Skip to main content

TEXT 14

VERŠ 14

Devanagari

Dévanágarí

अनन्यचेता: सततं यो मां स्मरति नित्यश: ।
तस्याहं सुलभ: पार्थ नित्ययुक्तस्य योगिन: ॥ १४ ॥

Text

Verš

ananya-cetāḥ satataṁ
yo māṁ smarati nityaśaḥ
tasyāhaṁ su-labhaḥ pārtha
nitya-yuktasya yoginaḥ
ananya-cetāḥ satataṁ
yo māṁ smarati nityaśaḥ
tasyāhaṁ su-labhaḥ pārtha
nitya-yuktasya yoginaḥ

Synonyms

Synonyma

ananya-cetāḥ — without deviation of the mind; satatam — always; yaḥ — anyone who; mām — Me (Kṛṣṇa); smarati — remembers; nityaśaḥ — regularly; tasya — to him; aham — I am; su-labhaḥ — very easy to achieve; pārtha — O son of Pṛthā; nitya — regularly; yuktasya — engaged; yoginaḥ — for the devotee.

ananya-cetāḥ — s neochvejnou mysľou; satatam — stále; yaḥ — každý; mām — na Mňa; smarati — myslí; nityaśaḥ — vždy; tasya — jemu; aham — som; su-labhaḥ — ľahko dostupný; pārtha — ó, syn Pṛthy; nitya — vždy; yuktasya — slúži; yoginaḥ — pre oddaného.

Translation

Překlad

For one who always remembers Me without deviation, I am easy to obtain, O son of Pṛthā, because of his constant engagement in devotional service.

Pre toho, kto na Mňa neustále s oddanosťou myslí, som ľahko dostupný, ó, syn Pṛthy, lebo mi neprestajne oddane slúži.

Purport

Význam

This verse especially describes the final destination attained by the unalloyed devotees who serve the Supreme Personality of Godhead in bhakti-yoga. Previous verses have mentioned four different kinds of devotees – the distressed, the inquisitive, those who seek material gain, and the speculative philosophers. Different processes of liberation have also been described: karma-yoga, jñāna-yoga and haṭha-yoga. The principles of these yoga systems have some bhakti added, but this verse particularly mentions pure bhakti-yoga, without any mixture of jñāna, karma or haṭha. As indicated by the word ananya-cetāḥ, in pure bhakti-yoga the devotee desires nothing but Kṛṣṇa. A pure devotee does not desire promotion to heavenly planets, nor does he seek oneness with the brahma-jyotir or salvation or liberation from material entanglement. A pure devotee does not desire anything. In the Caitanya-caritāmṛta the pure devotee is called niṣkāma, which means he has no desire for self-interest. Perfect peace belongs to him alone, not to them who strive for personal gain. Whereas a jñāna-yogī, karma-yogī or haṭha-yogī has his own selfish interests, a perfect devotee has no desire other than to please the Supreme Personality of Godhead. Therefore the Lord says that for anyone who is unflinchingly devoted to Him, He is easy to attain.

V tomto verši sa opisuje cieľ, kam napokon prídu čistí oddaní Najvyššej Božskej Osobnosti, zamestnaných bhakti-yogou. V predchádzajúcej kapitole boli opísané štyri druhy oddaných (trpiaci, túžiaci po hmotnom bohatstve, zvedaví a špekulatívni filozofi) a rôzne druhy vyslobodenia z hmotného zapletenia (karma-yoga, jñāna-yoga a haṭha-yoga). V týchto systémoch nájdeme isté prvky bhakti, ale v tomto verši sa Śrī Kṛṣṇa zmieňuje o čistej bhakti-yoge bez prvkov jñāny, karmy alebo haṭhy. Slová ananya-cetāḥ naznačujú, že oddaní venujúci sa bhakti-yoge túžia iba po Kṛṣṇovi. Čistý oddaný sa netúži dostať na nebeské planéty, nehľadá spásu či vyslobodenie z hmotného zapletenia a ani nechce splynúť s brahmajyoti. Čistý oddaný netúži po ničom.

V Caitanya-caritāmṛte je čistý oddaný nazvaný niṣkāma, čo znamená, že nemá osobné záujmy. Následkom toho je dokonale vyrovnaný na rozdiel od ľudí, ktorí usilujú o osobný zisk. Jñāna-yogīni, karma-yogīni a haṭha-yogīni usilujú o svoje osobné záujmy, ale čistý oddaný chce potešiť len Najvyššieho Pána. Kṛṣṇa hovorí, že Ho ľahko dosiahnu tí, ktorí Mu neprestajne slúžia.

A pure devotee always engages in devotional service to Kṛṣṇa in one of His various personal features. Kṛṣṇa has various plenary expansions and incarnations, such as Rāma and Nṛsiṁha, and a devotee can choose to fix his mind in loving service to any of these transcendental forms of the Supreme Lord. Such a devotee meets with none of the problems that plague the practitioners of other yogas. Bhakti-yoga is very simple and pure and easy to perform. One can begin simply by chanting Hare Kṛṣṇa. The Lord is merciful to all, but as we have already explained, He is especially inclined toward those who always serve Him without deviation. The Lord helps such devotees in various ways. As stated in the Vedas (Kaṭha Upaniṣad 1.2.23), yam evaiṣa vṛṇute tena labhyas/ tasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanuṁ svām: one who is fully surrendered and engaged in the devotional service of the Supreme Lord can understand the Supreme Lord as He is. And as stated in Bhagavad-gītā (10.10), dadāmi buddhi-yogaṁ tam: the Lord gives such a devotee sufficient intelligence so that ultimately the devotee can attain Him in His spiritual kingdom.

