Skip to main content

TEXT 41

VERŠ 41

Devanagari

Dévanágarí

व्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरूनन्दन ।
बहुशाखा ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम् ॥ ४१ ॥

Text

Verš

vyavasāyātmikā buddhir
ekeha kuru-nandana
bahu-śākhā hy anantāś ca
buddhayo ’vyavasāyinām
vyavasāyātmikā buddhir
ekeha kuru-nandana
bahu-śākhā hy anantāś ca
buddhayo ’vyavasāyinām

Synonyms

Synonyma

vyavasāya-ātmikā — resolute in Kṛṣṇa consciousness; buddhiḥ — intelligence; ekā — only one; iha — in this world; kuru-nandana — O beloved child of the Kurus; bahu-śākhāḥ — having various branches; hi — indeed; anantāḥ — unlimited; ca — also; buddhayaḥ — intelligence; avyavasāyinām — of those who are not in Kṛṣṇa consciousness.

vyavasāya-ātmikā — rozhodný v oddanej službe; buddhiḥ — inteligencia; ekā — jediná; iha — na tomto svete; kuru-nandana — ó, milované dieťa Kuruovcov; bahu-śākhāḥ — rozvetvená; hi — skutočne; anantāḥ — nekonečná; ca — tiež; buddhayaḥ — inteligencia; avyavasāyinām — tých, ktorí nemajú vedomie Kṛṣṇu.

Translation

Překlad

Those who are on this path are resolute in purpose, and their aim is one. O beloved child of the Kurus, the intelligence of those who are irresolute is many-branched.

Tí, ktorí kráčajú touto cestou, sú odhodlaní vo svojej snahe a majú jediný cieľ. Ó, milované dieťa Kuruovcov, inteligencia nerozhodných je rozvetvená.

Purport

Význam

A strong faith that by Kṛṣṇa consciousness one will be elevated to the highest perfection of life is called vyavasāyātmikā intelligence. The Caitanya-caritāmṛta (Madhya 22.62) states:

Pevné presvedčenie, že človek dosiahne najvyššiu dokonalosť vedomím Kṛṣṇu, sa nazýva vyavasāyātmikā inteligencia. V Caitanya-caritāmṛte (Madhya 22.62) sa uvádza:

‘śraddhā’-śabde – viśvāsa kahe sudṛḍha niścaya
kṛṣṇe bhakti kaile sarva-karma kṛta haya
‘śraddhā’-śabde – viśvāsa kahe sudṛḍha niścaya
kṛṣṇe bhakti kaile sarva-karma kṛta haya

Faith means unflinching trust in something sublime. When one is engaged in the duties of Kṛṣṇa consciousness, he need not act in relationship to the material world with obligations to family traditions, humanity or nationality. Fruitive activities are the engagements of one’s reactions from past good or bad deeds. When one is awake in Kṛṣṇa consciousness, he need no longer endeavor for good results in his activities. When one is situated in Kṛṣṇa consciousness, all activities are on the absolute plane, for they are no longer subject to dualities like good and bad. The highest perfection of Kṛṣṇa consciousness is renunciation of the material conception of life. This state is automatically achieved by progressive Kṛṣṇa consciousness.

Viera znamená neochvejnú dôveru v niečo vznešené. Človek vedomý si Kṛṣṇu nemusí pri plnení svojich povinností konať vo vzťahu k hmotnému svetu s jeho záväzkami k rodinným tradíciám, k národu alebo k ľudstvu. Všetky naše skutky, dobré či zlé, nás opätovne zamestnávajú v ďalších hmotných činoch. Ak však láskyplne slúžime Kṛṣṇovi, nemusíme sa už ďalej namáhať a snažiť sa dosiahnuť dobré výsledky v našej činnosti. Všetky tieto činy sú na abolútnej úrovni, pretože už nie sú podriadené dualitám, ako je dobro a zlo. Najvyššou dokonalosťou človeka, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, je zrieknutie sa hmotného chápania života. Tento stav je možné automaticky dosiahnuť vďaka postupnému zameraniu mysle na Kṛṣṇu.

