Chapter Three
KAPITOLA TRETIA
Karma-yoga
Karma-yoga
- TEXT 1:
- Arjuna said: O Janārdana, O Keśava, why do You want to engage me in this ghastly warfare, if You think that intelligence is better than fruitive work?
- VERŠ 1:
- Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?
- TEXT 3:
- The Supreme Personality of Godhead said: O sinless Arjuna, I have already explained that there are two classes of men who try to realize the self. Some are inclined to understand it by empirical, philosophical speculation, and others by devotional service.
- VERŠ 3:
- Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.
- TEXT 5:
- Everyone is forced to act helplessly according to the qualities he has acquired from the modes of material nature; therefore no one can refrain from doing something, not even for a moment.
- VERŠ 5:
- Všetci sú bezmocne nútení konať podľa vlastností získaných z kvalít hmotnej prírody; nikto nemôže zostať ani na okamih nečinný.
- TEXT 7:
- On the other hand, if a sincere person tries to control the active senses by the mind and begins karma-yoga [in Kṛṣṇa consciousness] without attachment, he is by far superior.
- VERŠ 7:
- Ó, Arjuna, oveľa vznešenejší je úprimný človek, ktorý sa pomocou mysle snaží ovládnuť činné zmysly a bez lipnutia začne s karma-yogou (vo vedomí Kṛṣṇu).
- TEXT 9:
- Work done as a sacrifice for Viṣṇu has to be performed; otherwise work causes bondage in this material world. Therefore, O son of Kuntī, perform your prescribed duties for His satisfaction, and in that way you will always remain free from bondage.
- VERŠ 9:
- Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.
- TEXT 10:
- In the beginning of creation, the Lord of all creatures sent forth generations of men and demigods, along with sacrifices for Viṣṇu, and blessed them by saying, “Be thou happy by this yajña [sacrifice] because its performance will bestow upon you everything desirable for living happily and achieving liberation.”
- VERŠ 10:
- Na počiatku stvorenia vyslal Pán tvorstva generácie ľudí a polobohov spolu s obeťami Viṣṇuovi a požehnal im, hovoriac: „Buďte šťastní konaním tejto yajñe (obete), lebo tak získate všetko, čo potrebujete pre šťastný život a dosiahnutie vyslobodenia.“
- TEXT 12:
- In charge of the various necessities of life, the demigods, being satisfied by the performance of yajña [sacrifice], will supply all necessities to you. But he who enjoys such gifts without offering them to the demigods in return is certainly a thief.
- VERŠ 12:
- Ak sú polobohovia, ktorí majú na starosti rozličné životné potreby, uspokojení yajñou (obeťou), zásobia človeka všetkým potrebným. No ten, kto užíva tieto dary bez toho, aby ich obetoval, je isto-iste zlodej.
- TEXT 13:
- The devotees of the Lord are released from all kinds of sins because they eat food which is offered first for sacrifice. Others, who prepare food for personal sense enjoyment, verily eat only sin.
- VERŠ 13:
- Pánovi oddaní sú zbavení všetkých hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré bolo najprv obetované. No tí, čo pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia isto-iste iba hriech.
- TEXT 14:
- All living bodies subsist on food grains, which are produced from rains. Rains are produced by performance of yajña [sacrifice], and yajña is born of prescribed duties.
- VERŠ 14:
- Všetky živé telá sú živené obilím, ktoré je závislé od dažďa. Dážď vzniká vďaka yajñi (obeti) a yajña sa rodí z plnenia predpísaných povinností.
- TEXT 15:
- Regulated activities are prescribed in the Vedas, and the Vedas are directly manifested from the Supreme Personality of Godhead. Consequently the all-pervading Transcendence is eternally situated in acts of sacrifice.
- VERŠ 15:
- Vedz, že predpísané povinnosti sú uložené vo Vedach, ktoré pochádzajú priamo od Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto všadeprítomná Transcendencia trvale spočíva v obetných činoch.
- TEXT 16:
- My dear Arjuna, one who does not follow in human life the cycle of sacrifice thus established by the Vedas certainly leads a life full of sin. Living only for the satisfaction of the senses, such a person lives in vain.
