TEXT 47

VERŠ 47

Devanagari

Dévanágarí

श्रेयान्स्वधर्मो विगुण: परधर्मात्स्वनुष्ठितात् ।
स्वभावनियतं कर्म कुर्वन्नाप्‍नोति किल्बिषम् ॥ ४७ ॥

Text

Verš

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
svabhāva-niyataṁ karma
kurvan nāpnoti kilbiṣam

Synonyms

Synonyma

śreyān — better; sva-dharmaḥ — one’s own occupation; viguṇaḥ — imperfectly performed; para-dharmāt — than another’s occupation; su-anuṣṭhitāt — perfectly done; svabhāva-niyatam — prescribed according to one’s nature; karma — work; kurvan — performing; na — never; āpnoti — achieves; kilbiṣam — sinful reactions.

śreyān — lepšie; sva-dharmaḥ — vlastnú povinnosť; viguṇaḥ — konanú nedokonale; para-dharmāt — povinnosť druhého; su-anuṣṭhitāt — konanú dokonale; svabhāva-niyatam — predpísané povinnosti podľa vlastnej povahy; karma — čin; kurvan — koná; na — nikdy; āpnoti — získa; kilbiṣam — hriešne následky.

Translation

Překlad

It is better to engage in one’s own occupation, even though one may perform it imperfectly, than to accept another’s occupation and perform it perfectly. Duties prescribed according to one’s nature are never affected by sinful reactions.

Je lepšie konať si svoju vlastnú povinnosť, aj keď nedokonale, než povinnosť druhého, a dokonale. Kto nasleduje svoje predpísané povinnosti v súlade s vlastnou prirodzenosťou, toho nikdy nepostihnú následky za hriešne činy.

Purport

Význam

One’s occupational duty is prescribed in Bhagavad-gītā. As already discussed in previous verses, the duties of a brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya and śūdra are prescribed according to their particular modes of nature. One should not imitate another’s duty. A man who is by nature attracted to the kind of work done by śūdras should not artificially claim to be a brāhmaṇa, although he may have been born into a brāhmaṇa family. In this way one should work according to his own nature; no work is abominable, if performed in the service of the Supreme Lord. The occupational duty of a brāhmaṇa is certainly in the mode of goodness, but if a person is not by nature in the mode of goodness, he should not imitate the occupational duty of a brāhmaṇa. For a kṣatriya, or administrator, there are so many abominable things; a kṣatriya has to be violent to kill his enemies, and sometimes a kṣatriya has to tell lies for the sake of diplomacy. Such violence and duplicity accompany political affairs, but a kṣatriya is not supposed to give up his occupational duty and try to perform the duties of a brāhmaṇa.

V Bhagavad-gīte sú opísané predpísané povinnosti každého. V predchádzajúcich veršoch bolo povedané, že povinnosti brāhmaṇov, kṣatriyov, vaiśyov a śūdrov sú určené tromi kvalitami hmotnej prírody. Vykonávať povinnosti druhých sa však neodporúča. Človek, pre ktorého je prirodzené vykonávať prácu śūdru, sa nemá vydávať za brāhmaṇa, aj keby sa narodil v brāhmaṇskej rodine. Mali by sme konať podľa vlastnej prirodzenosti; nijaká práca nie je opovrhnutiahodná, ak sa vykonáva v duchu oddanej služby Najvyššiemu Pánovi. Povinnosti brāhmaṇov sa iste nachádzajú v kvalite dobra, a ak niekto nie je v kvalite dobra, nemal by napodobňovať brāhmaṇské činnosti. Kṣatriya, vládca, má mnoho nepríjemných povinností; niekedy musí používať násilie, zabíjať nepriateľov a niekedy sa musí z diplomatických dôvodov uchýliť ku klamstvu. Násilie a hra na dve strany patria k politike; kṣatriya sa však nesmie zriekať svojho postavenia a snažiť sa vykonávať povinnosti brāhmaṇov.

One should act to satisfy the Supreme Lord. For example, Arjuna was a kṣatriya. He was hesitating to fight the other party. But if such fighting is performed for the sake of Kṛṣṇa, the Supreme Personality of Godhead, there need be no fear of degradation. In the business field also, sometimes a merchant has to tell so many lies to make a profit. If he does not do so, there can be no profit. Sometimes a merchant says, “Oh, my dear customer, for you I am making no profit,” but one should know that without profit the merchant cannot exist. Therefore it should be taken as a simple lie if a merchant says that he is not making a profit. But the merchant should not think that because he is engaged in an occupation in which the telling of lies is compulsory, he should give up his profession and pursue the profession of a brāhmaṇa. That is not recommended. Whether one is a kṣatriya, a vaiśya, or a śūdra doesn’t matter, if he serves, by his work, the Supreme Personality of Godhead. Even brāhmaṇas, who perform different types of sacrifice, sometimes must kill animals because sometimes animals are sacrificed in such ceremonies. Similarly, if a kṣatriya engaged in his own occupation kills an enemy, there is no sin incurred. In the Third Chapter these matters have been clearly and elaborately explained; every man should work for the purpose of Yajña, or for Viṣṇu, the Supreme Personality of Godhead. Anything done for personal sense gratification is a cause of bondage. The conclusion is that everyone should be engaged according to the particular mode of nature he has acquired, and he should decide to work only to serve the supreme cause of the Supreme Lord.

Človek musí konať tak, aby uspokojil Najvyššieho Pána. Arjuna bol kṣatriya, a predsa váhal, keď mal bojovať proti nepriateľovi. Ak je však taký boj vedený pre Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, potom sa človek nemusí obávať nijakého poklesku. Vo svete biznisu sa zavše prihodí, že obchodník musí zaklamať, aby mal vôbec nejaký zisk. Ak tak neurobí, nič nezíska. Obchodník niekedy hovorí: „Drahý zákazník, pre vás sa zrieknem všetkého“, ale každý vie, že bez zisku by nemohol existovať. Ak obchodník hovorí, že nemá nijaký zisk, je jasné, že klame. Obchodník však nesmie opustiť svoje zamestnanie a prijať povinnosti brāhmaṇa len preto, že je vo svojom zamestnaní nútený klamať. To sa rozhodne neodporúča. Ak človek svojou prácou slúži Najvyššej Božskej Osobnosti, nie je dôležité, či je kṣatriya, vaiśya alebo śūdra. Aj brāhmaṇi, ktorí vykonávajú rôzne obete, musia niekedy zabiť zviera, pretože pri obetiach sa niekedy zabíjajú zvieratá. To však nie je hriech. Ak kṣatriya v boji zabije nepriateľa, ani to nie je hriech, pretože si koná svoju povinnosť. To už bolo podrobne vysvetlené v tretej kapitole. Všetci by sme mali pracovať pre Yajñu alebo Viṣṇua, Najvyššiu Božskú Osobnosť, pretože všetko, čo človek robí pre vlastné uspokojenie, zapríčiňuje jeho otroctvo. Na záver môžeme povedať, že každý má konať podľa toho, v akej hmotnej kvalite sa nachádza, a že má každopádne pracovať tak, aby jednoducho slúžil zvrchovanému záujmu Najvyššieho Pána.