TEXT 5

VERŠ 5

Devanagari

Dévanágarí

श्रीभगवानुवाच
बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन ।
तान्यहं वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप ॥ ५ ॥

Text

Verš

śrī-bhagavān uvāca
bahūni me vyatītāni
janmāni tava cārjuna
tāny ahaṁ veda sarvāṇi
na tvaṁ vettha paran-tapa

Synonyms

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — the Personality of Godhead said; bahūni — many; me — of Mine; vyatītāni — have passed; janmāni — births; tava — of yours; ca — and also; arjuna — O Arjuna; tāni — those; aham — I; veda — do know; sarvāṇi — all; na — not; tvam — you; vettha — know; param-tapa — O subduer of the enemy.

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; bahūni — veľa; me — Mojich; vyatītāni — prešlo; janmāni — narodení; tava — tvojich; ca — tiež; arjuna — ó, Arjuna; tāni — ty; aham — Ja; veda — viem; sarvāṇi — všetky; na — nie; tvam — ty; vettha — nevieš; parantapa — ó, hubiteľ nepriateľov.

Translation

Překlad

The Personality of Godhead said: Many, many births both you and I have passed. I can remember all of them, but you cannot, O subduer of the enemy!

Vznešený riekol: „Obaja sme prešli mnohými zrodeniami, ó, Arjuna. Ja si môžem pamätať všetky, ale ty nie, ó, hubiteľ nepriateľov!

Purport

Význam

In the Brahma-saṁhitā (5.33) we have information of many, many incarnations of the Lord. It is stated there:

V Brahma-saṁhite (5.33) nájdeme informácie o mnohých Pánových inkarnáciách:

advaitam acyutam anādim ananta-rūpam
ādyaṁ purāṇa-puruṣaṁ nava-yauvanaṁ ca
vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

“I worship the Supreme Personality of Godhead, Govinda [Kṛṣṇa], who is the original person – absolute, infallible, without beginning. Although expanded into unlimited forms, He is still the same original, the oldest, and the person always appearing as a fresh youth. Such eternal, blissful, all-knowing forms of the Lord are usually not understood by even the best Vedic scholars, but they are always manifest to pure, unalloyed devotees.”

„Uctievam Najvyššieho Pána, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý je absolútnou, pôvodnou a neomylnou osobou, a ktorý je bez počiatku. Aj keď sa zjavuje v nekonečnom množstve podôb, zostáva stále rovnakou, pôvodnou a najstaršou osobou, ktorá si naveky zachováva krásu večnej mladosti. Týmto večným, blaženým a vševedúcim Pánovým podobám zvyčajne rozumejú iba najväčší znalci Ved, ale pre čistých oddaných sú vždy ľahko pochopiteľné.“

It is also stated in Brahma-saṁhitā (5.39):

V inom verši Brahma-saṁhity (5.39) sa hovorí:

rāmādi-mūrtiṣu kalā-niyamena tiṣṭhan
nānāvatāram akarod bhuvaneṣu kintu
kṛṣṇaḥ svayaṁ samabhavat paramaḥ pumān yo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

“I worship the Supreme Personality of Godhead, Govinda [Kṛṣṇa], who is always situated in various incarnations such as Rāma, Nṛsiṁha and many subincarnations as well, but who is the original Personality of Godhead known as Kṛṣṇa, and who incarnates personally also.”

„Uctievam Najvyššieho Pána, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý sa zjavuje v rôznych inkarnáciách ako Rāma, Nṛsiṁha a veľa ďalších. Je však pôvodnou Božskou Osobnosťou, ktorá sa prejavuje Osobne ako Kṛṣṇa.“

