Skip to main content

TEXT 9

VERŠ 9

Devanagari

Dévanágarí

यज्ञार्थात्कर्मणोऽन्यत्र लोकोऽयं कर्मबन्धनः ।
तदर्थं कर्म कौन्तेय मुक्तसङ्गः समाचर ॥ ९ ॥

Text

Verš

yajñārthāt karmaṇo ’nyatra
loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya
mukta-saṅgaḥ samācara
yajñārthāt karmaṇo ’nyatra
loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya
mukta-saṅgaḥ samācara

Synonyms

Synonyma

yajña-arthāt — done only for the sake of Yajña, or Viṣṇu; karmaṇaḥ — than work; anyatra — otherwise; lokaḥ — world; ayam — this; karma-bandhanaḥ — bondage by work; tat — of Him; artham — for the sake; karma — work; kaunteya — O son of Kuntī; mukta-saṅgaḥ — liberated from association; samācara — do perfectly.

yajña-arthāt — robiť iba pre Yajñu alebo Viṣṇua; karmaṇaḥ — vykonaný čin; anyatra — inak; lokaḥ — tento svet; ayam — tieto; karma-bandhanaḥ — činy pripútavajú; tat — Jeho; artham — kvôli; karma — čin; kaunteya — ó, syn Kuntī; mukta-saṅgaḥ — oslobodený od styku; samācara — rob to dokonale.

Translation

Překlad

Work done as a sacrifice for Viṣṇu has to be performed; otherwise work causes bondage in this material world. Therefore, O son of Kuntī, perform your prescribed duties for His satisfaction, and in that way you will always remain free from bondage.

Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

Purport

Význam

Since one has to work even for the simple maintenance of the body, the prescribed duties for a particular social position and quality are so made that that purpose can be fulfilled. Yajña means Lord Viṣṇu, or sacrificial performances. All sacrificial performances also are meant for the satisfaction of Lord Viṣṇu. The Vedas enjoin: yajño vai viṣṇuḥ. In other words, the same purpose is served whether one performs prescribed yajñas or directly serves Lord Viṣṇu. Kṛṣṇa consciousness is therefore performance of yajña as it is prescribed in this verse. The varṇāśrama institution also aims at satisfying Lord Viṣṇu. Varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/ viṣṇur ārādhyate (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8).

Keďže človek musí pracovať, aby udržal telo nažive, sú povinnosti určené pre každú sociálnu triedu (varṇu) a pre každé životné štádium (āśram) stanovené tak, aby sa tento účel splnil. Yajña znamená Viṣṇu i obeť. Všetky obete sú určené k uspokojeniu Viṣṇua. Vo Vedach sa hovorí: yajño vai viṣṇuḥ, čo znamená, že keď človek vykonáva predpísané yajñe, poslúži tým rovnakému cieľu, ako keď priamo slúži Viṣṇuovi. Vedomie Kṛṣṇu a oddaná služba je teda yajña, ktorú predpisuje tento verš. Ďalším cieľom varnāśramského zriadenia je potešiť Viṣṇua: varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/ viṣṇur ārādhyate (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8).

Therefore one has to work for the satisfaction of Viṣṇu. Any other work done in this material world will be a cause of bondage, for both good and evil work have their reactions, and any reaction binds the performer. Therefore, one has to work in Kṛṣṇa consciousness to satisfy Kṛṣṇa (or Viṣṇu); and while performing such activities one is in a liberated stage. This is the great art of doing work, and in the beginning this process requires very expert guidance. One should therefore act very diligently, under the expert guidance of a devotee of Lord Kṛṣṇa, or under the direct instruction of Lord Kṛṣṇa Himself (under whom Arjuna had the opportunity to work). Nothing should be performed for sense gratification, but everything should be done for the satisfaction of Kṛṣṇa. This practice will not only save one from the reaction of work, but also gradually elevate one to transcendental loving service of the Lord, which alone can raise one to the kingdom of God.

Preto musí každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná. Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou. Preto by sme mali naozaj svedomito konať pod vedením Kṛṣṇovho oddaného alebo pod priamym vedením samotného Kṛṣṇu, ako sa pošťastilo Arjunovi. Všetko by sme mali robiť pre Kṛṣṇovo potešenie, a nie pre pominuteľný zmyslový pôžitok. Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.