Skip to main content

TEXT 38

VERŠ 38

Devanagari

Dévanágarí

सुखदुःखे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ ।
ततो युद्धाय युज्यस्व नैवं पापमवाप्स्यसि ॥ ३८ ॥

Text

Verš

sukha-duḥkhe same kṛtvā
lābhālābhau jayājayau
tato yuddhāya yujyasva
naivaṁ pāpam avāpsyasi
sukha-duḥkhe same kṛtvā
lābhālābhau jayājayau
tato yuddhāya yujyasva
naivaṁ pāpam avāpsyasi

Synonyms

Synonyma

sukha — happiness; duḥkhe — and distress; same — in equanimity; kṛtvā — doing so; lābha-alābhau — both profit and loss; jaya-ajayau — both victory and defeat; tataḥ — thereafter; yuddhāya — for the sake of fighting; yujyasva — engage (fight); na — never; evam — in this way; pāpam — sinful reaction; avāpsyasi — you will gain.

sukha — šťastie; duḥkhe — a nešťastie; same — vyrovnanosť; kṛtvā — konať tak; lābha-alābhau — pri strate aj zisku; jaya-ajayau — v porážke aj vo víťazstve; tataḥ — potom; yuddhāya — v záujme boja; yujyasva — bojuj; na — nikdy; evam — takto; pāpam — hriešne následky; avāpsyasi — získaš.

Translation

Překlad

Do thou fight for the sake of fighting, without considering happiness or distress, loss or gain, victory or defeat – and by so doing you shall never incur sin.

Bojuj, lebo to je tvojou povinnosťou; bojuj bez ohľadu na šťastie alebo nešťastie, zisk alebo stratu, víťazstvo alebo porážku; tak na seba neuvalíš hriech.

Purport

Význam

Lord Kṛṣṇa now directly says that Arjuna should fight for the sake of fighting because He desires the battle. There is no consideration of happiness or distress, profit or loss, victory or defeat in the activities of Kṛṣṇa consciousness. That everything should be performed for the sake of Kṛṣṇa is transcendental consciousness; so there is no reaction to material activities. He who acts for his own sense gratification, either in goodness or in passion, is subject to the reaction, good or bad. But he who has completely surrendered himself in the activities of Kṛṣṇa consciousness is no longer obliged to anyone, nor is he a debtor to anyone, as one is in the ordinary course of activities. It is said:

Teraz Kṛṣṇa Arjunu priamo vyzýva, aby bojoval, pretože si to sám želá. Človek vedomý si Kṛṣṇu koná bez ohľadu na výsledky svojej činnosti, či už prinášajú šťastie alebo bolesť, zisk alebo stratu, víťazstvo alebo porážku. Keď dospeje k názoru, že všetko treba robiť pre Kṛṣṇu, má transcendentálne vedomie. Taká činnosť neprináša žiadne hmotné následky. Ten, kto koná pre svoj zmyslový pôžitok — je jedno, či pod vplyvom kvality dobra alebo kvality vášne — vystavuje sa buď dobrým, alebo zlým následkom. No ten, kto sa celkom odovzdá Kṛṣṇovi a všetko robí s týmto vedomím, s vedomím Kṛṣṇu, nemá voči nikomu žiadne povinnosti ani záväzky, ako to v normálnom živote zvyčajne býva. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.5.41) sa hovorí:

devarṣi-bhūtāpta-nṛṇāṁ pitṝṇāṁ
na kiṅkaro nāyam ṛṇī ca rājan
sarvātmanā yaḥ śaraṇaṁ śaraṇyaṁ
gato mukundaṁ parihṛtya kartam
devarṣi-bhūtāpta-nṛṇāṁ pitṝṇāṁ
na kiṅkaro nāyam ṛṇī ca rājan
sarvātmanā yaḥ śaraṇaṁ śaraṇyaṁ
gato mukundaṁ parihṛtya kartam

“Anyone who has completely surrendered unto Kṛṣṇa, Mukunda, giving up all other duties, is no longer a debtor, nor is he obliged to anyone – not the demigods, nor the sages, nor the people in general, nor kinsmen, nor humanity, nor forefathers.” (Bhāg. 11.5.41) That is the indirect hint given by Kṛṣṇa to Arjuna in this verse, and the matter will be more clearly explained in the following verses.

„Kto sa celkom odovzdal Kṛṣṇovi, Mukundovi, a zriekol sa všetkých ostatných povinností, ten nemá voči nikomu žiadne záväzky — ani k polobohom, k mudrcom, k príbuzným, k predkom či k celému ľudstvu.“ Kṛṣṇa toto Arjunovi nepriamo naznačil a v nasledujúcich veršoch to bude vysvetlené podrobnejšie.