom zmyslov je Krišna. V súčasnosti sa snažíme zamestnať zmysly v službe sebe samým. To sa volá májá alebo ilúzia. Keď však tie isté zmysly zamestnáme v službe Krišnovi, dosiahneme dokonalosť. Nezastavíme činnosť zmyslov, iba ich očistíme tým, že ich zamestnáme v službe Pánovi. To je vedomie Krišnu.

Thank you very much. Any questions?

Ďakujem veľmi pekne. Nejaké otázky?

Devotee: Śrīla Prabhupāda, how is it that Lord Jesus is called the son of God? If Kṛṣṇa is usually the son, how is Jesus—

Oddaný: Šríla Prabhupáda, prečo sa o Ježišovi hovorí, že je synom Božím? Ak sa Krišna zvyčajne chápe ako syn, ako to, že Pán Ježiš…

Śrīla Prabhupāda: Not “usually.” Kṛṣṇa is the supreme father, but He becomes His devotee’s son out of His love. Being a son is not Kṛṣṇa’s constitutional position; being the father is His constitutional position (ahaṁ bīja-pradaḥ pitā). But sometimes He voluntarily becomes a son to taste His devotee’s fatherly or motherly love for Him.

Šríla Prabhupáda: Aké „zvyčajne“? Krišna je najvyšší otec, no z lásky k Svojmu oddanému sa stane jeho synom. Krišnovo základné postavenie nie je byť synom. Jeho základným postavením je byť otcom (ahaṁ bīja-pradaḥ pitā). Z vlastnej vôle sa však niekedy stane synom, aby vychutnal otcovskú alebo materskú lásku, ktorú k Nemu oddaný cíti.

When a pure devotee prays, “My dear Lord, I want You for my son,” Kṛṣṇa accepts his prayer. Vasudeva and Devakī became Kṛṣṇa’s parents in this way. In a previous life they underwent severe austerities. They were married, but they had no sex. They were determined that unless they could get the Lord as their son they would not have a child. So they performed severe austerities for many thousands of years. Then the Lord appeared to them and asked, “What do you want?”

Keď sa čistý oddaný modlí: „Drahý Pane, želám si, aby si sa stal mojím synom,“ Krišna jeho modlitbu vypočuje. Vasudeva a Devakí sa takto stali Krišnovými rodičmi. V predchádzajúcom živote podstúpili prísne odriekanie. Boli manželmi, no nemali pohlavný styk. Boli odhodlaní nemať dieťa, dokým nezískajú za syna Samotného Pána. A tak tisíce rokov vykonávali prísne odriekanie, až kým sa pred nimi nezjavil Samotný Pán a nespýtal sa: „Čo si želáte?“

“Sir, we want a son like You.”

„Pane, chceme syna ako si Ty.“

“How can you get a son like Me? I’ll become your son!”

„Ako by ste mohli získať syna ako som Ja? Sám sa stanem vaším synom!“

So Kṛṣṇa, the Lord, is the father of everyone, but He voluntarily becomes the son of His devotee. Otherwise, His position is always the supreme father.

Krišna, Najvyšší Pán, je otcom všetkých, no z vlastnej vôle sa stane synom svojho oddaného. Ale inak je najvyšším otcom – to je Jeho večné postavenie.

Devotee: Śrīla Prabhupāda, I read in the Śrīmad-Bhāgavatam that when one becomes a liberated soul he attains perfect freedom and that sometimes his freedom is on the same level as Kṛṣṇa’s or even more than Kṛṣṇa’s. Can you explain this?

Oddaný: Šríla Prabhupáda, v Šrímad-Bhágavatame som čítal, že keď sa človek stane oslobodenou dušou, získa dokonalú slobodu, ktorá je niekedy na tej istej úrovni ako Krišnova, ba dokonca väčšia. Môžete to vysvetliť?

Śrīla Prabhupāda: Yes. Take Vasudeva, for example. He’s more than Kṛṣṇa. Or mother Yaśodā. You have seen the picture of Yaśodā binding Kṛṣṇa?

