Skip to main content

TEXT 17

VERŠ 17

Devanagari

Dévanágarí

युक्ताहारविहारस्य युक्तचेष्टस्य कर्मसु ।
युक्तस्वप्‍नावबोधस्य योगो भवति दु:खहा ॥ १७ ॥

Text

Verš

yuktāhāra-vihārasya
yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya
yogo bhavati duḥkha-hā
yuktāhāra-vihārasya
yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya
yogo bhavati duḥkha-hā

Synonyms

Synonyma

yukta — regulated; āhāra — eating; vihārasya — recreation; yukta — regulated; ceṣṭasya — of one who works for maintenance; karmasu — in discharging duties; yukta — regulated; svapna-avabodhasya — sleep and wakefulness; yogaḥ — practice of yoga; bhavati — becomes; duḥkha- — diminishing pains.

yukta — striedmy; āhāra — v jedle; vihārasya — odpočinku; yukta — primeraný; ceṣṭasya — toho, kto koná pre sebazáchovu; karmasu — pri plnení povinností; yukta — striedmy; svapna-avabodhasya — v spánku i bdení; yogaḥ — vykonávanie yogy; bhavati — bude; duḥkha-hā — zahubí svoje trápenia.

Translation

Překlad

He who is regulated in his habits of eating, sleeping, recreation and work can mitigate all material pains by practicing the yoga system.

Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku i v bdení, môže vykonávaním yogy zmierniť všetky svoje trápenia.

Purport

Význam

Extravagance in the matter of eating, sleeping, defending and mating – which are demands of the body – can block advancement in the practice of yoga. As far as eating is concerned, it can be regulated only when one is practiced to take and accept prasādam, sanctified food. Lord Kṛṣṇa is offered, according to the Bhagavad-gītā (9.26), vegetables, flowers, fruits, grains, milk, etc. In this way, a person in Kṛṣṇa consciousness becomes automatically trained not to accept food not meant for human consumption, or not in the category of goodness. As far as sleeping is concerned, a Kṛṣṇa conscious person is always alert in the discharge of his duties in Kṛṣṇa consciousness, and therefore any unnecessary time spent sleeping is considered a great loss. Avyartha-kālatvam: a Kṛṣṇa conscious person cannot bear to pass a minute of his life without being engaged in the service of the Lord. Therefore, his sleeping is kept to a minimum. His ideal in this respect is Śrīla Rūpa Gosvāmī, who was always engaged in the service of Kṛṣṇa and who could not sleep more than two hours a day, and sometimes not even that. Ṭhākura Haridāsa would not even accept prasādam nor even sleep for a moment without finishing his daily routine of chanting with his beads three hundred thousand names. As far as work is concerned, a Kṛṣṇa conscious person does not do anything which is not connected with Kṛṣṇa’s interest, and thus his work is always regulated and is untainted by sense gratification. Since there is no question of sense gratification, there is no material leisure for a person in Kṛṣṇa consciousness. And because he is regulated in all his work, speech, sleep, wakefulness and all other bodily activities, there is no material misery for him.

Výstrednosti v telesných potrebách, ako sú jedenie, spanie, bránenie sa a pohlavný styk, môžu prekážať úspešnému vykonávaniu yogy. Jedenie možno ovládnuť len vtedy, ak sa človek naučil jesť posvätené jedlo, prasādam. Podľa Bhagavad-gīty (9.26) sa Kṛṣṇovi obetuje ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny, mlieko atď. Takto sa oddaný naučí jesť len to, čo je v kvalite dobra a je vhodné ako ľudská potrava. Pokiaľ ide o spánok, oddaný vedomý si Kṛṣṇu sa vždy snaží dôkladne si plniť svoje povinnosti, aby potešil Kṛṣṇu, a preto každú chvíľku premeškanú zbytočným spaním považuje za veľkú stratu času. Avyartha-kālatvam: oddaný nedokáže stráviť ani minútu svojho života bez toho, aby láskyplne neslúžil Kṛṣṇovi. Z tohto dôvodu obmedzuje spánok na minimum. Berie si v tom príklad od Śrīlu Rūpu Gosvāmīho, ktorý bol taký pohrúžený v službe Pánovi, že nikdy nespal viac než dve hodiny denne a niekedy aj menej. Haridās Ṭhākura nezjedol ani trošku prasādam a ani oči nezažmúril, kým nedokončil svoju dennú japu, kým na svojom ruženci nezopakoval Božie mená tristotisíckrát. Pokiaľ ide o činnosti, oddaný nerobí nič, čo by nebolo v Kṛṣṇovom záujme, a preto sú jeho činy vždy usmernené a nepoškvrnené túžbou po zmyslovom pôžitku. Keďže človek vedomý si Kṛṣṇu netúži po žiadnom svetskom pôžitku, nemá ani chvíľu času na uspokojovanie zmyslov. Vo všetkých činnostiach, v každej práci, v reči, spaní, i keď bdie a podobne, je usmernený, a preto preňho nejestvuje nijaké hmotné trápenie.