TEXT 36

VERŠ 36

Devanagari

Dévanágarí

अर्जुन उवाच
अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः ।
अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥ ३६ ॥

Text

Verš

arjuna uvāca
atha kena prayukto ’yaṁ
pāpaṁ carati pūruṣaḥ
anicchann api vārṣṇeya
balād iva niyojitaḥ

Synonyms

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna said; atha — then; kena — by what; prayuktaḥ — impelled; ayam — one; pāpam — sins; carati — does; pūruṣaḥ — a man; anicchan — without desiring; api — although; vārṣṇeya — O descendant of Vṛṣṇi; balāt — by force; iva — as if; niyojitaḥ — engaged.

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; atha — vlastne; kena — čo to; prayuktaḥ — ženie; ayam — toho; pāpam — hriechy; carati — robí; pūruṣaḥ — človek; anicchan — bez toho, že by sám chcel; api — aj keď; vārṣṇeya — ó, potomok Vṛṣṇi; balāt — silou; iva — akoby; niyojitaḥ — hnaný.

Translation

Překlad

Arjuna said: O descendant of Vṛṣṇi, by what is one impelled to sinful acts, even unwillingly, as if engaged by force?

Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

Purport

Význam

A living entity, as part and parcel of the Supreme, is originally spiritual, pure, and free from all material contaminations. Therefore, by nature he is not subject to the sins of the material world. But when he is in contact with the material nature, he acts in many sinful ways without hesitation, and sometimes even against his will. As such, Arjuna’s question to Kṛṣṇa is very sanguine, as to the perverted nature of the living entities. Although the living entity sometimes does not want to act in sin, he is still forced to act. Sinful actions are not, however, impelled by the Supersoul within, but are due to another cause, as the Lord explains in the next verse.

Živá bytosť je ako čiastočka Najvyššieho vo svojej podstate duchovná, čistá a zbavená všetkého hmotného znečistenia. Preto nie je v jej povahe podriadiť sa hriechom hmotného sveta. Keď však príde do styku s hmotnou prírodou, bez váhania sa dopúšťa mnohých hriešnych činov, často aj proti svojej vôli. Preto má Arjunova otázka, týkajúca sa zvrátenej povahy živých bytostí, osobitný význam. Aj keď sa človek niekedy nechce dopustiť hriechu, niečo ho k tomu prinúti. Popudy k hriešnemu konaniu však nepochádzajú od Nadduše umiestnenej v srdci. Majú celkom inú príčinu, ktorú vysvetlí Śrī Kṛṣṇa v ďalšom verši.