Šríla Prabhupáda: Áno, vezmi si napríklad Vasudevu. Je viac než Krišna. Alebo matku Jašódu – videl si ten obrázok, ako Jašóda zväzuje Krišnu?

Devotee: Kṛṣṇa looks like a little baby?

Oddaný: Kde Krišna vyzerá ako malé dieťa?

Śrīla Prabhupāda: Yes. The Supreme Personality of Godhead is feared by everyone, but He becomes fearful of mother Yaśodā: “My dear mother, kindly do not bind Me. I shall obey your orders.”

Šríla Prabhupáda: Áno ten. Všetci sa boja Najvyššieho Pána, no On Sám sa bojí matky Jašódy: „Mamička, prosím, nezväzuj Ma. Už ťa budem poslúchať.“

So mother Yaśodā has become more than God, more than Kṛṣṇa. The māyāvādī [impersonalistic] philosophers want to become one with the Lord, but our philosophy is to become more than Kṛṣṇa. Why one with Kṛṣṇa? More than Kṛṣṇa. And, actually, Kṛṣṇa does make His devotee more than Himself. Another example is Arjuna. Kṛṣṇa took the part of his chariot driver. Kṛṣṇa was actually the hero of the Battle of Kurukṣetra, but He gave that position to His devotee: “Arjuna, you become the hero. I shall be your charioteer.”

Jašóda sa tak stala väčšou než Boh, väčšou než Krišna. Májávádski (neosobní) filozofi chcú s Pánom splynúť, no našou filozofiou je byť viac než Krišna. Prečo splynúť s Krišnom? Byť viac než Krišna. A Krišna skutočne stavia Svojho oddaného do vyššieho postavenia než je On Sám. Ďalším príkladom je Ardžuna. Krišna prijal úlohu jeho vozataja. V skutočnosti bol hlavným hrdinom bitky na Kurukšetre Krišna, no On toto postavenie prenechal Svojmu oddanému: „Ardžuna, ty sa staň hrdinom. Ja budem vozataj.“

Kṛṣṇa is just like a father who wants to see his son become more than himself. If the father has an M.A., he wants to see his son get a Ph.D. Then the father is satisfied. He’ll not tolerate an outsider’s becoming more than him, but he’s glad if his son becomes more than him. Similarly, Kṛṣṇa, the Supreme Lord, wants to see His devotee become more than Himself. That is His pleasure.

Krišna je ako otec, ktorý chce vidieť, že jeho syn je väčší ako on. Ak je otec Mgr., chce, aby jeho syn bol PhD. Potom je spokojný. Nedopustí, aby ho prekonal niekto cudzí, ale bude rád, ak ho prekoná vlastný syn. Podobne Krišna, Najvyšší Pán, chce vidieť, že Jeho oddaný Ho prekonal. To Ho teší.

Kṛṣṇa, Enchanter of the Soul

Krišna – premožiteľ Amora

“A man is attracted by a woman, a woman is attracted by a man, and when they are united in sex, their attachment for this material world increases more and more. … But our business is not to be attracted by the glimmer of this material world; our business is to be attracted by Kṛṣṇa. And when we become attracted by the beauty of Kṛṣṇa, we will lose our attraction for the false beauty of this material world.”

„Muža priťahuje žena, ženu priťahuje muž, a keď začnú spolu pohlavne žiť, pripútajú sa k hmotnému svetu ešte viac… Nemali by sme sa však nechať zlákať leskom hmotného sveta, mal by nás priťahovať Krišna. A keď nás začne priťahovať Krišnova krása, stratíme záujem o falošnú krásu hmotného sveta.“

In this material world everyone is attracted by sex. This is a fact. As the Śrīmad-Bhāgavatam says, yan maithunādi-gṛhamedhi-sukhaṁ hi tuccham: “The happiness – the so-called happiness – of household life begins from maithuna, or sexual intercourse.”