The resolute purpose of a person in Kṛṣṇa consciousness is based on knowledge. Vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ: a person in Kṛṣṇa consciousness is the rare good soul who knows perfectly that Vāsudeva, or Kṛṣṇa, is the root of all manifested causes. As by watering the root of a tree one automatically distributes water to the leaves and branches, so by acting in Kṛṣṇa consciousness one can render the highest service to everyone – namely self, family, society, country, humanity, etc. If Kṛṣṇa is satisfied by one’s actions, then everyone will be satisfied.

Rozhodnosť osoby vedomej si Kṛṣṇu sa zakladá na poznaní, že Vāsudeva alebo Kṛṣṇa je príčinou všetkých príčin (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ; Bg. 7.19). Keď zalejeme koreň stromu, voda sa automaticky rozšíri do konárov a listov. Podobne osoba slúžiaca Kṛṣṇovi preukazuje sebe, rodine, spoločnosti, krajine a ľudstvu tú najväčšiu službu. Ak je Kṛṣṇa s naším konaním spokojný, sú spokojné aj všetky ostatné bytosti.

Service in Kṛṣṇa consciousness is, however, best practiced under the able guidance of a spiritual master who is a bona fide representative of Kṛṣṇa, who knows the nature of the student and who can guide him to act in Kṛṣṇa consciousness. As such, to be well versed in Kṛṣṇa consciousness one has to act firmly and obey the representative of Kṛṣṇa, and one should accept the instruction of the bona fide spiritual master as one’s mission in life. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura instructs us, in his famous prayers for the spiritual master, as follows:

Služba Kṛṣṇovi sa vykonáva najlepšie pod vedením pravého predstaviteľa Śrī Kṛṣṇu, duchovného učiteľa, ktorý pozná povahu svojho žiaka a môže ho zamestnať v činnostiach určených pre potešenie Kṛṣṇu. Keď sa človek chce odovzdať Kṛṣṇovi, musí Mu odhodlane slúžiť. Musí poslúchať duchovného učiteľa, Kṛṣṇovho predstaviteľa, a prijímať jeho pokyny ako svoje životné poslanie. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura nás vo svojich modlitbách k duchovnému učiteľovi učí:

yasya prasādād bhagavat-prasādo
yasyāprasādān na gatiḥ kuto ’pi
dhyāyan stuvaṁs tasya yaśas tri-sandhyaṁ
vande guroḥ śrī-caraṇāravindam
yasya prasādād bhagavat-prasādo
yasyāprasādān na gatiḥ kuto ’pi
dhyāyan stuvaṁs tasya yaśas tri-sandhyaṁ
vande guroḥ śrī-caraṇāravindam

“By satisfaction of the spiritual master, the Supreme Personality of Godhead becomes satisfied. And by not satisfying the spiritual master, there is no chance of being promoted to the plane of Kṛṣṇa consciousness. I should, therefore, meditate and pray for his mercy three times a day, and offer my respectful obeisances unto him, my spiritual master.”

„Keď je duchovný učiteľ spokojný, je spokojná aj Najvyššia Božská Osobnosť. A ak duchovný učiteľ nie je spokojný, nie je možné pokročiť v duchovnom živote. Preto by som mal o ňom rozjímať a prosiť ho o milosť. Najmenej trikrát denne by som mal svojmu duchovnému učiteľovi vzdať pokorné poklony.“

The whole process, however, depends on perfect knowledge of the soul beyond the conception of the body – not theoretically but practically, when there is no longer a chance for sense gratification manifested in fruitive activities. One who is not firmly fixed in mind is diverted by various types of fruitive acts.

Duchovná realizácia závisí od dokonalého poznania duše a jej odlišnosti od tela, a to nie teoreticky, ale prakticky. Toto poznanie umožňuje človeku prestať s konaním, ktoré vedie len k uspokojovaniu zmyslov a prejavuje sa v plodonosných činnostiach. Oproti tomu ten, ktorého myseľ nie je ovládnutá a zameraná na Kṛṣṇu, musí konať s ohľadom na plody svojich činov.