TEXT 8

VERŠ 8

Devanagari

Dévanágarí

रसोऽहमप्सु कौन्तेय प्रभास्मि शशिसूर्ययो: ।
प्रणव: सर्ववेदेषु शब्द: खे पौरुषं नृषु ॥ ८ ॥

Text

Verš

raso ’ham apsu kaunteya
prabhāsmi śaśi-sūryayoḥ
praṇavaḥ sarva-vedeṣu
śabdaḥ khe pauruṣaṁ nṛṣu

Synonyms

Synonyma

rasaḥ — taste; aham — I; apsu — in water; kaunteya — O son of Kuntī; prabhā — the light; asmi — I am; śaśi-sūryayoḥ — of the moon and the sun; praṇavaḥ — the three letters a-u-m; sarva — in all; vedeṣu — the Vedas; śabdaḥ — sound vibration; khe — in the ether; pauruṣam — ability; nṛṣu — in men.

rasaḥ — chuť; aham — Ja; apsu — vody; kaunteya — ó, syn Kuntī; prabhā — svetlo; asmi — som; śaśi-sūryayoḥ — Slnka a Mesiaca; praṇavaḥ — tri písmená a-u-m; sarva — vo všetkých; vedeṣu — Vedach; śabdaḥ — zvukom; khe — v éteri; pauruṣam — schopnosťou; nṛṣu — v ľuďoch.

Translation

Překlad

O son of Kuntī, I am the taste of water, the light of the sun and the moon, the syllable oṁ in the Vedic mantras; I am the sound in ether and ability in man.

Som chuťou vody, ó, syn Kuntī, som svetlom Slnka a Mesiaca, slabikou oṁ vo vedskych mantrách, som zvukom v éteri a schopnosťou v ľuďoch.

Purport

Význam

This verse explains how the Lord is all-pervasive by His diverse material and spiritual energies. The Supreme Lord can be preliminarily perceived by His different energies, and in this way He is realized impersonally. As the demigod in the sun is a person and is perceived by his all-pervading energy, the sunshine, so the Lord, although in His eternal abode, is perceived by His all-pervading diffusive energies. The taste of water is the active principle of water. No one likes to drink sea water, because the pure taste of water is mixed with salt. Attraction for water depends on the purity of the taste, and this pure taste is one of the energies of the Lord. The impersonalist perceives the presence of the Lord in water by its taste, and the personalist also glorifies the Lord for His kindly supplying tasty water to quench man’s thirst. That is the way of perceiving the Supreme. Practically speaking, there is no conflict between personalism and impersonalism. One who knows God knows that the impersonal conception and personal conception are simultaneously present in everything and that there is no contradiction. Therefore Lord Caitanya established His sublime doctrine: acintya bheda- and abheda-tattva – simultaneous oneness and difference.

Tento verš vysvetľuje, ako je Śrī Kṛṣṇa všeprenikajúci prostredníctvom Svojich hmotných a duchovných energií. Na začiatku duchovnej cesty Ho môžeme vnímať prostredníctvom Jeho rôznych energií, a tak zrealizovať Jeho neosobný aspekt. Poloboh Slnka je osoba, ktorú vnímame prostredníctvom jeho všeprenikajúcej energie, slnečnej žiary. Hoci Śrī Kṛṣṇa zotrváva vo Svojom sídle, môžeme Ho podobne vnímať v Jeho mnohonásobných energiách. Napríklad jednou z vlastností vody je jej typická chuť. Nikto nepije rád morskú vodu, pretože je v nej čistá chuť vody zmiešaná so soľou. Vodu si vážime pre jej čistú chuť, a táto čistá chuť je jedna z Kṛṣṇových energií. Boh a Jeho energie však môžeme vnímať rozlične. Impersonalisti napríklad vnímajú prítomnosť Najvyššieho Pána v chuti vody, zatiaľ čo oddaní nezabúdajú velebiť Kṛṣṇu za to, že im láskavo poskytuje vodu na utíšenie smädu. V skutočnosti nejestvuje konflikt medzi osobnou a neosobnou filozofiou. Kto pozná Boha, vie, že Jeho osobný a neosobný aspekt je súčasne prítomný vo všetkom a že tu nie je žiadny rozpor. Preto Śrī Caitanya Mahāprabhu založil vznešené učenie o nepochopiteľnej súčasnej jednote a odlišnosť (acintya-bhedābheda-tattva).

The light of the sun and the moon is also originally emanating from the brahma-jyotir, which is the impersonal effulgence of the Lord. And praṇava, or the oṁ-kāra transcendental sound in the beginning of every Vedic hymn, addresses the Supreme Lord. Because the impersonalists are very much afraid of addressing the Supreme Lord Kṛṣṇa by His innumerable names, they prefer to vibrate the transcendental sound oṁ-kāra. But they do not realize that oṁ-kāra is the sound representation of Kṛṣṇa. The jurisdiction of Kṛṣṇa consciousness extends everywhere, and one who knows Kṛṣṇa consciousness is blessed. Those who do not know Kṛṣṇa are in illusion, and so knowledge of Kṛṣṇa is liberation, and ignorance of Him is bondage.

Jas Slnka i Mesiaca pôvodne pochádza z brahmajyoti, Kṛṣṇovej neosobnej žiary. Transcendentálna zvuková vibrácia praṇava alebo oṁkāra, ktorá sa uvádza vždy na začiatku všetkých vedskych hymien vzývajúcich Najvyššieho Pána, je tiež emanáciou Boha. Impersonalisti sa boja osloviť Najvyššieho Pána Jeho nespočetnými menami, a preto dávajú prednosť transcendentálnej zvukovej vibrácii oṁ. Nevedia však, že táto vibrácia je zvukovou reprezentáciou Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu zahŕňa všetko a ten, kto to vie, je požehnaný a oslobodený, zatiaľ čo ten, kto to nevie, zostáva v ilúzii a v otroctve hmoty.