V hmotnom svete priťahuje sex všetkých. To je skutočnosť. Ako hovorí Šrímad-Bhágavatam: yan maithunādi-gṛhamedhi-sukhaṁ hi tuccham. „Šťastie – takzvané šťastie – rodinného života začína pohlavným stykom, maithuna.“

Generally, a man marries to satisfy sex desire. Then he begets children. Then, when the children are grown up, the daughter marries a boy and the son marries a girl for the same purpose: sex. Then, grandchildren.

Muž sa obyčajne ožení, aby uspokojil túžbu po sexe. Potom splodí deti. Neskôr, keď vyrastú, sa jeho dcéra vydá a syn ožení za rovnakým účelom – sex. Potom prídu vnúčatá.

In this way, material happiness expands as śryaiśvarya-prajepsavaḥ. Śrī means “beauty,” aiśvarya means “wealth,” and prajā means “children.” People think they are successful if they have a beautiful wife, a good bank balance, and good sons, daughters, daughters-in-law, and so on. If one’s family consists of beautiful women and riches and many children, one is supposed to be a most successful man.

Takto hmotné šťastie narastá ako śry-aiśvarya-prajepsavaḥ. Śrī znamená „krása“, aiśvarya znamená „bohatstvo“ a prajā znamená „deti“. Ľudia si o sebe myslia, že sú úspešní, keď majú krásnu manželku, obrovské bankové konto a dobrých synov, dcéry, nevesty a tak ďalej. Bohatý muž s krásnou ženou a kŕdľom detí okolo seba sa považuje za najúspešnejšieho.

What is this success? The śāstra [scripture] says this success is simply an expansion of sexual intercourse. That’s all. We may polish it in different ways, but this same sex happiness is also there in the hogs. The hogs eat the whole day, here and there – “Where is stool? Where is stool?” – and then have sex without any discrimination. The hog does not discriminate whether he has sex with his mother, sister, or daughter.

Aký je to však úspech? Šástry (písma) hovoria, že tento úspech je iba pokračovaním pohlavného styku. To je všetko. Môžeme sa snažiť, aby to vyzeralo vznešene, ale rovnaké sexuálne šťastie cítia aj prasatá. Celý deň žerú, ponevierajú sa sem a tam – „Kde je výkal? Kde je výkal?“ – a potom majú sex s hocikým. Prasaťu je jedno, či má sex s matkou, sestrou alebo dcérou.

So, the śāstra says we are encaged in this material world only for sex. In other words, we are victims of Cupid. Cupid, or Madana, is the god of sex. Unless one is induced by Madana, one cannot be engladdened in sex life. And one of Kṛṣṇa’s names is Madana-mohana, “He who vanquishes Cupid.” In other words, one who is attracted to Kṛṣṇa will forget the pleasure derived from sex. This is the test of advancement in Kṛṣṇa consciousness.

Šástry hovoria, že príčinou nášho uväznenia v hmotnom svete je sex. Inými slovami, sme obeťami Amora. Amor alebo Madana je boh sexu. Kým človeka neopantá Madana, nemôže mať radosť zo sexuálneho života. Jedným z Krišnových mien je Madana-mohana, „Ten, kto víťazí nad Amorom“. Inými slovami, ten, koho priťahuje Krišna, zabudne na potešenie zo sexu. To je skúška pokročilosti vo vedomí Krišnu.

Another meaning of madana is “to intoxicate or madden.” Everyone is maddened by the force of sex desire. The Śrīmad-Bhāgavatam says, puṁsaḥ striyā mithunī-bhāvam etaṁ tayor mitho hṛdaya-granthim āhuḥ: “The whole material world is going on because of the attraction between male and female.” A man is attracted by a woman, a woman is attracted by a man, and when they are united in sex their attachment for this material world increases more and more. After marriage, the man and woman seek a nice home and a job or some land for farming, because they have to earn money to get food and other things. Then come suta (children), āpta (friends and relatives), and vittaiḥ (wealth). In this way the attraction for the material world becomes tighter and tighter. And it all begins with our attraction for madana, the pleasure of sex.

