TEXT 69
VERŠ 69
Devanagari
Dévanágarí
यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः ॥ ६९ ॥
Text
Verš
tasyāṁ jāgarti saṁyamī
yasyāṁ jāgrati bhūtāni
sā niśā paśyato muneḥ
tasyāṁ jāgarti saṁyamī
yasyāṁ jāgrati bhūtāni
sā niśā paśyato muneḥ
Synonyms
Synonyma
yā — čo; niśā — je nocou; sarva — všetkých; bhūtānām — živých bytostí; tasyām — v tom; jāgarti — bdenie; saṁyamī — ten, kto sa ovláda; yasyām — v ktorom; jāgrati — bdejú; bhūtāni — všetky bytosti; sā — to je; niśā — nocou; paśyataḥ — pre hĺbajúceho; muneḥ — svätca.
Translation
Překlad
What is night for all beings is the time of awakening for the self-controlled; and the time of awakening for all beings is night for the introspective sage.
Čo je pre všetky bytosti nocou, je dobou bdenia pre toho, kto sa ovláda, a čo je pre všetky bytosti časom bdenia, je nocou pre osvieteného svätca.
Purport
Význam
There are two classes of intelligent men. One is intelligent in material activities for sense gratification, and the other is introspective and awake to the cultivation of self-realization. Activities of the introspective sage, or thoughtful man, are night for persons materially absorbed. Materialistic persons remain asleep in such a night due to their ignorance of self-realization. The introspective sage remains alert in the “night” of the materialistic men. The sage feels transcendental pleasure in the gradual advancement of spiritual culture, whereas the man in materialistic activities, being asleep to self-realization, dreams of varieties of sense pleasure, feeling sometimes happy and sometimes distressed in his sleeping condition. The introspective man is always indifferent to materialistic happiness and distress. He goes on with his self-realization activities undisturbed by material reactions.
Sú dva druhy inteligentných ľudí. Jedni sú inteligentní v oblasti hmotných aktivít zaručujúcich zmyslový pôžitok a druhí sú jasnozriví a otvorení pre rozvíjanie duchovného poznania. Konanie osvieteného človeka je „nocou“ pre toho, kto je zaneprázdnený po hmotnej stránke. Materialisti si nie sú vedomí svojej duchovnej totožnosti a zotrvávajú tak v nočnom spánku. Hĺbavý človek však zostáva počas „noci“ materialistických ľudí bdelý. Tento človek pri svojom postupnom pokroku v duchovnom živote pociťuje transcendentálnu radosť, zatiaľ čo hmotne zaneprázdnený človek, ktorý o duchovnej realizácii nemá ani tušenia, sníva o rôznych zmyslových radostiach. Niekedy je vo svojom sne šťastný a niekedy nešťastný. Múdry človek je k materiálnemu šťastiu a nešťastiu vždy ľahostajný; pokračuje vo svojich duchovných činnostiach a nenechá sa vyrušovať hmotnými okolnosťami.