Skip to main content

TEXT 54

VERŠ 54

Devanagari

Dévanágarí

भक्त्य‍ा त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधोऽर्जुन ।
ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तप ॥ ५४ ॥

Text

Verš

bhaktyā tv ananyayā śakya
aham evaṁ-vidho ’rjuna
jñātuṁ draṣṭuṁ ca tattvena
praveṣṭuṁ ca paran-tapa
bhaktyā tv ananyayā śakya
aham evaṁ-vidho ’rjuna
jñātuṁ draṣṭuṁ ca tattvena
praveṣṭuṁ ca paran-tapa

Synonyms

Synonyma

bhaktyā — by devotional service; tu — but; ananyayā — without being mixed with fruitive activities or speculative knowledge; śakyaḥ — possible; aham — I; evam-vidhaḥ — like this; arjuna — O Arjuna; jñātum — to know; draṣṭum — to see; ca — and; tattvena — in fact; praveṣṭum — to enter into; ca — also; param-tapa — O subduer of the enemy.

bhaktyā — čistou oddanou službou; tu — ale; ananyayā — bez toho, aby bol zapletený v plodonosných činnostiach alebo špekulatívnom poznaní; śakyaḥ — možné; aham — Ja; evam-vidhaḥ — takto; arjuna — ó, Arjuna; jñātum — vedieť; draṣṭum — vidieť; ca — a; tattvena — pravdivo; praveṣṭum — vstúpiť; ca — i; parantapa — ó, bojovník mocných paží.

Translation

Překlad

My dear Arjuna, only by undivided devotional service can I be understood as I am, standing before you, and can thus be seen directly. Only in this way can you enter into the mysteries of My understanding.

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.

Purport

Význam

Kṛṣṇa can be understood only by the process of undivided devotional service. He explicitly explains this in this verse so that unauthorized commentators, who try to understand Bhagavad-gītā by the speculative process, will know that they are simply wasting their time. No one can understand Kṛṣṇa or how He came from parents in a four-handed form and at once changed Himself into a two-handed form. These things are very difficult to understand by study of the Vedas or by philosophical speculation. Therefore it is clearly stated here that no one can see Him or enter into understanding of these matters. Those who, however, are very experienced students of Vedic literature can learn about Him from the Vedic literature in so many ways. There are so many rules and regulations, and if one at all wants to understand Kṛṣṇa, he must follow the regulative principles described in the authoritative literature. One can perform penance in accordance with those principles. For example, to undergo serious penances one may observe fasting on Janmāṣṭamī, the day on which Kṛṣṇa appeared, and on the two days of Ekādaśī (the eleventh day after the new moon and the eleventh day after the full moon). As far as charity is concerned, it is plain that charity should be given to the devotees of Kṛṣṇa who are engaged in His devotional service to spread the Kṛṣṇa philosophy, or Kṛṣṇa consciousness, throughout the world. Kṛṣṇa consciousness is a benediction to humanity. Lord Caitanya was appreciated by Rūpa Gosvāmī as the most munificent man of charity because love of Kṛṣṇa, which is very difficult to achieve, was distributed freely by Him. So if one gives some amount of his money to persons involved in distributing Kṛṣṇa consciousness, that charity, given to spread Kṛṣṇa consciousness, is the greatest charity in the world. And if one worships as prescribed in the temple (in the temples in India there is always some statue, usually of Viṣṇu or Kṛṣṇa), that is a chance to progress by offering worship and respect to the Supreme Personality of Godhead. For the beginners in devotional service to the Lord, temple worship is essential, and this is confirmed in the Vedic literature (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.23):

Kṛṣṇu môžeme pochopiť jedine čistou oddanou službou a nijak inak. V tomto verši Kṛṣṇa dôrazne varuje, aby si neoprávnený komentátori, ktorí sa snažia porozumieť Bhagavad-gīte špekulatívnou metódou, uvedomili, že zbytočne maria čas. Nik nemôže pochopiť Kṛṣṇu, alebo to, ako sa zjavil Svojím rodičom v štvorrukej podobe a ako sa v zápätí premenil na batoľa s dvoma rukami. Týmto veciam je veľmi ťažké porozumieť štúdiom Ved alebo filozofickou špekuláciou. Preto sa v tomto verši jasne hovorí, že nikto Ho nemôže uzrieť alebo porozumieť týmto záležitostiam. Naopak, tí, ktorí veľmi pozorne preštudovali Vedy, sa z týchto písiem môžu naučiť chápať Kṛṣṇu v Jeho mnohorakých aspektoch. Jestvuje toľko pravidiel a pokynov, a ak chce niekto poznať Kṛṣṇu, musí dodržiavať zásady popísané v autoritatívnych písmach. Jednou z týchto zásad je napríklad konať určité pokánie. Dodržiavanie pôstu na Janmāṣtamī, deň Kṛṣṇových narodenín a Ekādaśī (jedenásty deň po splne a nove) je súčasťou takéhoto odriekania. Čo sa týka dobročinnosti, je zrejmé, že má byť venovaná Kṛṣṇovým oddaným, ktorý sú zapojení do oddanej služby, aby šírili filozofiu o Kṛṣṇovi po celom svete, to je skutočný dar ľudstvu. Ak niekto daruje časť svojho zárobku ľuďom, ktorí sa snažia rozširovať vedu o Kṛṣṇovi, potom je taký dar najväčším dobrodením na svete. Rūpa Gosvāmī velebil Śrī Caitanyu Mahāprabhua ako najštedrejšiu osobnosť, pretože slobodne rozdával lásku ku Kṛṣṇovi, ktorú získať nie je vôbec ľahké. Človek sa môže stať úspešným, ak nasleduje zásady určené pre bohoslužby v chrámoch (v indických chrámoch môžeme nájsť vždy nejaké Božstvo Viṣṇua alebo Kṛṣṇu). Je to možnosť ako dosiahnuť pokrok jednoducho tým, že sa klaniame Najvyššiemu Pánovi. Pre začiatočníkov v oddanej službe je uctievanie v chrámoch veľmi dôležité. To je potvrdené vo vedskych písmach (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.23):