Ďalší význam slova madana je „opájať“ alebo „poblázniť“. Každý je pobláznený sexuálnou túžbou. Šrímad-Bhágavatam hovorí: puṁsaḥ striyā mithunī-bhāvam etaṁ tayor mitho hṛdaya-granthim āhuh. „Celý hmotný svet existuje vďaka príťažlivosti medzi mužom a ženou.“ Muža priťahuje žena, ženu priťahuje muž a keď spolu začnú pohlavne žiť, pripútajú sa k hmotnému svetu ešte viac. Po svadbe hľadajú pekný domov a prácu alebo nejakú pôdu, ktorú by mohli obrábať, pretože musia zarobiť peniaze na jedlo a iné veci. Potom prichádzajú deti (suta), priatelia a príbuzní (āpta), a majetok (vittaiḥ). Takto sa pripútanie k hmotnému svetu prehlbuje viac a viac. Všetko sa začína tým, že nás priťahuje madana, potešenie zo sexu.

But our business is not to be attracted by the glimmer of this material world; our business is to be attracted by Kṛṣṇa. And when we become attracted by the beauty of Kṛṣṇa, we will lose our attraction for the false beauty of this material world. As Śrī Yāmunācārya says,

Nemali by sme sa však nechať zlákať leskom hmotného sveta, mal by nás priťahovať Krišna. A keď nás začne priťahovať Krišnova krása, stratíme záujem o falošnú krásu hmotného sveta. Ako hovorí Šrí Jamunáčárja:

yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāṇe
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca

“Since I have been attracted by the beauty of Kṛṣṇa and have begun to serve His lotus feet, I am getting newer and newer pleasure, and as soon as I think of sexual intercourse my mouth immediately turns aside and I spit.”

„Odkedy ma priťahuje Krišnova krása a začal som slúžiť Jeho lotosovým nohám, nachádzam nové a nové potešenie. Keď si spomeniem na pohlavný styk, ústa sa mi okamžite skrivia a odpľujem si.“

So, Kṛṣṇa is Madana-mohana, the conqueror of Madana, or Cupid. Madana is attracting everyone, but when one is attracted by Kṛṣṇa, Madana is defeated. And as soon as Madana is defeated, we conquer this material world. Otherwise, it is very difficult. As Kṛṣṇa says in the Bhagavad-gītā [7.14],

Krišna je teda Madana-mohana, premožiteľ Madanu alebo Amora. Madana priťahuje každého, ale ak niekoho priťahuje Krišna, Madana je porazený. A keď prekonáme Madanu, zdoláme aj hmotný svet. Inak je to veľmi ťažké. Hovorí to aj Krišna v Bhagavad-gíte (7.14):

daivī hy eṣā guṇa-mayī
mama māyā duratyayā
mām eva ye prapadyante
māyām etāṁ taranti te

This material world is very difficult to overcome, but if one surrenders unto Kṛṣṇa and catches His lotus feet very strongly – “Kṛṣṇa, save me!” – Kṛṣṇa promises, “Yes, I’ll save you. Don’t worry, I shall save you.” Kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati: “My dear Arjuna, you can declare to the world that I will protect My devotee who has no other desire but to serve Me.”

Je veľmi ťažké prekonať hmotný svet, no ak sa odovzdáme Krišnovi a pevne sa chytíme Jeho lotosových nôh – „Krišna, zachráň ma!“ –, Krišna sľubuje: „Áno, zachránim ťa. Neboj sa, zachránim ťa.“ Kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati. „Môj drahý Ardžuna, smelo vyhlás, že ochránim Svojho oddaného, ktorý nemá inú túžbu, než Mi slúžiť.“

Unfortunately, people do not know that our only business is to take shelter of the lotus feet of Kṛṣṇa. We have no other business. Any other business we may do simply entangles us in this material world. The aim of human life is to get out of the clutches of the material world. But, as the Bhāgavatam says, na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇum: “People do not know that their ultimate goal in life is to realize Viṣṇu, or Kṛṣṇa.”