In the Vedas also it is said that the Lord, although one without a second, manifests Himself in innumerable forms. He is like the vaidūrya stone, which changes color yet still remains one. All those multiforms are understood by the pure, unalloyed devotees, but not by a simple study of the Vedas (vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau). Devotees like Arjuna are constant companions of the Lord, and whenever the Lord incarnates, the associate devotees also incarnate in order to serve the Lord in different capacities. Arjuna is one of these devotees, and in this verse it is understood that some millions of years ago when Lord Kṛṣṇa spoke the Bhagavad-gītā to the sun-god Vivasvān, Arjuna, in a different capacity, was also present. But the difference between the Lord and Arjuna is that the Lord remembered the incident whereas Arjuna could not remember. That is the difference between the part-and-parcel living entity and the Supreme Lord. Although Arjuna is addressed herein as the mighty hero who could subdue the enemies, he is unable to recall what had happened in his various past births. Therefore, a living entity, however great he may be in the material estimation, can never equal the Supreme Lord. Anyone who is a constant companion of the Lord is certainly a liberated person, but he cannot be equal to the Lord. The Lord is described in the Brahma-saṁhitā as infallible (acyuta), which means that He never forgets Himself, even though He is in material contact. Therefore, the Lord and the living entity can never be equal in all respects, even if the living entity is as liberated as Arjuna. Although Arjuna is a devotee of the Lord, he sometimes forgets the nature of the Lord, but by the divine grace a devotee can at once understand the infallible condition of the Lord, whereas a nondevotee or a demon cannot understand this transcendental nature. Consequently these descriptions in the Gītā cannot be understood by demonic brains. Kṛṣṇa remembered acts which were performed by Him millions of years before, but Arjuna could not, despite the fact that both Kṛṣṇa and Arjuna are eternal in nature. We may also note herein that a living entity forgets everything due to his change of body, but the Lord remembers because He does not change His sac-cid-ānanda body. He is advaita, which means there is no distinction between His body and Himself. Everything in relation to Him is spirit – whereas the conditioned soul is different from his material body. And because the Lord’s body and self are identical, His position is always different from that of the ordinary living entity, even when He descends to the material platform. The demons cannot adjust themselves to this transcendental nature of the Lord, which the Lord Himself explains in the following verse.

Vo Vedach sa tiež uvádza, že aj keď sa Boh zjavuje v nespočetných podobách, je jediný a s nikým a s ničím neporovnateľný. Je ako kameň vaidurya, ktorý mení svoje farby, a predsa zostáva tým istým kameňom. Všetkým týmto mnohonásobným podobám môžu porozumieť čistí oddaní, nie však iba prostredníctvom štúdia Ved (vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau). Oddaní ako Arjuna sú večnými Kṛṣṇovými spoločníkmi a vždy, keď Kṛṣṇa zostúpi do tohto vesmíru, zostupujú aj oni a prijímajú rôzne role, aby Mu takto slúžili podľa svojich možností a schopností. Arjuna je jedným z nich a z tohto verša môžeme pochopiť, že keď Kṛṣṇa pred miliónmi rokov predniesol Bhagavad-gītu bohu Slnka Vivasvānovi, bol pri tom aj Arjuna, aj keď vtedy zohrával inú úlohu. Medzi Kṛṣṇom a Arjunom je však rozdiel, a to ten, že Kṛṣṇa si túto udalosť pamätal a Arjuna nie. To je rozdiel medzi Najvyšším Pánom a nepatrnou živou bytosťou. Arjuna je tu oslovený ako mocný hrdina, ktorý dokázal poraziť nepriateľov, no napriek tomu si nepamätal, čo sa prihodilo počas jeho predchádzajúcich životov. Preto sa živá bytosť nemôže nikdy vyrovnať Najvyššiemu Pánovi, aj keby bola po hmotnej stránke akokoľvek mocná. Nemôžu sa Mu dokonca vyrovnať ani Jeho stáli spoločníci, a to sú vyslobodené duše. Pán je v Brahma-saṁhite opísaný ako acyuta (ten, kto nikdy nepoklesne), čo znamená, že On nikdy nezabudne na Svoju totožnosť, ani keď príde do styku s hmotou. Preto Pána zo žiadneho hľadiska nemožno porovnávať so živou bytosťou, hoci by bola na rovnakej duchovnej úrovni ako Arjuna. Arjuna je Kṛṣṇov oddaný, a napriek tomu niekedy zabúda na Jeho skutočnú povahu. Oddaný však môže vďaka Pánovej milosti znovu získať vedomie o Jeho neomylnosti, zatiaľ čo ateista nikdy nedokáže pochopiť Jeho transcendentálnu povahu. Démonský rozum nikdy neprenikne do zmyslu Bhagavad-gīty. Kṛṣṇa si pamätá činy, ktoré vykonal pred miliónmi rokov, ale Arjuna si ich nepamätal, aj keď je v skutočnosti večný tak ako Kṛṣṇa. V tejto súvislosti si môžeme všimnúť, že živá bytosť všetko zabúda, pretože mení telá, ale Kṛṣṇa si pamätá všetko, lebo Jeho telo je sac-cid-ānanda a nikdy sa nemení. Je advaita, čo znamená, že medzi Ním samotným a Jeho telom nie je rozdiel. Všetko vo vzťahu s Ním je duchovné — zatiaľ čo podmienená duša sa od svojho hmotného tela líši. Keďže Pánovo telo a On sú jedno, Jeho postavenie je vždy iné ako postavenie živej bytosti, i keď zostúpi do hmotného vesmíru. Démoni však nie sú schopní porozumieť Pánovej transcendentálnej povahe, ktorú sám vysvetľuje v nasledujúcom verši.