yasya deve parā bhaktir
yathā deve tathā gurau
tasyaite kathitā hy arthāḥ
prakāśante mahātmanaḥ
yasya deve parā bhaktir
yathā deve tathā gurau
tasyaite kathitā hy arthāḥ
prakāśante mahātmanaḥ

One who has unflinching devotion for the Supreme Lord and is directed by the spiritual master, in whom he has similar unflinching faith, can see the Supreme Personality of Godhead by revelation. One cannot understand Kṛṣṇa by mental speculation. For one who does not take personal training under the guidance of a bona fide spiritual master, it is impossible to even begin to understand Kṛṣṇa. The word tu is specifically used here to indicate that no other process can be used, can be recommended, or can be successful in understanding Kṛṣṇa.

Tomu, kto je plne odovzdaný Najvyššiemu Pánovi a vedený duchovným učiteľom, sa Najvyššia Božská Osobnosť čoskoro zjaví. Nik nemôže poznať Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou. Človek, ktorý nie je osobne vedený a zdokonaľovaný pravým duchovným učiteľom, nemôže ani len začať chápať, kto je Kṛṣṇa. Slovo tu slúži špeciálne na zdôraznenie toho, že nijaká iná metóda nemôže byť odporúčaná, použiteľná alebo mať úspech vo vedomí Kṛṣṇu.

The personal forms of Kṛṣṇa, the two-handed form and the four-handed, are described as su-durdarśam, very difficult to see. They are completely different from the temporary universal form shown to Arjuna. The four-handed form of Nārāyaṇa and the two-handed form of Kṛṣṇa are eternal and transcendental, whereas the universal form exhibited to Arjuna is temporary. The words tvad anyena na dṛṣṭa-pūrvam (verse 47) state that before Arjuna, no one had seen that universal form. Also, they suggest that amongst the devotees there was no necessity of showing it. That form was exhibited by Kṛṣṇa at the request of Arjuna so that in the future, when one represents himself as an incarnation of God, people can ask to see his universal form.

Kṛṣṇove osobné podoby s dvoma alebo štyrmi rukami sa zjavne líšia od dočasnej vesmírnej podoby, ktorú zjavil Arjunovi. Podoba Kṛṣṇu s dvoma rukami a štvorruká podoba Nārāyaṇa sú večné a transcendentálne, zatiaľ čo vesmírna podoba, ktorú vidiel Arjuna, je dočasná. Slová su-durdarśam (ťažko viditeľný) poukazujú na to, že doposiaľ nebol dôvod túto podobu oddanému zjavovať. Kṛṣṇa ju manifestoval pred Arjunom na jeho vlastné prianie a preto v prípade potreby, keby sa v budúcnosti niekto vydával za inkarnáciu Boha, ľudia môžu takého človeka požiadať o to, aby ukázal svoju vesmírnu podobu.

The word na, used repeatedly in the previous verse, indicates that one should not be very much proud of such credentials as an academic education in Vedic literature. One must take to the devotional service of Kṛṣṇa. Only then can one attempt to write commentaries on Bhagavad-gītā.

Opätovné použitie slova na v predchádzajúcom verši naznačuje, že nik by sa nemal pyšniť svojím akademickým vzdelaním. Musí začať oddane slúžiť Kṛṣṇovi. Až potom sa môže pokúsiť napísať komentár k Bhagavad-gīte.

