TEXT 21
VERŠ 21
Devanagari
Dévanágarí
पुरुष: सुखदु:खानां भोक्तृत्वे हेतुरुच्यते ॥ २१ ॥
Text
Verš
hetuḥ prakṛtir ucyate
puruṣaḥ sukha-duḥkhānāṁ
bhoktṛtve hetur ucyate
hetuḥ prakṛtir ucyate
puruṣaḥ sukha-duḥkhānāṁ
bhoktṛtve hetur ucyate
Synonyms
Synonyma
kārya — of effect; kāraṇa — and cause; kartṛtve — in the matter of creation; hetuḥ — the instrument; prakṛtiḥ — material nature; ucyate — is said to be; puruṣaḥ — the living entity; sukha — of happiness; duḥkhānām — and distress; bhoktṛtve — in enjoyment; hetuḥ — the instrument; ucyate — is said to be.
kārya — účinok; kāraṇa — príčina; kartṛtve — týkajúci sa stvorenia; hetuḥ — nástroj; prakṛtiḥ — hmotná príroda; ucyate — hovorí sa; puruṣaḥ — živá bytosť; sukha — šťastie; duḥkhānām — strasť; bhoktṛtve — v pôžitku; hetuḥ — nástroj; ucyate — hovorí sa.
Translation
Překlad
Nature is said to be the cause of all material causes and effects, whereas the living entity is the cause of the various sufferings and enjoyments in this world.
Hovorí sa, že príroda je príčinou všetkých hmotných príčin a dôsledkov, zatiaľ čo živá bytosť je príčinou rôznych strastí a pôžitkov v tomto svete.
Purport
Význam
The different manifestations of body and senses among the living entities are due to material nature. There are 8,400,000 different species of life, and these varieties are creations of the material nature. They arise from the different sensual pleasures of the living entity, who thus desires to live in this body or that. When he is put into different bodies, he enjoys different kinds of happiness and distress. His material happiness and distress are due to his body, and not to himself as he is. In his original state there is no doubt of enjoyment; therefore that is his real state. Because of the desire to lord it over material nature, he is in the material world. In the spiritual world there is no such thing. The spiritual world is pure, but in the material world everyone is struggling hard to acquire different kinds of pleasures for the body. It might be more clear to state that this body is the effect of the senses. The senses are instruments for gratifying desire. Now, the sum total – body and instrument senses – is offered by material nature, and as will be clear in the next verse, the living entity is blessed or damned with circumstances according to his past desire and activity. According to one’s desires and activities, material nature places one in various residential quarters. The being himself is the cause of his attaining such residential quarters and his attendant enjoyment or suffering. Once placed in some particular kind of body, he comes under the control of nature because the body, being matter, acts according to the laws of nature. At that time, the living entity has no power to change that law. Suppose an entity is put into the body of a dog. As soon as he is put into the body of a dog, he must act like a dog. He cannot act otherwise. And if the living entity is put into the body of a hog, then he is forced to eat stool and act like a hog. Similarly, if the living entity is put into the body of a demigod, he must act according to his body. This is the law of nature. But in all circumstances, the Supersoul is with the individual soul. That is explained in the Vedas (Muṇḍaka Upaniṣad 3.1.1) as follows: dvā suparṇā sayujā sakhāyaḥ. The Supreme Lord is so kind upon the living entity that He always accompanies the individual soul and in all circumstances is present as the Supersoul, or Paramātmā.
Najrôznejšie prejavy tiel a zmyslov živých bytostí pochádzajú z hmotnej prírody. Existuje 8 400 000 rôznych foriem života a táto rozmanitosť je výtvorom hmotnej prírody. Tieto životné druhy zodpovedajú rôznym konceptom zmyslového pôžitku živej bytosti, túžiacej v tom alebo onom tele. V tele, do ktorého bola umiestnená, neskôr prežíva rôzne druhy šťastia a utrpenia. Šťastie a strasť živej bytosti sa týkajú jej tela, a nie jej samotnej. Niet pochybností o tom, že vo svojom pôvodnom stave zažíva skutočné šťastie a že tento stav je jej pôvodnou povahou. Keďže si však živá bytosť priala vládnuť hmotnej prírode, nachádza sa v hmotnom svete. S ničím podobným sa v duchovnom svete nestretneme. Duchovný svet je čistý, kým v hmotnom svete každý ťažko zápasí, aby pre svoje telo obstaral rôzne druhy pôžitku. Jasnejšie to môžme pochopiť, ak uvážime, že telo je produktom zmyslov. Zmysly sú nástroje, určené na uspokojenie túžob. Telo a zmysly poskytuje hmotná príroda, a ako bude jasne vysvetlené v nasledujúcom verši, živá bytosť je požehnaná alebo zatratená podľa svojich minulých túžob a skutkov. Podľa svojich túžob a činností umiestni hmotná príroda dušu do rôznych podmienok. Živá bytosť si sama môže za svoje postavenie, ktoré so sebou prináša šťastie a nešťastie. Akonáhle sa živá bytosť inkarnuje, dostane sa pod nadvládu prírody, pretože telo je z hmoty a musí konať podľa prírodných zákonov. V tomto okamihu nemá živá bytosť nijakú možnosť tento zákon zmeniť. Povedzme, že nejaká bytosť sa vtelila do psa. Akonáhle dostane psie telo, musí sa správať ako pes. Inak sa chovať nemôže. Ak živá bytosť vstúpi do tela ošípanej, musí sa chovať ako prasa a žrať výkaly. A ak dostane telo poloboha, musí sa správať ako poloboh. Taký je zákon prírody. Za všetkých okolností však Nadduša sprevádza individuálnu dušu, čo je vysvetlené vo Vedach: dvā suparṇā sayujā sakhāyaḥ (Muṇḍaka Upaniṣad 3.1.1). Najvyšší Pán je k živej bytosti taký láskavý, že je večným spoločníkom individuálnej duše a za všetkých okolností prítomný ako Nadduša alebo Paramātmā.