Kṛṣṇa má veľa rôznych expanzií a inkarnácií, ako sú Rāma a Nṛsiṁha. Oddaný môže slúžiť ktorejkoľvek z týchto transcendentálnych podôb Najvyššieho Pána a nestretne sa pritom s ťažkosťami, ktoré trápia adeptov iných yog. Vykonávať bhakti-yogu je veľmi jednoduché, čisté a ľahké. Môžeme jednoducho začať spievaním Hare Kṛṣṇa mantry. Śrī Kṛṣṇa je veľmi milostivý ku všetkým, ale ako sme už vysvetlili, obzvlášť je naklonený tým, ktorí Mu oddane a láskyplne slúžia. Pán takým oddaným rôznymi spôsobmi pomáha. Ako sa uvádza vo Vedach (Kaṭha Upaniṣad 1.2.23): yam evaiṣa vṛṇute tena labhyas/ tasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanuṁ svām. „Človek, ktorý je úplne odovzdaný a oddane slúži Najvyššiemu Pánovi, môže Najvyššieho poznať takého, aký Je.“ A v Bhagavad-gīte (10.10.): dadāmi buddhi-yogaṁ tam. „Pán dáva takému oddanému dostatočnú inteligenciu, aby mohol nakoniec prísť k Nemu a dosiahnuť Jeho duchovné kráľovstvo.“

The special qualification of the pure devotee is that he is always thinking of Kṛṣṇa without deviation and without considering the time or place. There should be no impediments. He should be able to carry out his service anywhere and at any time. Some say that the devotee should remain in holy places like Vṛndāvana or some holy town where the Lord lived, but a pure devotee can live anywhere and create the atmosphere of Vṛndāvana by his devotional service. It was Śrī Advaita who told Lord Caitanya, “Wherever You are, O Lord – there is Vṛndāvana.”

Zvláštnou vlastnosťou čistého oddaného je, že vždy myslí na Kṛṣṇu bez ohľadu na miesto a čas. Nič by mu v tom nemalo brániť. Mal by byť schopný vykonávať oddanú službu vždy a všade. Niekedy sa hovorí, že oddaný by mal žiť na posvätných miestach, ako je Vṛndāvana alebo iné sväté miesta, kde žil Kṛṣṇa, no čistý oddaný môže žiť kdekoľvek a vytvoriť tam vṛndāvanskú atmosféru svojou oddanou službou. Preto Śrī Advaita povedal Caitanyovi Mahāprabhuovi: „Všade, kde si, ó, Pane — tam je Vṛndāvana.“

As indicated by the words satatam and nityaśaḥ, which mean “always,” “regularly,” or “every day,” a pure devotee constantly remembers Kṛṣṇa and meditates upon Him. These are qualifications of the pure devotee, for whom the Lord is most easily attainable. Bhakti-yoga is the system that the Gītā recommends above all others. Generally, the bhakti-yogīs are engaged in five different ways: (1) śānta-bhakta, engaged in devotional service in neutrality; (2) dāsya-bhakta, engaged in devotional service as servant; (3) sakhya-bhakta, engaged as friend; (4) vātsalya-bhakta, engaged as parent; and (5) mādhurya-bhakta, engaged as conjugal lover of the Supreme Lord. In any of these ways, the pure devotee is always constantly engaged in the transcendental loving service of the Supreme Lord and cannot forget the Supreme Lord, and so for him the Lord is easily attained. A pure devotee cannot forget the Supreme Lord for a moment, and similarly the Supreme Lord cannot forget His pure devotee for a moment. This is the great blessing of the Kṛṣṇa conscious process of chanting the mahā-mantra – Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.

Čistý oddaný stále myslí na Kṛṣṇu a medituje o Kṛṣṇovi, čo naznačujú slová satatam a nityaśaḥ (vždy, neustále, každý deň). Pre oddaného s takými vlastnosťami je Śrī Kṛṣṇa dostupný veľmi ľahko. Bhagavad-gītā vyzdvihuje bhakti-yogu nad všetky ostatné yogy. Bhakti-yogīni zvyčajne slúžia piatimi spôsobmi: 1. neutrálnou oddanou službou Bohu (śānta-bhakta), 2. slúžia Bohu ako služobník (dāsya-bhakta), 3. slúžia Bohu ako priateľ (sākhya-bhakta), 4. slúžia Bohu ako rodič (vātsalya-bhakta) a 5. slúžia Bohu ako milenec (mādhura-bhakta). Čistý oddaný vždy oddane slúži Najvyššiemu Pánovi v akomkoľvek z týchto transcendentálnych láskyplných vzťahov; nemôže Naňho nikdy zabudnúť, a preto sa k Nemu ľahko navráti. Tak ako oddaný nemôže ani na chvíľu zabudnúť na Najvyššieho Pána, tak ani Pán nemôže zabudnúť na Svojho oddaného. Také veľké šťastie prináša vedomie Kṛṣṇu alebo spievanie Hare Kṛṣṇa mahā-mantry: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.