Ľudia nanešťastie nevedia, že jedinou úlohou, ktorú máme, je prijať útočisko u Krišnových lotosových nôh. Ničím iným by sme sa nemali zaoberať. Ktorákoľvek iná činnosť nás iba zaplieta do hmotného sveta. Cieľom ľudského života je dostať sa z pazúrov hmotného sveta. No ako hovorí Bhágavatam: na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇum. „Ľudia nevedia, že konečným cieľom života je pochopiť Višnua alebo Krišnu.“

So, it is very difficult to turn people to Kṛṣṇa consciousness in this age. Still, Caitanya Mahāprabhu has ordered us to distribute this knowledge all over the world. So let us try. Even if the people do not take our instruction, that is no disqualification for us. Our only qualification is simply to try our best. Māyā [illusion] is very strong. Therefore to take the living entities out of the clutches of māyā is not a very easy thing. My Guru Mahārāja had so many temples all over India, and sometimes he would say, “If by selling all these temples I could turn one man to Kṛṣṇa consciousness, my mission would be successful.” He used to say that.

V tomto veku je teda veľmi ťažké priviesť ľudí k vedomiu Krišnu. Čaitanja Maháprabhu nám však prikázal šíriť toto poznanie do celého sveta. A tak sa o to pokúšame. Dokonca by nás nemalo odradiť ani to, že ľudia naše pokyny neprijmú. Jediné, čo musíme urobiť, je snažiť sa zo všetkých síl. Májá (ilúzia) je veľmi silná. Preto nie je ľahké vyslobodiť živé bytosti z pazúrov máje. Môj Guru Mahárádža mal veľa chrámov po celej Indii, no občas vravel: „Ak by som vďaka predaju všetkých týchto chrámov dokázal obrátiť jediného človeka na vedomie Krišnu, moja misia by bola úspešná.“ Toto hovorieval.

Our purpose is not to construct big, big buildings, although that is sometimes required for spreading Kṛṣṇa consciousness and for giving shelter to people. But our main business is to turn the faces of the bewildered conditioned souls toward Kṛṣṇa. That is our main purpose. Therefore Bhaktivinoda Ṭhākura and other Vaiṣṇavas have warned us to be careful about constructing too many big temples, because our attention may be diverted toward material things. In other words, we may become forgetful of Kṛṣṇa.

Naším cieľom nie je stavať obrovské budovy, aj keď je to niekedy potrebné na šírenie vedomia Krišnu a na to, aby sme ľuďom poskytli útočisko. Naším hlavným poslaním je pritiahnuť pohľad zmätených podmienených duší na Krišnu. To je náš hlavný cieľ. Preto nás Bhaktivinód Thákur a ďalší vaišnavovia varovali, aby sme boli opatrní a nestavali primnoho veľkých chrámov, pretože by sme sa mohli začať zaujímať o hmotné veci. Inými slovami, mohli by sme zabudnúť na Krišnu.

Of course, ultimately nothing is material. Thinking something is material is simply an illusion. Actually, there is nothing but spirit. How can there be anything material? The Supreme Lord is the Supreme Spirit, and since everything is coming from Him, what we call the material energy is also coming from Him and is thus ultimately spiritual.

Samozrejme, z konečného hľadiska nie je nič hmotné. Myslieť si, že niečo je hmotné, je ilúzia. V skutočnosti existuje iba duchovná realita (duchovno). Ako by mohlo jestvovať čosi hmotné? Najvyšší Pán je Najvyššia Duša, a keďže všetko pochádza z Neho, to, čo nazývame hmotnou energiou, pochádza takisto z Neho a je teda z konečného hľadiska duchovné.

But the difficulty is that in this material world, Kṛṣṇa’s inferior energy, there is the possibility of forgetting Kṛṣṇa. People are engaged in so many activities – we can see this very clearly in the Western countries – and they are inventing so many modern facilities, but the result is that they are forgetting Kṛṣṇa. That is material – this forgetfulness of Kṛṣṇa.

