Skip to main content

TEXT 11

VERŠ 11

Devanagari

Dévanágarí

देवान्भावयतातेन ते देवा भावयन्तु वः ।
परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथ ॥ ११ ॥

Text

Verš

devān bhāvayatānena
te devā bhāvayantu vaḥ
parasparaṁ bhāvayantaḥ
śreyaḥ param avāpsyatha
devān bhāvayatānena
te devā bhāvayantu vaḥ
parasparaṁ bhāvayantaḥ
śreyaḥ param avāpsyatha

Synonyms

Synonyma

devān — demigods; bhāvayatā — having pleased; anena — by this sacrifice; te — those; devāḥ — demigods; bhāvayantu — will please; vaḥ — you; parasparam — mutually; bhāvayantaḥ — pleasing one another; śreyaḥ — benediction; param — the supreme; avāpsyatha — you will achieve.

devān — polobohovia; bhāvayatā — potešení; anena — touto obeťou; te — oni; devāḥ — polobohovia; bhāvayantu — potešia; vaḥ — vás; parasparam — vzájomne; bhāvayantaḥ — tešiac jeden druhého; śreyaḥ — požehnanie; param — najvyššie; avāpsyatha — dosiahnete.

Translation

Překlad

The demigods, being pleased by sacrifices, will also please you, and thus, by cooperation between men and demigods, prosperity will reign for all.

Polobohovia potešení obeťami potešia aj vás a vďaka tejto vzájomnej spolupráci medzi ľuďmi a polobohmi zavládne hojnosť všetkého.

Purport

Význam

The demigods are empowered administrators of material affairs. The supply of air, light, water and all other benedictions for maintaining the body and soul of every living entity is entrusted to the demigods, who are innumerable assistants in different parts of the body of the Supreme Personality of Godhead. Their pleasures and displeasures are dependent on the performance of yajñas by the human being. Some of the yajñas are meant to satisfy particular demigods; but even in so doing, Lord Viṣṇu is worshiped in all yajñas as the chief beneficiary. It is stated also in the Bhagavad-gītā that Kṛṣṇa Himself is the beneficiary of all kinds of yajñas: bhoktāraṁ yajña-tapasām. Therefore, ultimate satisfaction of the yajña-pati is the chief purpose of all yajñas. When these yajñas are perfectly performed, naturally the demigods in charge of the different departments of supply are pleased, and there is no scarcity in the supply of natural products.

Polobohovia sú zmocnenými správcami hmotných záležitostí. Prísun vzduchu, svetla, vody a všetkých ostatných požehnaní, ktoré udržujú telá živých bytostí nažive, majú na starosti nespočetní polobohovia, ktorí pomáhajú v rôznych častiach tela Najvyššej Božskej Osobnosti. Ich spokojnosť alebo nespokojnosť závisí od toho, ako ľudia vykonávajú yajñe. Niektoré obete sú určené daným polobohom, no aj tak konečným príjemcom je vždy Viṣṇu. Kṛṣṇa to potvrdzuje v Bhagavad-gīte (5.29), kde hovorí, že On je skutočným príjemcom obetí: bhoktāraṁ yajña-tapasām. Preto všetky yajñe majú prvoradú úlohu uspokojiť Kṛṣṇu (yajña-pati). Ak sú yajñe vykonávané dokonale, polobohovia, ktorí sa starajú o uspokojovanie prirodzených ľudských potrieb, sú automaticky uspokojení a obdarujú ich všetkým nevyhnutným.

Performance of yajñas has many side benefits, ultimately leading to liberation from material bondage. By performance of yajñas, all activities become purified, as it is stated in the Vedas: āhāra-śuddhau sattva-śuddhiḥ sattva-śuddhau dhruvā smṛtiḥ smṛti-lambhe sarva-granthīnāṁ vipramokṣaḥ. By performance of yajña one’s eatables become sanctified, and by eating sanctified foodstuffs one’s very existence becomes purified; by the purification of existence finer tissues in the memory become sanctified, and when memory is sanctified one can think of the path of liberation, and all these combined together lead to Kṛṣṇa consciousness, the great necessity of present-day society.

Vykonávanie obetí (yajña) prináša so sebou veľa výhod, z ktorých najväčšou je vyslobodenie z hmotného otroctva. Vykonávaním obetí sa očistia všetky naše činy, čo je vysvetlené vo Vedach: āhāra-śuddhau sattva-śuddhiḥ sattva-śuddhau dhruvā smṛtiḥ smṛti-lambhe sarva-granthīnāṁ vipramokṣaḥ (Chāndogya Upaniṣad 7.26.2). Konaním yajñí sa jedlo, ktoré obetujeme, posväcuje, a keď jeme posvätené jedlo, očisťujeme svoju existenciu. Očistením existencie sa posväcujú jemné vlákna centra pamäte. Keď je posvätená pamäť, môžeme myslieť na cestu k vyslobodeniu a všetko spoločne vedie k vedomiu Kṛṣṇu, ktoré dnešná spoločnosť potrebuje zo všetkého najviac.