Skip to main content

TEXT 31

VERŠ 31

Devanagari

Dévanágarí

स्वधर्ममपि चावेक्ष्य न विकम्पितुमर्हसि ।
धर्म्याद्धि युद्धाच्छ्रेयोऽन्यत्क्षत्रियस्य न विद्यते ॥ ३१ ॥

Text

Verš

sva-dharmam api cāvekṣya
na vikampitum arhasi
dharmyād dhi yuddhāc chreyo ’nyat
kṣatriyasya na vidyate
sva-dharmam api cāvekṣya
na vikampitum arhasi
dharmyād dhi yuddhāc chreyo ’nyat
kṣatriyasya na vidyate

Synonyms

Synonyma

sva-dharmam — one’s own religious principles; api — also; ca — indeed; avekṣya — considering; na — never; vikampitum — to hesitate; arhasi — you deserve; dharmyāt — for religious principles; hi — indeed; yuddhāt — than fighting; śreyaḥ — better engagement; anyat — any other; kṣatriyasya — of the kṣatriya; na — does not; vidyate — exist.

sva-dharmam — vlastné náboženské zásady; api — tiež; ca — skutočne; avekṣya — po zvážení; na — nikdy; vikampitum — váhať; arhasi — hodí sa; dharmyāt — z náboženských zásad; hi — skutočne; yuddhāt — bojovať; śreyaḥ — lepšie zamestnanie; anyat — hocičo iné; kṣatriyasya — pre kṣatriyov; na — nie; vidyate — jestvuje.

Translation

Překlad

Considering your specific duty as a kṣatriya, you should know that there is no better engagement for you than fighting on religious principles; and so there is no need for hesitation.

Po zvážení svojej kṣatriyskej povinnosti by si mal vedieť, že niet pre teba nič lepšieho, než bojovať podľa náboženských zásad; preto nemáš dôvod váhať.

Purport

Význam

Out of the four orders of social administration, the second order, for the matter of good administration, is called kṣatriya. Kṣat means hurt. One who gives protection from harm is called kṣatriya (trāyate – to give protection). The kṣatriyas are trained for killing in the forest. A kṣatriya would go into the forest and challenge a tiger face to face and fight with the tiger with his sword. When the tiger was killed, it would be offered the royal order of cremation. This system has been followed even up to the present day by the kṣatriya kings of Jaipur state. The kṣatriyas are specially trained for challenging and killing because religious violence is sometimes a necessary factor. Therefore, kṣatriyas are never meant for accepting directly the order of sannyāsa, or renunciation. Nonviolence in politics may be a diplomacy, but it is never a factor or principle. In the religious law books it is stated:

Členovia druhej zo štyroch spoločenských tried majú na starosti vedenie štátu a ochranu všetkých obyvateľov krajiny. Volajú sa kṣatriyovia. Kṣat znamená „bolesti“ a trāyate znamená „chrániť“. Takže kṣatriya je ten, kto ochraňuje pred bolesťou. Kedysi sa kṣatriyovia cvičili v zabíjaní v lese; ozbrojení iba mečom bojovali s tigrom. Zabitému tigrovi potom poskytovali kráľovskú kremáciu. Tento zvyk dodržiavajú kṣatriyovia v Jaipure až dodnes. Kṣatriyovia sa učia byť majstrovskými bojovníkmi, lebo násilie je niekedy nevyhnutné pre ochranu náboženských zásad. Pre kṣatriyu sa nehodí, aby priamo prijal sannyāsu alebo stav odriekania. Politické nenásilie môže byť oprávnené, nesmie sa však stať zásadou. V náboženských zákonníkoch sa uvádza:

āhaveṣu mitho ’nyonyaṁ
jighāṁsanto mahī-kṣitaḥ
yuddhamānāḥ paraṁ śaktyā
svargaṁ yānty aparāṅ-mukhāḥ
āhaveṣu mitho ’nyonyaṁ
jighāṁsanto mahī-kṣitaḥ
yuddhamānāḥ paraṁ śaktyā
svargaṁ yānty aparāṅ-mukhāḥ
yajñeṣu paśavo brahman
hanyante satataṁ dvijaiḥ
saṁskṛtāḥ kila mantraiś ca
te ’pi svargam avāpnuvan
yajñeṣu paśavo brahman
hanyante satataṁ dvijaiḥ
saṁskṛtāḥ kila mantraiś ca
te ’pi svargam avāpnuvan

“In the battlefield, a king or kṣatriya, while fighting another king envious of him, is eligible for achieving the heavenly planets after death, as the brāhmaṇas also attain the heavenly planets by sacrificing animals in the sacrificial fire.” Therefore, killing on the battlefield on religious principles and killing animals in the sacrificial fire are not at all considered to be acts of violence, because everyone is benefited by the religious principles involved. The animal sacrificed gets a human life immediately without undergoing the gradual evolutionary process from one form to another, and the kṣatriyas killed on the battlefield also attain the heavenly planets, as do the brāhmaṇas who attain them by offering sacrifice.

„Tak, ako sa brāhman môže obetovaním zvierat v obetnom ohni povzniesť na nebeské planéty, tak aj kráľ alebo kṣatriya môže dosiahnuť nebeské planéty, keď bojuje proti závistlivému nepriateľovi.“ Zabíjanie nepriateľov na bojisku a zabíjanie zvierat v obetnom ohni sa nemá považovať za násilné činy, ak sú vykonávané podľa náboženských zásad, lebo to prináša všetkým úžitok. Obetované zviera hneď dostane ľudské telo a nemusí transmigrovať z jedného životného druhu do druhého. Brāhmani vďaka týmto obetiam dosiahnu nebeské planéty, rovnako ako kṣatriyovia, ktorých zabijú v boji.

There are two kinds of sva-dharmas, specific duties. As long as one is not liberated, one has to perform the duties of his particular body in accordance with religious principles in order to achieve liberation. When one is liberated, one’s sva-dharma – specific duty – becomes spiritual and is not in the material bodily concept. In the bodily conception of life there are specific duties for the brāhmaṇas and kṣatriyas respectively, and such duties are unavoidable. Sva-dharma is ordained by the Lord, and this will be clarified in the Fourth Chapter. On the bodily plane sva-dharma is called varṇāśrama-dharma, or man’s steppingstone for spiritual understanding. Human civilization begins from the stage of varṇāśrama-dharma, or specific duties in terms of the specific modes of nature of the body obtained. Discharging one’s specific duty in any field of action in accordance with the orders of higher authorities serves to elevate one to a higher status of life.

Človek má dva druhy osobitných povinností (sva-dharma). Aby sa mohol vyslobodiť zo svojho podmieneného stavu, musí si podľa náboženských zásad plniť povinnosti, ktoré súvisia s telom, ktoré mu bolo pridelené. Keď dosiahne oslobodenie, získa jeho sva-dharma duchovný charakter a už nie je viac na úrovni hmotného telesného poňatia. V telesnom chápaní života majú brāhmani a kṣatriyovia osobitné povinnosti, ktorým sa nedá vyhnúť. Rozdelenie povinností podľa povahy a sklonov človeka je stanovené Pánom a bližšie je opísané v štvrtej kapitole. Na telesnej úrovni sa sva-dharma nazýva varṇāśrama-dharmaalebo pomocný prostriedok k dosiahnutiu duchovného poznania. Ľudská civilizácia sa začína zavedením varṇāśrama-dharmy, v štádiu osobitných povinností, ktoré boli človeku určené podľa kvality jeho hmotného tela. Plnením si povinností podľa pokynov vyšších autorít sa človek povyšuje na vyššiu životnú úroveň.