Problém je, že v hmotnom svete, ktorý je Krišnovou nižšou energiou, existuje možnosť, že zabudneme na Krišnu. Ľudia sa venujú toľkým činnostiam – vidieť to najmä na Západe – vynachádzajú hŕbu moderných zariadení, ale výsledok je, že iba zabúdajú na Krišnu. A to je hmotné – zabudnúť na Krišnu.

Actually, there is nothing except Kṛṣṇa and His energies. As Nārada Muni says, idaṁ hi viśvaṁ bhagavān ivetaraḥ: “This world is Kṛṣṇa, Bhagavān.” But to those in ignorance it appears different from Bhagavān. For a mahā-bhāgavata, a pure devotee, there is no conception of material and spiritual, because he sees Kṛṣṇa everywhere. As soon as he sees anything we call material, he sees it as a transformation of Kṛṣṇa’s energy (pariṇāma-vāda). Lord Caitanya gave the following example:

V skutočnosti neexistuje nič okrem Krišnu a Jeho energií. Ako hovorí Nárada Muni: idaṁ hi viśvaṁ bhagavān ivetaraḥ. „Tento svet je Krišna, Bhagaván.“ No tým, ktorí sú v nevedomosti, sa zdá, že svet a Bhagaván sa líšia. Mahá-bhágavata alebo čistý oddaný nemá poňatie hmotného a duchovného, lebo všade vidí Krišnu. To, čo my voláme hmotou, vníma ako transformáciu Krišnovej energie (pariṇāma-vāda). Pán Čaitanja uvádza nasledujúci príklad:

sthāvara-jaṅgama dekhe, nā dekhe tāra mūrti
sarvatra haya nija iṣṭa-deva-sphūrti

A pure devotee may see a tree, but he forgets the tree and sees the energy of Kṛṣṇa. And as soon as he sees the energy of Kṛṣṇa, he sees Kṛṣṇa. Therefore, instead of seeing the tree he sees Kṛṣṇa.

Čistý oddaný môže zbadať strom, no len čo ho zazrie, vidí Krišnovu energiu. A keď vidí Krišnovu energiu, vidí aj Krišnu. A tak namiesto stromu vidí Krišnu.

Another example is the sun and the sunshine. As soon as you see the sunshine, you can immediately think of the sun. Is that not so? In the morning, as soon as you see the sunshine shining in your window, you can immediately remember the sun. You are confident the sun is there, because you know that without the sun there cannot be any sunshine. Similarly, whenever we see something, we should immediately think of Kṛṣṇa with reference to that particular thing, because that thing is a manifestation of Kṛṣṇa’s energy. And because the energy is not different from the energetic, those who have understood Kṛṣṇa along with His energies do not see anything except Kṛṣṇa. Therefore for them there is no material world. To a perfect devotee, everything is spiritual (sarvaṁ khalv idaṁ brahma).

Iným príkladom je slnko a slnečné svetlo. Len čo uzriete slnečné svetlo, ihneď si spomeniete na slnko. Nie je to tak? Keď vám ráno vniknú do izby slnečné lúče, okamžite si spomeniete na slnko. Ste si istí jeho prítomnosťou, pretože viete, že bez slnka by nebolo slnečných lúčov. Podobne by sme si mali v súvislosti s každou vecou, ktorú vidíme, spomenúť na Krišnu, pretože každá vec je prejavom Krišnovej energie. A keďže energia a zdroj energie sa nelíšia, tí, čo chápu Krišnu a Jeho energie, vidia iba Krišnu. Preto pre nich neexistuje hmotný svet. V očiach dokonalého oddaného je všetko duchovné (sarvaṁ khalv idaṁ brahma).

