TEXT 15

VERŠ 15

Devanagari

Dévanágarí

रजसि प्रलयं गत्वा कर्मसङ्गिषु जायते ।
तथा प्रलीनस्तमसि मूढयोनिषु जायते ॥ १५ ॥

Text

Verš

rajasi pralayaṁ gatvā
karma-saṅgiṣu jāyate
tathā pralīnas tamasi
mūḍha-yoniṣu jāyate

Synonyms

Synonyma

rajasi — in passion; pralayam — dissolution; gatvā — attaining; karma-saṅgiṣu — in the association of those engaged in fruitive activities; jāyate — takes birth; tathā — similarly; pralīnaḥ — being dissolved; tamasi — in ignorance; mūḍha-yoniṣu — in animal species; jāyate — takes birth.

rajasi — vo vášni; pralayam — smrť; gatvā — dosiahne; karma-saṅgiṣu — v spoločnosti tých, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti; jāyate — narodí sa; tathā — podobne; pralīnaḥ — zanikajúci; tamasi — v nevedomosti; mūḍha-yoniṣu — v zvieracích druhoch; jāyate — narodí sa.

Translation

Překlad

When one dies in the mode of passion, he takes birth among those engaged in fruitive activities; and when one dies in the mode of ignorance, he takes birth in the animal kingdom.

Ak človek zomrie v kvalite vášne, narodí sa medzi tými, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti, a ak zomrie v kvalite nevedomosti, narodí sa v ríši zvierat.

Purport

Význam

Some people have the impression that when the soul reaches the platform of human life it never goes down again. This is incorrect. According to this verse, if one develops the mode of ignorance, after his death he is degraded to an animal form of life. From there one has to again elevate himself, by an evolutionary process, to come again to the human form of life. Therefore, those who are actually serious about human life should take to the mode of goodness and in good association transcend the modes and become situated in Kṛṣṇa consciousness. This is the aim of human life. Otherwise, there is no guarantee that the human being will again attain to the human status.

Niektorí ľudia sa nazdávajú, že keď duša dospeje do ľudskej podoby, nemôže už nikdy poklesnúť. To je však omyl. Z tohto verša vyplýva, že ak u človeka prevláda kvalita nevedomosti, v okamihu smrti poklesne do zvieracej životnej formy. Odtiaľ sa musí evolučným cyklom opäť povýšiť na ľudskú úroveň. Tí, ktorí berú život vážne, by preto mali konať v kvalite dobra a v dobrej spoločnosti nakoniec transcendovať kvality hmotnej prírody a stať sa vedomými si Kṛṣṇu. To je cieľ ľudského života. V opačnom prípade tu nie je ani záruka, že človek znovu dosiahne ľudskú podobu.