- VERŠ 16:
- Môj milý Arjuna, človek, ktorý nevykonáva obete predpísané vo Vedach, vedie vskutku hriešny život, lebo ten, kto žije iba pre zmyslový pôžitok, žije márne.
- TEXT 17:
- But for one who takes pleasure in the Self, whose human life is one of self-realization, and who is satisfied in the Self only, fully satiated – for him there is no duty.
- VERŠ 17:
- No ten, kto nachádza radosť vo vlastnom „ja“, kto žije životom sebarealizácie a je sám v sebe dokonale spokojný, nemá žiadne povinnosti.
- TEXT 18:
- A self-realized man has no purpose to fulfill in the discharge of his prescribed duties, nor has he any reason not to perform such work. Nor has he any need to depend on any other living being.
- VERŠ 18:
- Sebarealizovaný človek nemá prečo vykonávať predpísané povinnosti, a nemá ani dôvod ich nekonať. Nemusí byť závislý ani od inej živej bytosti.
- TEXT 19:
- Therefore, without being attached to the fruits of activities, one should act as a matter of duty, for by working without attachment one attains the Supreme.
- VERŠ 19:
- Človek by mal teda konať z povinnosti a bez lipnutia na plodoch činov, lebo činmi zbavenými pripútanosti dosiahne Najvyššieho.
- TEXT 20:
- Kings such as Janaka attained perfection solely by performance of prescribed duties. Therefore, just for the sake of educating the people in general, you should perform your work.
- VERŠ 20:
- Veď aj Janaka a iní králi dosiahli dokonalosť práve vďaka tomu, že vykonávali predpísané povinnosti. Už len preto, aby sa ľudia mohli z tvojho príkladu poučiť, mal by si konať rovnako.
- TEXT 22:
- O son of Pṛthā, there is no work prescribed for Me within all the three planetary systems. Nor am I in want of anything, nor have I a need to obtain anything – and yet I am engaged in prescribed duties.
- VERŠ 22:
- Ó, syn Pṛthy, vo všetkých troch svetoch niet ničoho, čo by som mal robiť, nič Mi nechýba a ani po ničom netúžim — a predsa vykonávam predpísané povinnosti.
- TEXT 24:
- If I did not perform prescribed duties, all these worlds would be put to ruination. I would be the cause of creating unwanted population, and I would thereby destroy the peace of all living beings.
- VERŠ 24:
- Keby som nevykonával predpísané povinnosti, všetky tieto svety by zanikli. Bol by som pôvodcom nežiadúceho obyvateľstva, a tým by som zničil mier všetkých bytostí.
- TEXT 25:
- As the ignorant perform their duties with attachment to results, the learned may similarly act, but without attachment, for the sake of leading people on the right path.
- VERŠ 25:
- Tak ako nevedomí vykonávajú svoje povinnosti s ohľadom na výsledky, tak môže, hoci bez lipnutia, konať i múdry, aby viedol ľud správnou cestou.
- TEXT 26:
- So as not to disrupt the minds of ignorant men attached to the fruitive results of prescribed duties, a learned person should not induce them to stop work. Rather, by working in the spirit of devotion, he should engage them in all sorts of activities [for the gradual development of Kṛṣṇa consciousness].
- VERŠ 26:
- Múdry človek by nemal rozvracať myseľ nevedomých, ktorí lipnú na plodonosných činoch tým, že ich bude povzbudzovať k nečinnosti. Skôr by ich mal zamestnať rozličnými činnosťami v duchu oddanej služby (pre postupný pokrok v duchovnom živote).
- TEXT 27:
- The spirit soul bewildered by the influence of false ego thinks himself the doer of activities that are in actuality carried out by the three modes of material nature.
- VERŠ 27:
- Duša pomýlená falošným egom sa považuje za vykonávateľa činov, ktoré v skutočnosti vykonávajú tri kvality hmotnej prírody.
- TEXT 28:
- One who is in knowledge of the Absolute Truth, O mighty-armed, does not engage himself in the senses and sense gratification, knowing well the differences between work in devotion and work for fruitive results.
