Skip to main content

TEXT 21

VERŠ 21

Devanagari

Dévanágarí

बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम् ।
स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्न‍ुते ॥ २१ ॥

Text

Verš

bāhya-sparśeṣv asaktātmā
vindaty ātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā
sukham akṣayam aśnute
bāhya-sparśeṣv asaktātmā
vindaty ātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā
sukham akṣayam aśnute

Synonyms

Synonyma

bāhya-sparśeṣu — in external sense pleasure; asakta-ātmā — one who is not attached; vindati — enjoys; ātmani — in the self; yat — that which; sukham — happiness; saḥ — he; brahma-yoga — by concentration in Brahman; yukta-ātmā — self-connected; sukham — happiness; akṣayam — unlimited; aśnute — enjoys.

bāhya-sparśeṣu — vonkajší zmyslový pôžitok; asakta-ātmā — kto nie je priťahovaný; vindati — teší sa; ātmani — v „ja“; yat — ktorého; sukham — šťastie; saḥ — on; brahma-yoga — sústredený na Najvyššieho; yukta-ātmā — spojený s „ja“; sukham — blaženosť; akṣayam — bezmedzne; aśnute — teší sa.

Translation

Překlad

Such a liberated person is not attracted to material sense pleasure but is always in trance, enjoying the pleasure within. In this way the self-realized person enjoys unlimited happiness, for he concentrates on the Supreme.

Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.

Purport

Význam

Śrī Yāmunācārya, a great devotee in Kṛṣṇa consciousness, said:

Veľký oddaný Śrī Yamunācārya povedal:

yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca
yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca

“Since I have been engaged in the transcendental loving service of Kṛṣṇa, realizing ever-new pleasure in Him, whenever I think of sex pleasure I spit at the thought, and my lips curl with distaste.” A person in brahma-yoga, or Kṛṣṇa consciousness, is so absorbed in the loving service of the Lord that he loses his taste for material sense pleasure altogether. The highest pleasure in terms of matter is sex pleasure. The whole world is moving under its spell, and a materialist cannot work at all without this motivation. But a person engaged in Kṛṣṇa consciousness can work with greater vigor without sex pleasure, which he avoids. That is the test in spiritual realization. Spiritual realization and sex pleasure go ill together. A Kṛṣṇa conscious person is not attracted to any kind of sense pleasure, due to his being a liberated soul.

„Od tej chvíle, čo som začal s láskou a oddanosťou slúžiť Kṛṣṇovi, prežívam s Ním nové a nové radosti a vždy, keď si spomeniem na sexuálny pôžitok, odpľujem si nad touto myšlienkou a moje ústa sa skrivia znechutením.“ Človek, ktorý sa venuje brahma-yoge — vedomiu Kṛṣṇu, je taký zaujatý láskyplnou službou Pánovi, že úplne stráca záujem o zmyslový pôžitok. Pohlavný styk je najvyšším hmotným pôžitkom, ktorého magickým vplyvom sa hýbe celý svet, a materialista nedokáže pracovať bez sexuálnej motivácie. No človek oddane slúžiaci Kṛṣṇovi sa vyhýba svetskému pôžitku a koná ešte usilovnejšie, neoddávajúc sa pohlavnému styku. To je skúška duchovnej realizácie. Duchovný život a sexuálny pôžitok nejdú dohromady. Vyslobodenú dušu, osobu vedomú si Kṛṣṇu, neláka žiadny zmyslový pôžitok.