TEXT 6

VERŠ 6

Devanagari

Dévanágarí

यं यं वापि स्मरन्भावं त्यजत्यन्ते कलेवरम् ।
तं तमेवैति कौन्तेय सदा तद्भ‍ावभावित: ॥ ६ ॥

Text

Verš

yaṁ yaṁ vāpi smaran bhāvaṁ
tyajaty ante kalevaram
taṁ tam evaiti kaunteya
sadā tad-bhāva-bhāvitaḥ

Synonyms

Synonyma

yam yam — whatever; vā api — at all; smaran — remembering; bhāvam — nature; tyajati — gives up; ante — at the end; kalevaram — this body; tam tam — similar; eva — certainly; eti — gets; kaunteya — O son of Kuntī; sadā — always; tat — that; bhāva — state of being; bhāvitaḥ — remembering.

yam yam — na ktorý; vā api — práve; smaran — myslí; bhāvam — stav bytia; tyajati — opúšťa; ante — na konci; kalevaram — svoje telo; tam tam — podobne; eva — určite; eti — dostane; kaunteya — ó, syn Kuntī; sadā — vždy; tat — ten; bhāva — stav bytia; bhāvitaḥ — myslí.

Translation

Překlad

Whatever state of being one remembers when he quits his body, O son of Kuntī, that state he will attain without fail.

Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī.

Purport

Význam

The process of changing one’s nature at the critical moment of death is here explained. A person who at the end of his life quits his body thinking of Kṛṣṇa attains the transcendental nature of the Supreme Lord, but it is not true that a person who thinks of something other than Kṛṣṇa attains the same transcendental state. This is a point we should note very carefully. How can one die in the proper state of mind? Mahārāja Bharata, although a great personality, thought of a deer at the end of his life, and so in his next life he was transferred into the body of a deer. Although as a deer he remembered his past activities, he had to accept that animal body. Of course, one’s thoughts during the course of one’s life accumulate to influence one’s thoughts at the moment of death, so this life creates one’s next life. If in one’s present life one lives in the mode of goodness and always thinks of Kṛṣṇa, it is possible for one to remember Kṛṣṇa at the end of one’s life. That will help one be transferred to the transcendental nature of Kṛṣṇa. If one is transcendentally absorbed in Kṛṣṇa’s service, then his next body will be transcendental (spiritual), not material. Therefore the chanting of Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare is the best process for successfully changing one’s state of being at the end of one’s life.

Tento verš vysvetľuje zmenu povahy v kritickom okamihu smrti. Človek, ktorý na konci svojho života opustí telo a myslí pritom na Kṛṣṇu, sa dostane do transcendentálneho sídla Najvyššieho Pána, no nedá sa povedať, že by človek, ktorý myslí na niečo iné, než na Kṛṣṇu, dosiahol rovnakú úroveň. Toto je veľmi dôležité a mali by sme tomu venovať zvýšenú pozornosť. Ako môže človek zomrieť s mysľou v dokonalom rozpoložení? Mahārāja Bharata, hoci bol veľký oddaný, myslel v okamihu smrti na srnca a v ďalšom živote sa narodil ako srnec. Mal však také šťastie, že si pamätal činy z predchádzajúceho života. Súhrnný výsledok všetkých myšlienok a konania v tomto živote ovplyvňuje myšlienky v momente smrti; preto činnosti v tomto živote rozhodujú o budúcom vtelení. Ak človek teraz žije v kvalite dobra a stále myslí na Kṛṣṇu, umožní mu to myslieť na Kṛṣṇu aj v okamihu smrti, čo mu pomôže dosiahnuť transcendentálnu úroveň. Keď je človek transcendentálne pohrúžený v službe Kṛṣṇovi, jeho ďalšie telo bude duchovné, nie hmotné. Preto je spievanie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare najlepším spôsobom, ako úspešne zmeniť hmotný život na duchovný.