- VERŠ 28:
- Ó, bojovník mocných paží, ten, kto pozná povahu Absolútnej Pravdy, neoddáva sa zmyslom a ich pôžitkom, lebo si je dobre vedomý rozdielu medzi činmi v duchu oddanosti a plodonosným konaním.
- TEXT 29:
- Bewildered by the modes of material nature, the ignorant fully engage themselves in material activities and become attached. But the wise should not unsettle them, although these duties are inferior due to the performers’ lack of knowledge.
- VERŠ 29:
- Nevedomí ľudia, pomýlení kvalitami hmotnej prírody, sa plne zamestnávajú hmotnými činnosťami a lipnú na nich. Múdry človek by ich však nemal znepokojovať napriek tomu, že ich konanie je pre nedostatok vedomostí nižšej povahy.
- TEXT 30:
- Therefore, O Arjuna, surrendering all your works unto Me, with full knowledge of Me, without desires for profit, with no claims to proprietorship, and free from lethargy, fight.
- VERŠ 30:
- Ó, Arjuna, preto zasväť všetky svoje činy Mne a s mysľou uprenou na Mňa, zbavený sebectva a ľahostajnosti a bez túžby po zisku bojuj.
- TEXT 31:
- Those persons who execute their duties according to My injunctions and who follow this teaching faithfully, without envy, become free from the bondage of fruitive actions.
- VERŠ 31:
- Kto si plní povinnosti podľa Mojich pokynov a riadi sa Mojím učením vždy s vierou a bez závisti, ten sa vyslobodí zo zajatia plodonosných činov.
- TEXT 32:
- But those who, out of envy, disregard these teachings and do not follow them regularly are to be considered bereft of all knowledge, befooled, and ruined in their endeavors for perfection.
- VERŠ 32:
- Vedz však, že tých, čo zo závisti toto Moje učenie nedodržiavajú, treba považovať za nevedomých, pomýlených a odsúdených k neúspechu vo svojej snahe dosiahnuť dokonalosť.
- TEXT 33:
- Even a man of knowledge acts according to his own nature, for everyone follows the nature he has acquired from the three modes. What can repression accomplish?
- VERŠ 33:
- Aj múdry človek koná podľa svojej prirodzenosti, lebo všetci sa riadia svojou povahou, ktorú získali vplyvom kvalít hmotnej prírody. Čo zmôže potlačovanie?
- TEXT 34:
- There are principles to regulate attachment and aversion pertaining to the senses and their objects. One should not come under the control of such attachment and aversion, because they are stumbling blocks on the path of self-realization.
- VERŠ 34:
- Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.
- TEXT 35:
- It is far better to discharge one’s prescribed duties, even though faultily, than another’s duties perfectly. Destruction in the course of performing one’s own duty is better than engaging in another’s duties, for to follow another’s path is dangerous.
- VERŠ 35:
- Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“
- TEXT 37:
- The Supreme Personality of Godhead said: It is lust only, Arjuna, which is born of contact with the material mode of passion and later transformed into wrath, and which is the all-devouring sinful enemy of this world.
- VERŠ 37:
- Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
- TEXT 38:
- As fire is covered by smoke, as a mirror is covered by dust, or as the embryo is covered by the womb, the living entity is similarly covered by different degrees of this lust.
- VERŠ 38:
- Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.
- TEXT 39:
- Thus the wise living entity’s pure consciousness becomes covered by his eternal enemy in the form of lust, which is never satisfied and which burns like fire.
- VERŠ 39:
- Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.
- TEXT 41:
- Therefore, O Arjuna, best of the Bhāratas, in the very beginning curb this great symbol of sin [lust] by regulating the senses, and slay this destroyer of knowledge and self-realization.
- VERŠ 41:
- Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
- TEXT 42:
- The working senses are superior to dull matter; mind is higher than the senses; intelligence is still higher than the mind; and he [the soul] is even higher than the intelligence.
- VERŠ 42:
- Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.
- TEXT 43:
- Thus knowing oneself to be transcendental to the material senses, mind and intelligence, O mighty-armed Arjuna, one should steady the mind by deliberate spiritual intelligence [Kṛṣṇa consciousness] and thus – by spiritual strength – conquer this insatiable enemy known as lust.
- VERŠ 43:
- Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“