TEXT 23

VERŠ 23

Devanagari

Dévanágarí

गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः ।
यज्ञायाचरतः कर्म समग्रं प्रविलीयते ॥ २३ ॥

Text

Verš

gata-saṅgasya muktasya
jñānāvasthita-cetasaḥ
yajñāyācarataḥ karma
samagraṁ pravilīyate

Synonyms

Synonyma

gata-saṅgasya — of one unattached to the modes of material nature; muktasya — of the liberated; jñāna-avasthita — situated in transcendence; cetasaḥ — whose wisdom; yajñāya — for the sake of Yajña (Kṛṣṇa); ācarataḥ — acting; karma — work; samagram — in total; pravilīyate — merges entirely.

gata-saṅgasya — toho, kto nie je spútaný kvalitami hmotnej prírody; muktasya — oslobodený; jñāna-avasthita — umiestnený v transcendencii; cetasaḥ — ktorého múdrosť; yajñāya — pre Yajñu (Kṛṣṇu); ācarataḥ — koná; karma — činnosť; samagram — úplne; pravilīyate — celkom sa rozplynú.

Translation

Překlad

The work of a man who is unattached to the modes of material nature and who is fully situated in transcendental knowledge merges entirely into transcendence.

Činy človeka, ktorý nie je spútaný kvalitami hmotnej prírody a ktorého myslenie plne spočíva v transcendentálnom poznaní, sa celkom rozplynú v transcendencii.

Purport

Význam

Becoming fully Kṛṣṇa conscious, one is freed from all dualities and thus is free from the contaminations of the material modes. He can become liberated because he knows his constitutional position in relationship with Kṛṣṇa, and thus his mind cannot be drawn from Kṛṣṇa consciousness. Consequently, whatever he does, he does for Kṛṣṇa, who is the primeval Viṣṇu. Therefore, all his works are technically sacrifices because sacrifice aims at satisfying the Supreme Person, Viṣṇu, Kṛṣṇa. The resultant reactions to all such work certainly merge into transcendence, and one does not suffer material effects.

Keď si je človek plne vedomý Kṛṣṇu, je zbavený všetkých dualít, vďaka čomu sa vyslobodzuje zo znečistenia tromi kvalitami hmotnej prírody. Môže sa vyslobodiť, pretože pozná svoje večné postavenie vo vzťahu ku Kṛṣṇovi a jeho myseľ sa od tohto vedomia nemôže odchýliť. Všetko, čo robí, robí pre Kṛṣṇu, ktorý je pôvodným Viṣṇuom. Všetky jeho činy sú teda obeťou, lebo obeť je určená na uspokojenie Najvyššej Osobnosti, Viṣṇua, Śrī Kṛṣṇu. Výsledky každej takej činnosti sa istotne rozplynú v transcendencii a človeka viac netrápia hmotné následky.