Skip to main content

TEXT 27

VERŠ 27

Devanagari

Dévanágarí

नैते सृती पार्थ जानन्योगी मुह्यति कश्चन ।
तस्मात्सर्वेषु कालेषु योगयुक्तो भवार्जुन ॥ २७ ॥

Text

Verš

naite sṛtī pārtha jānan
yogī muhyati kaścana
tasmāt sarveṣu kāleṣu
yoga-yukto bhavārjuna
naite sṛtī pārtha jānan
yogī muhyati kaścana
tasmāt sarveṣu kāleṣu
yoga-yukto bhavārjuna

Synonyms

Synonyma

na — never; ete — these two; sṛtī — different paths; pārtha — O son of Pṛthā; jānan — even if he knows; yogī — the devotee of the Lord; muhyati — is bewildered; kaścana — any; tasmāt — therefore; sarveṣu kāleṣu — always; yoga-yuktaḥ — engaged in Kṛṣṇa consciousness; bhava — just become; arjuna — O Arjuna.

na — nikdy; ete — tieto dve; sṛtī — rôzne cesty; pārtha — ó, syn Pṛthy; jānan — hoci pozná; yogī — Pánov oddaný; muhyati — zmätený; kaścana — kedykoľvek; tasmāt — preto; sarveṣu kāleṣu — vždy; yoga-yuktaḥ — zamestnaný vo vedomí Kṛṣṇu (disciplinovaný v yoge); bhava — staň sa; arjuna — ó, Arjuna.

Translation

Překlad

Although the devotees know these two paths, O Arjuna, they are never bewildered. Therefore be always fixed in devotion.

I keď oddaní poznajú obe tieto cesty, ó, Arjuna, nikdy nezúfajú. Preto buď vždy vytrvalý v oddanosti.

Purport

Význam

Kṛṣṇa is here advising Arjuna that he should not be disturbed by the different paths the soul can take when leaving the material world. A devotee of the Supreme Lord should not worry whether he will depart by arrangement or by accident. The devotee should be firmly established in Kṛṣṇa consciousness and chant Hare Kṛṣṇa. He should know that concern over either of these two paths is troublesome. The best way to be absorbed in Kṛṣṇa consciousness is to be always dovetailed in His service, and this will make one’s path to the spiritual kingdom safe, certain and direct. The word yoga-yukta is especially significant in this verse. One who is firm in yoga is constantly engaged in Kṛṣṇa consciousness in all his activities. Śrī Rūpa Gosvāmī advises, anāsaktasya viṣayān yathārham upayuñjataḥ: one should be unattached in material affairs and do everything in Kṛṣṇa consciousness. By this system, which is called yukta-vairāgya, one attains perfection. Therefore the devotee is not disturbed by these descriptions, because he knows that his passage to the supreme abode is guaranteed by devotional service.

Kṛṣṇa tu Arjunovi radí, aby sa nestaral o rôzne cesty, ktorými sa môže duša po smrti vydať. Oddaný Najvyššieho Pána sa nemusí strachovať o to, či opustí telo chtiac alebo nechtiac. Oddaný by mal neustále myslieť na Kṛṣṇu a spievať Hare Kṛṣṇa; mal by totiž vedieť, že záujem o tieto dve cesty prináša ťažkosti. Najlepší spôsob, ako byť pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, je oddane Mu slúžiť. A takto sa isto-iste dostane priamo a bezpečne do duchovného kráľovstva.

Slová yoga-yukta majú v tomto verši zvláštny význam. Ten, kto je vytrvalý v yoge, neprestajne zamestnáva všetky svoje činnosti vo vedomí Kṛṣṇu. Śrī Rūpa Gosvāmī nám radí, aby sme neboli pripútaní k hmotným záležitostiam a všetky činnosti zamerali na uspokojenie Śrī Kṛṣṇu: anāsaktasya viṣayān yathārham upayuñjataḥ. Týmto spôsobom zvaným, yukta-vairāgya, môžeme dosiahnuť dokonalosť. Oddaní preto nie sú rozrušení podobnými opismi, lebo vedia, že cestu do najvyššieho sídla zaručuje oddaná služba.