TEXT 16
VERŠ 16
Devanagari
Dévanágarí
तत्ते कर्म प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् ॥ १६ ॥
Text
Verš
kavayo ’py atra mohitāḥ
tat te karma pravakṣyāmi
yaj jñātvā mokṣyase ’śubhāt
kavayo ’py atra mohitāḥ
tat te karma pravakṣyāmi
yaj jñātvā mokṣyase ’śubhāt
Synonyms
Synonyma
kim — what is; karma — action; kim — what is; akarma — inaction; iti — thus; kavayaḥ — the intelligent; api — also; atra — in this matter; mohitāḥ — are bewildered; tat — that; te — unto you; karma — work; pravakṣyāmi — I shall explain; yat — which; jñātvā — knowing; mokṣyase — you will be liberated; aśubhāt — from ill fortune.
kim — čo je; karma — čin; kim — čo je; akarma — nečin; iti — takto; kavayaḥ — inteligentný; api — tiež; atra — týmto; mohitāḥ — zmätení; tat — to; te — tebe; karma — čin; pravakṣyāmi — vysvetlím ti; yat — až to; jñātvā — pochopíš; mokṣyase — budeš oslobodený; aśubhāt — od zlého.
Translation
Překlad
Even the intelligent are bewildered in determining what is action and what is inaction. Now I shall explain to you what action is, knowing which you shall be liberated from all misfortune.
Dokonca aj múdri sú zmätení, keď majú rozhodnúť, čo je čin a čo nečin. Vysvetlím ti teraz, čo je čin, a až to pochopíš, budeš oslobodený od všetkého nešťastia.
Purport
Význam
Action in Kṛṣṇa consciousness has to be executed in accord with the examples of previous bona fide devotees. This is recommended in the fifteenth verse. Why such action should not be independent will be explained in the text to follow.
Činy určené pre potešenie Kṛṣṇu treba vykonávať podľa vzoru veľkých oddaných; to sa odporúča v pätnástom verši. Prečo také činy nemajú byť nezávislé, bude vysvetlené v nasledujúcich veršoch.
To act in Kṛṣṇa consciousness, one has to follow the leadership of authorized persons who are in a line of disciplic succession as explained in the beginning of this chapter. The system of Kṛṣṇa consciousness was first narrated to the sun-god, the sun-god explained it to his son Manu, Manu explained it to his son Ikṣvāku, and the system is current on this earth from that very remote time. Therefore, one has to follow in the footsteps of previous authorities in the line of disciplic succession. Otherwise even the most intelligent men will be bewildered regarding the standard actions of Kṛṣṇa consciousness. For this reason, the Lord decided to instruct Arjuna in Kṛṣṇa consciousness directly. Because of the direct instruction of the Lord to Arjuna, anyone who follows in the footsteps of Arjuna is certainly not bewildered.
Aby sme mohli konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, musíme sa riadiť radami autorít, ktoré patria do učeníckej postupnosti, ako už bolo vysvetlené na začiatku tejto kapitoly. Náuka o vedomí Kṛṣṇu bola zjavená najskôr bohu Slnka a boh Slnka ju vysvetlil svojmu synovi Manuovi. Manu ju odovzdal svojmu synovi Ikṣvākuovi a tento systém sa od tých čias zachoval na Zemi až dodnes. Preto sa človek musí riadiť predchádzajúcimi autoritami, ktoré patria do postupnosti duchovných učiteľov. Bez ich pomoci by ani tí najmúdrejší ľudia nevedeli, ako si správne počínať vo vedomí Kṛṣṇu. Z tohto dôvodu sa Kṛṣṇa rozhodol, že Arjunu osobne poučí o oddanej službe. A keďže Arjuna dostal pokyny priamo od Kṛṣṇu, nemôže sa zmýliť nik, kto kráča v Jeho šľapajách.
It is said that one cannot ascertain the ways of religion simply by imperfect experimental knowledge. Actually, the principles of religion can only be laid down by the Lord Himself. Dharmaṁ tu sākṣād bhagavat-praṇītam (Bhāg. 6.3.19). No one can manufacture a religious principle by imperfect speculation. One must follow in the footsteps of great authorities like Brahmā, Śiva, Nārada, Manu, the Kumāras, Kapila, Prahlāda, Bhīṣma, Śukadeva Gosvāmī, Yamarāja, Janaka and Bali Mahārāja. By mental speculation one cannot ascertain what is religion or self-realization. Therefore, out of causeless mercy to His devotees, the Lord explains directly to Arjuna what action is and what inaction is. Only action performed in Kṛṣṇa consciousness can deliver a person from the entanglement of material existence.
Vraví sa, že človek nemôže pochopiť podstatu náboženstva pomocou nedokonalých experimentálnych poznatkov. Náboženské zásady môže v skutočnosti ustanoviť jedine samotný Boh. Dharmaṁ tu sākṣādbhagavat-praṇītam (Śrīmad-Bhāgavatam 6.3.19). Nik nemôže ustanoviť tieto zásady prostredníctvom obyčajnej špekulácie. Človek musí kráčať v šľapajách veľkých autorít, ako sú Brahmā, Śiva, Nārada, Manu, Kumārovia, Kapila, Prahlāda, Bhīṣma, Śukadeva Gosvāmī, Yamarāja, Janaka a Bali Mahārāja. Mentálnou špekuláciou sa nedá zistiť, čo je náboženstvo alebo sebarealizácia. Preto Kṛṣṇa samotný zo Svojej bezpríčinnej milosti k Svojím oddaným vysvetľuje Arjunovi, čo je čin a čo je nečin. Iba čin vykonaný s láskou a oddanosťou pre potešenie Kṛṣṇu môže človeka vyslobodiť zo zajatia hmotnej existencie.