So, we have to train our eyes to see Kṛṣṇa everywhere. And this training is devotional service to Kṛṣṇa, which is a process of purification:

Mali by sme preto trénovať zrak tak, aby sme videli Krišnu všade. A týmto tréningom je oddaná služba Krišnovi, ktorá je procesom očisťovania.

sarvopādhi-vinirmuktaṁ
tat-paratvena nirmalam
hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-
sevanaṁ bhaktir ucyate

As soon as we are in Kṛṣṇa consciousness, we give up our false designations, and our seeing, touching, smelling, and so on become nirmala, or purified, by being engaged in the service of Kṛṣṇa. Then we can immediately see Kṛṣṇa everywhere. As long as our eyes are not purified we cannot see Kṛṣṇa, but as soon as they are purified by the process of devotional service, we will see nothing but Kṛṣṇa.

Len čo vyvinieme vedomie Krišnu, zbavíme sa falošných označení a zrak, hmat, čuch atď. budú nirmala – očistia sa službou Krišnovi. Potom môžeme vidieť Krišnu ihneď a všade. Kým nemáme čistý zrak, nemôžeme Krišnu vidieť. Ale keď sa očistí procesom oddanej služby, nebudeme vidieť nič iné než Krišnu.

So, Cupid is one of the agents of the illusory, material energy, but if we are perfectly in Kṛṣṇa consciousness, Cupid cannot pierce our heart with his arrows. It is not possible. A good example is Haridāsa Ṭhākura. When Haridāsa Ṭhākura was a young man, a nicely dressed young prostitute came to him in the middle of the night and revealed her desire to unite with him. Haridāsa Ṭhākura said, “Yes, please sit down. I shall fulfill your desire, but just let me finish my chanting of Hare Kṛṣṇa.” Just see! It’s the dead of night, and in front of Haridāsa Ṭhākura is a beautiful young girl proposing to have sex with him. But still he’s steady, chanting Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. But he never finished his chanting, so her plan was unsuccessful.

Amor je teda jedným z nástrojov iluzórnej, hmotnej energie, no ak máme dokonalé vedomie Krišnu, Amor nám nedokáže prebodnúť srdcia svojimi šípmi. Nedokáže to. Dobrý príklad je Haridás Thákur. Keď bol Haridás Thákur ešte mladý muž, prišla za ním uprostred noci zvodne odetá prostitútka a vyjavila mu svoju túžbu užiť si s ním. Haridás Thákur odvetil: „V poriadku, posaď sa. Splním ti tvoju túžbu, no najprv musím dokončiť spievanie Haré Krišna.“ Len si to predstavte! Je hlboká noc a pred Haridásom Thákurom stojí pôvabné mladé dievča a navrhuje mu sex. No ním to ani nepohlo a ďalej spieval Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré. Nikdy neprestal spievať, a tak plán dievčaťu nevyšiel.

So, Cupid cannot pierce our heart when we are fully absorbed in Kṛṣṇa consciousness. There may be thousands of beautiful women before a devotee, but they cannot disturb him. He sees them as energies of Kṛṣṇa. He thinks, “They are Kṛṣṇa’s; they are meant for His enjoyment.”

Amor nám nedokáže prebodnúť srdce, ak sme plne pohrúžení vo vedomí Krišnu. Pred oddaným môžu pózovať tisíce nádherných žien, ale žiadnej sa nepodarí vyviesť ho z rovnováhy. Vidí ich ako Krišnove energie. Myslí si: „Patria Krišnovi, sú určené pre Jeho potešenie.“

A devotee’s duty is to try to engage all beautiful women in the service of Kṛṣṇa, not to try to enjoy them. A devotee is not pierced by the arrows of Cupid, because he sees everything in relationship with Kṛṣṇa. That is real renunciation. He does not accept anything for his own sense gratification but engages everything and everyone in the service of Kṛṣṇa. This is the process of Kṛṣṇa consciousness.

Úlohou oddaného je zamestnať všetky prekrásne ženy v službe Krišnovi, nie si s nimi užívať. Oddaného nezasiahnu Amorove šípy, pretože všetko vidí vo vzťahu ku Krišnovi. To je pravé odriekanie. Neprijme nič pre vlastný zmyslový pôžitok, ale všetko a všetkých zamestnáva v službe Krišnovi. To je proces vedomia Krišnu.

Thank you very much.

Ďakujem vám veľmi pekne.