TEXT 58

VERŠ 58

Devanagari

Dévanágarí

यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः ।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥ ५८ ॥

Text

Verš

yadā saṁharate cāyaṁ
kūrmo ’ṅgānīva sarvaśaḥ
indriyāṇīndriyārthebhyas
tasya prajñā pratiṣṭhitā

Synonyms

Synonyma

yadā — when; saṁharate — winds up; ca — also; ayam — he; kūrmaḥ — tortoise; aṅgāni — limbs; iva — like; sarvaśaḥ — altogether; indriyāṇi — senses; indriya-arthebhyaḥ — from the sense objects; tasya — his; prajñā — consciousness; pratiṣṭhitā — fixed.

yadā — keď; saṁharate — stiahne; ca — tiež; ayam — on; kūrmaḥ — korytnačka; aṅgāni — údy; iva — ako; sarvaśaḥ — celkom; indriyāṇi — zmysly; indriya-arthebhyaḥ — od zmyslových predmetov; tasya — jeho; prajñā — vedomie; pratiṣṭhitā — upevnené.

Translation

Překlad

One who is able to withdraw his senses from sense objects, as the tortoise draws its limbs within the shell, is firmly fixed in perfect consciousness.

Skutočne upevnený v dokonalom vedomí je ten, kto dokáže svoje zmysly odpútať od zmyslových predmetov, podobne, ako keď korytnačka stiahne svoje údy pod pancier.

Purport

Význam

The test of a yogī, devotee or self-realized soul is that he is able to control the senses according to his plan. Most people, however, are servants of the senses and are thus directed by the dictation of the senses. That is the answer to the question as to how the yogī is situated. The senses are compared to venomous serpents. They want to act very loosely and without restriction. The yogī, or the devotee, must be very strong to control the serpents – like a snake charmer. He never allows them to act independently. There are many injunctions in the revealed scriptures; some of them are do-not’s, and some of them are do’s. Unless one is able to follow the do’s and the do-not’s, restricting oneself from sense enjoyment, it is not possible to be firmly fixed in Kṛṣṇa consciousness. The best example, set herein, is the tortoise. The tortoise can at any moment wind up its senses and exhibit them again at any time for particular purposes. Similarly, the senses of the Kṛṣṇa conscious persons are used only for some particular purpose in the service of the Lord and are withdrawn otherwise. Arjuna is being taught here to use his senses for the service of the Lord, instead of for his own satisfaction. Keeping the senses always in the service of the Lord is the example set by the analogy of the tortoise, who keeps the senses within.

Toto je odpoveď na otázku, ktorá sa týkala postavenia yogīna. Yogīn, oddaný alebo sebarealizovaná duša sa dá spoznať podľa toho, že je schopný ovládať svoje zmysly. Väčšina ľudí však svojím zmyslom slúži a riadi sa ich rozkazmi. Zmysly sa dajú prirovnať k jedovatým hadom; chcú si robiť, čo sa im zachce, bez akéhokoľvek obmedzovania. Yogīn alebo oddaný však musí byť veľmi silný, aby ako zaklínač hadov mohol ovládať svoje zmysly podobné hadom. Nikdy im nedovolí robiť niečo nezávisle.

V zjavených písmach je veľa predpisov, ktoré vravia o tom, ako sa človek musí a nesmie chovať. Ak sa nedokáže riadiť týmito príkazmi a zákazmi a neobmedzí svoje zmyslové pôžitky, nemôže svoje myšlienky plne sústrediť na Kṛṣṇu. Najlepším príkladom, ktorý ilustruje túto myšlienku, je korytnačka. Znázorňuje, ako by mal človek svoje zmysly vždy používať v službe Pánovi. Korytnačka môže hocikedy stiahnuť svoje údy a opäť ich podľa potreby vysunúť. Podobne ľudia vedomí si Kṛṣṇu používajú svoje zmysly, len aby oddane slúžili Kṛṣṇovi, inak nie. Arjuna bol poučený, aby používal zmysly v službe Pánovi, nie pre vlastný zmyslový pôžitok.