Skip to main content

TEXT 17

VERŠ 17

Devanagari

Dévanágarí

सत्त्वात्सञ्जायते ज्ञानं रजसो लोभ एव च ।
प्रमादमोहौ तमसो भवतोऽज्ञानमेव च ॥ १७ ॥

Text

Verš

sattvāt sañjāyate jñānaṁ
rajaso lobha eva ca
pramāda-mohau tamaso
bhavato ’jñānam eva ca
sattvāt sañjāyate jñānaṁ
rajaso lobha eva ca
pramāda-mohau tamaso
bhavato ’jñānam eva ca

Synonyms

Synonyma

sattvāt — from the mode of goodness; sañjāyate — develops; jñānam — knowledge; rajasaḥ — from the mode of passion; lobhaḥ — greed; eva — certainly; ca — also; pramāda — madness; mohau — and illusion; tamasaḥ — from the mode of ignorance; bhavataḥ — develop; ajñānam — nonsense; eva — certainly; ca — also.

sattvāt — z kvality dobra; sañjāyate — rozvinie sa ; jñānam — poznanie; rajasaḥ — z kvality vášne; lobhaḥ — žiadostivosť; eva — zaiste; ca — tiež; pramāda — pomätenosť; mohau — klam; tamasaḥ — z kvality nevedomosti; bhavataḥ — vzniká; ajñānam — hlúposť; eva — zaiste; ca — tiež.

Translation

Překlad

From the mode of goodness, real knowledge develops; from the mode of passion, greed develops; and from the mode of ignorance develop foolishness, madness and illusion.

Z kvality dobra sa rodí pravé poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť, šialenstvo a klam.

Purport

Význam

Since the present civilization is not very congenial to the living entities, Kṛṣṇa consciousness is recommended. Through Kṛṣṇa consciousness, society will develop the mode of goodness. When the mode of goodness is developed, people will see things as they are. In the mode of ignorance, people are just like animals and cannot see things clearly. In the mode of ignorance, for example, they do not see that by killing one animal they are taking the chance of being killed by the same animal in the next life. Because people have no education in actual knowledge, they become irresponsible. To stop this irresponsibility, education for developing the mode of goodness of the people in general must be there. When they are actually educated in the mode of goodness, they will become sober, in full knowledge of things as they are. Then people will be happy and prosperous. Even if the majority of the people aren’t happy and prosperous, if a certain percentage of the population develops Kṛṣṇa consciousness and becomes situated in the mode of goodness, then there is the possibility for peace and prosperity all over the world. Otherwise, if the world is devoted to the modes of passion and ignorance, there can be no peace or prosperity. In the mode of passion, people become greedy, and their hankering for sense enjoyment has no limit. One can see that even if one has enough money and adequate arrangements for sense gratification, there is neither happiness nor peace of mind. That is not possible, because one is situated in the mode of passion. If one wants happiness at all, his money will not help him; he has to elevate himself to the mode of goodness by practicing Kṛṣṇa consciousness. When one is engaged in the mode of passion, not only is he mentally unhappy, but his profession and occupation are also very troublesome. He has to devise so many plans and schemes to acquire enough money to maintain his status quo. This is all miserable. In the mode of ignorance, people become mad. Being distressed by their circumstances, they take shelter of intoxication, and thus they sink further into ignorance. Their future in life is very dark.

Keďže dnešná spoločnosť nie je príliš naklonená živým tvorom, odporúča sa, aby sa ľudia začali venovať vedomiu Kṛṣṇu. Prostredníctvom vedomia Kṛṣṇu sa spoločnosť povznesie na úroveň kvality dobra. Potom budú môcť ľudia vidieť veci také, aké sú. Pod vplyvom kvality nevedomosti sa z ľudí stávajú zvieratá a strácajú schopnosť jasného pohľadu na vec. Za nič na svete nechcú pochopiť, že riskujú, že ich v ďalšom živote zabijú zvieratá, ktoré teraz zabíjajú oni. Pretože nemajú skutočné poznanie, začnú byť nezodpovední. Aby sme zabránili tejto nezodpovednosti, musíme zaviesť výchovu a vzdelanie vedúce k rozvoju kvality dobra. Ľudia vychovávaní v kvalite dobra sú rozvážni a vidia veci také, aké naozaj sú. Blahobyt a šťastie sa dostavia automaticky. Aj keď je väčšina ľudstva nešťastná a neúspešná — ak sa čo len jedno percento obyvateľstva začne venovať rozvíjaniu vedomia Kṛṣṇu a dospeje do kvality dobra, je možné, že zavládne mier a hojnosť na celom svete. Naopak, ak sa svet celkom oddá kvalite vášne a nevedomosti, nemôže nikdy existovať mier alebo blahobyt. Pod vplyvom kvality vášne sa z ľudí stávajú lakomci a ich chamtivosť nepozná hraníc. Môžeme vidieť, že aj keď má niekto dostatok peňazí a dostačujúce prostriedky na uspokojovanie zmyslov, necíti sa byť šťastný a jeho myseľ nenachádza pokoj. Nie je to možné, pretože je pod vplyvom kvality vášne. Ak vôbec túži po šťastí, jeho peniaze mu nepomôžu. Vedomím Kṛṣṇu sa musí povzniesť na úroveň kvality dobra. Človek v kvalite vášne nie je iba duševne nešťastný, ale aj jeho práca a zamestnanie sú pre neho záťažou. Musí veľa plánovať a podnikať, aby si udržal svoje status quo. To je veľmi chúlostivá situácia. V kvalite nevedomosti sa z ľudí stávajú blázni. Pod vplyvom nepriaznivých okolností sa uchyľujú k omamným látkam a klesajú do ešte hlbšej nevedomosti. Ich budúcnosť je veľmi temná.