TEXT 19

VERŠ 19

Devanagari

Dévanágarí

य एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम् ।
उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते ॥ १९ ॥

Text

Verš

ya enaṁ vetti hantāraṁ
yaś cainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto
nāyaṁ hanti na hanyate

Synonyms

Synonyma

yaḥ — anyone who; enam — this; vetti — knows; hantāram — the killer; yaḥ — anyone who; ca — also; enam — this; manyate — thinks; hatam — killed; ubhau — both; tau — they; na — never; vijānītaḥ — are in knowledge; na — never; ayam — this; hanti — kills; na — nor; hanyate — is killed.

yaḥ — každý; enam — to; vetti — vie; hantāram — ten, kto zabíja; yaḥ — každý; ca — tiež; enam — to; manyate — myslí; hatam — zabiť; ubhau — obidva; tau — oni; na — nikdy; vijānītaḥ — v poznaní; na — nikdy; ayam — táto; hanti — zabíja; na — ani; hanyate — nie je zabitá.

Translation

Překlad

Neither he who thinks the living entity the slayer nor he who thinks it slain is in knowledge, for the self slays not nor is slain.

Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.

Purport

Význam

When an embodied living entity is hurt by fatal weapons, it is to be known that the living entity within the body is not killed. The spirit soul is so small that it is impossible to kill him by any material weapon, as will be evident from subsequent verses. Nor is the living entity killable, because of his spiritual constitution. What is killed, or is supposed to be killed, is the body only. This, however, does not at all encourage killing of the body. The Vedic injunction is mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni: never commit violence to anyone. Nor does understanding that the living entity is not killed encourage animal slaughter. Killing the body of anyone without authority is abominable and is punishable by the law of the state as well as by the law of the Lord. Arjuna, however, is being engaged in killing for the principle of religion, and not whimsically.

Keď nejaká smrtiaca zbraň poraní hmotné telo živej bytosti, rozumie sa tým, že živá bytosť v tele poranená nebola. Duša je totiž taká malá a nepatrná, že ju nemôže zabiť žiadna hmotná zbraň, ako vyplynie z nasledujúcich veršov. Okrem toho je živá bytosť duchovná a ako taká tiež nemôže byť zabitá. Iba telo sa dá zabiť alebo byť považované za zabité. Táto skutočnosť však nenabáda k zabíjaniu. Vedske predpisy hovoria: mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni. „Nikdy nikomu neubližuj.“ Aj keď vieme, že živá bytosť sa nedá zabiť, neoprávňuje nás to k zabíjaniu zvierat. Zabitie niečieho tela je ohavné a trestuhodné podľa zákonov ľudskej spoločnosti i podľa Božieho zákona. Situácia, v ktorej sa Arjuna nachádzal, ho nútila vykonať svoju kṣatriyskú povinnosť, a ak musel zabíjať, bolo to pre zachovanie náboženských zásad, a nie z vlastného rozmaru.