Skip to main content

TEXT 11

VERŠ 11

Devanagari

Dévanágarí

ये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम् ।
मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥ ११ ॥

Text

Verš

ye yathā māṁ prapadyante
tāṁs tathaiva bhajāmy aham
mama vartmānuvartante
manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ
ye yathā māṁ prapadyante
tāṁs tathaiva bhajāmy aham
mama vartmānuvartante
manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ

Synonyms

Synonyma

ye — all who; yathā — as; mām — unto Me; prapadyante — surrender; tān — them; tathā — so; eva — certainly; bhajāmi — reward; aham — I; mama — My; vartma — path; anuvartante — follow; manuṣyāḥ — all men; pārtha — O son of Pṛthā; sarvaśaḥ — in all respects.

ye — všetci, ktorí; yathā — ako; mām — Mne; prapadyante — odovzdávajú; tān — im; tathā — tak; eva — istotne; bhajāmi — oplácam; aham — Ja; mama — Mojou; vartma — cestou; anuvartante — kráčajú; manuṣyāḥ — všetci ľudia; pārtha — ó, syn Pṛthy; sarvaśaḥ — v každom ohľade.

Translation

Překlad

As all surrender unto Me, I reward them accordingly. Everyone follows My path in all respects, O son of Pṛthā.

Každého odmeňujem podľa toho, ako sa Mi odovzdáva. Ó, syn Pṛthy, všetci v každom ohľade kráčajú Mojou cestou.

Purport

Význam

Everyone is searching for Kṛṣṇa in the different aspects of His manifestations. Kṛṣṇa, the Supreme Personality of Godhead, is partially realized in His impersonal brahma-jyotir effulgence and as the all-pervading Supersoul dwelling within everything, including the particles of atoms. But Kṛṣṇa is fully realized only by His pure devotees. Consequently, Kṛṣṇa is the object of everyone’s realization, and thus anyone and everyone is satisfied according to one’s desire to have Him. In the transcendental world also, Kṛṣṇa reciprocates with His pure devotees in the transcendental attitude, just as the devotee wants Him. One devotee may want Kṛṣṇa as supreme master, another as his personal friend, another as his son and still another as his lover. Kṛṣṇa rewards all the devotees equally, according to their different intensities of love for Him. In the material world, the same reciprocations of feelings are there, and they are equally exchanged by the Lord with the different types of worshipers. The pure devotees both here and in the transcendental abode associate with Him in person and are able to render personal service to the Lord and thus derive transcendental bliss in His loving service. As for those who are impersonalists and who want to commit spiritual suicide by annihilating the individual existence of the living entity, Kṛṣṇa helps also by absorbing them into His effulgence. Such impersonalists do not agree to accept the eternal, blissful Personality of Godhead; consequently they cannot relish the bliss of transcendental personal service to the Lord, having extinguished their individuality. Some of them, who are not firmly situated even in the impersonal existence, return to this material field to exhibit their dormant desires for activities. They are not admitted into the spiritual planets, but they are again given a chance to act on the material planets. For those who are fruitive workers, the Lord awards the desired results of their prescribed duties, as the yajñeśvara; and those who are yogīs seeking mystic powers are awarded such powers. In other words, everyone is dependent for success upon His mercy alone, and all kinds of spiritual processes are but different degrees of success on the same path. Unless, therefore, one comes to the highest perfection of Kṛṣṇa consciousness, all attempts remain imperfect, as is stated in the Śrīmad-Bhāgavatam (2.3.10):

Všetci hľadajú Kṛṣṇu v rôznych podobách Jeho stvorenia. Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, môžeme čiastočne zrealizovať v Jeho neosobnej žiare, v brahmajyoti, a ako všeprenikajúcu Naddušu, ktorá sídli vo všetkom, aj v atómoch. Úplne však Śrī Kṛṣṇu zrealizujú iba Jeho čistí oddaní. Takže Kṛṣṇa je predmetom realizácie pre všetkých a každý je uspokojený podľa svojho želania získať Kṛṣṇu. Aj v duchovnom svete opláca Kṛṣṇa lásku Svojmu oddanému v transcendentálnom duchu, podľa želania oddaného. Jeden oddaný si napríklad želá mať Kṛṣṇu za svojho Najvyššieho Pána, iný Ho považuje za svojho osobného priateľa a ďalší za syna alebo milenca. Kṛṣṇa odmieňa všetkých oddaných rovnako, podľa sily lásky, ktorú k Nemu cítia. Rovnaká výmena citov prebieha aj v hmotnom svete a Pán si ich so všetkými, ktorí Ho uctievajú, vymieňa podľa toho, ako sa Mu odovzdajú. Čistí oddaní, tu i v duchovnom svete, sa s Ním stýkajú osobne a majú možnosť slúžiť Mu priamo a pociťovať tak transcendentálnu blaženosť z láskyplnej služby. Impersonalistom, ktorí chcú spáchať duchovnú samovraždu zničením svojej individuálnej existencie, Kṛṣṇa pomôže tak, že ich pohltí do žiary vychádzajúcej z Jeho tela. Impersonalisti nemôžu prijať večnú, blaženú Božskú Osobnosť, a keďže zničili svoju individualitu, nemôžu okúsiť blaženosť z transcendentálnej osobnej služby Bohu. Niektorí z nich, ktorí nedospeli ani k neosobnej existencii, sa vracajú do hmotného sveta, aby prejavili svoju spiacu túžbu konať. Nemajú dovolené vstúpiť na duchovné planéty, ale dostanú ďalšiu možnosť konať na hmotných planétach. Pán všetkých obetí, yajñeśvara, poskytuje vytúžené výsledky tým, ktorí pracujú pre plody svojej práce. Yogīnom poskytne mystické sily, po ktorých túžia. Inými slovami, úspech každého jednotlivca závisí iba od Pánovej milosti a rôzne duchovné metódy nie sú nič iné ako rôzne stupne úspechu na jednej ceste. Ak človek nedosiahne najvyššiu dokonalosť vo vedomí Kṛṣṇu, všetky jeho pokusy budú nedokonalé. Potvrdzuje to Śrīmad-Bhāgavatam (2.3.10):

akāmaḥ sarva-kāmo vā
mokṣa-kāma udāra-dhīḥ
tīvreṇa bhakti-yogena
yajeta puruṣaṁ param
akāmaḥ sarva-kāmo vā
mokṣa-kāma udāra-dhīḥ
tīvreṇa bhakti-yogena
yajeta puruṣaṁ param

“Whether one is without desire [the condition of the devotees], or is desirous of all fruitive results or is after liberation, one should with all efforts try to worship the Supreme Personality of Godhead for complete perfection, culminating in Kṛṣṇa consciousness.”

„Či už človek netúži po ničom (ako napríklad oddaní) alebo túži po plodoch svojej práce, či hľadá vyslobodenie, mal by sa všemožne snažiť uctievať Najvyššiu Božskú Osobnosť, aby dosiahol úplnú dokonalosť, ktorá vrcholí vo vedomí Kṛṣṇu.“