Kṛṣṇa changes from the universal form to the four-handed form of Nārāyaṇa and then to His own natural form of two hands. This indicates that the four-handed forms and other forms mentioned in Vedic literature are all emanations of the original two-handed Kṛṣṇa. He is the origin of all emanations. Kṛṣṇa is distinct even from these forms, what to speak of the impersonal conception. As far as the four-handed forms of Kṛṣṇa are concerned, it is stated clearly that even the most identical four-handed form of Kṛṣṇa (which is known as Mahā-viṣṇu, who is lying on the cosmic ocean and from whose breathing so many innumerable universes are passing out and entering) is also an expansion of the Supreme Lord. As stated in the Brahma-saṁhitā (5.48),

Kṛṣṇa sa premenil z vesmírnej podoby do štvorrukej podoby Nārāyaṇa a nakoniec do Svojej pôvodnej dvojrukej podoby. To znamená, že ako štvorruká podoba, tak aj ostatné, o ktorých pojednáva vedska literatúra, pochádzajú z pôvodného dvojrukého Kṛṣṇu. On je pôvodcom všetkých emanácií. Štvorruké podoby sú Kṛṣṇovi najviac podobné, no napriek tomu sa od nich líši, nehovoriac už o Jeho neosobnom aspekte. Čo sa týka štvorrukých podôb Kṛṣṇu, jasne sa hovorí, že aj Kṛṣṇova štvorruká podoba, známa ako Mahā-Viṣṇu (ktorý leží v kozmickom oceáne, a vydychuje nespočetné vesmíry), je expanziou Najvyššieho Pána. V Brahma-saṁhite (5.48) sa píše:

yasyaika-niśvasita-kālam athāvalambya
jīvanti loma-vila-jā jagad-aṇḍa-nāthāḥ
viṣṇur mahān sa iha yasya kalā-viśeṣo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
yasyaika-niśvasita-kālam athāvalambya
jīvanti loma-vila-jā jagad-aṇḍa-nāthāḥ
viṣṇur mahān sa iha yasya kalā-viśeṣo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

“The Mahā-viṣṇu, into whom all the innumerable universes enter and from whom they come forth again simply by His breathing process, is a plenary expansion of Kṛṣṇa. Therefore I worship Govinda, Kṛṣṇa, the cause of all causes.” Therefore one should conclusively worship the personal form of Kṛṣṇa as the Supreme Personality of Godhead who has eternal bliss and knowledge. He is the source of all forms of Viṣṇu, He is the source of all forms of incarnation, and He is the original Supreme Personality, as confirmed in Bhagavad-gītā.

„Mahā-Viṣṇu, do ktorého vstupujú a z ktorého opäť emanujú všetky nekonečné vesmíry, jednoducho len skrze Jeho dych, je úplnou expanziou Kṛṣṇu. Preto uctievam Govindu, Kṛṣṇu, príčinu všetkých príčin.“ Mali by sme teda uctievať iba Kṛṣṇovu osobnú podobu — Najvyššiu Božskú Osobnosť, ktorá je večná, plná poznania a blaženosti. Kṛṣṇa je zdrojom všetkých foriem Viṣṇua a všetkých inkarnácií a je prvotnou Najvyššou Osobou, čo je potvrdené aj v Bhagavad-gīte.

In the Vedic literature (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) the following statement appears:

Vo vedskej literatúre (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) môžeme nájsť nasledovný verš:

sac-cid-ānanda-rūpāya
kṛṣṇāyākliṣṭa-kāriṇe
namo vedānta-vedyāya
gurave buddhi-sākṣiṇe
sac-cid-ānanda-rūpāya
kṛṣṇāyākliṣṭa-kāriṇe
namo vedānta-vedyāya
gurave buddhi-sākṣiṇe

“I offer my respectful obeisances unto Kṛṣṇa, who has a transcendental form of bliss, eternity and knowledge. I offer my respect to Him, because understanding Him means understanding the Vedas, and He is therefore the supreme spiritual master.” Then it is said, kṛṣṇo vai paramaṁ daivatam: “Kṛṣṇa is the Supreme Personality of Godhead.” (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.3) Eko vaśī sarva-gaḥ kṛṣṇa īḍyaḥ: “That one Kṛṣṇa is the Supreme Personality of Godhead, and He is worshipable.” Eko ’pi san bahudhā yo ’vabhāti: “Kṛṣṇa is one, but He is manifested in unlimited forms and expanded incarnations.” (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.21)

„Úctivo sa klaniam Kṛṣṇovi, ktorý má transcendentálnu podobu plnú poznania, večnosti a blaženosti. Vzdávam Mu svoju úctu, pretože poznať Kṛṣṇu znamená poznať Vedy. Preto Je najvyšším duchovným učiteľom. Ďalej sa hovorí: kṛṣṇo vai paramaṁ daivatam: „Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť.“ (Gopāla-tāpanī 1.3) Eko vaśī sarva-gaḥ kṛṣṇa īḍyaḥ: „Táto podoba, Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a preto je hodný úcty.“ Eko`pi san bahudhā yo ̀vabhāti: „Existuje iba jeden Kṛṣṇa, no prejavuje sa v nekonečne mnohých podobách a inkarnáciách.“ (Gopāla-tāpanī 1.21)

The Brahma-saṁhitā (5.1) says,

V Brahma-saṁhite (5.1) sa hovorí:

īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ
sac-cid-ānanda-vigrahaḥ
anādir ādir govindaḥ
sarva-kāraṇa-kāraṇam
īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ
sac-cid-ānanda-vigrahaḥ
anādir ādir govindaḥ
sarva-kāraṇa-kāraṇam

“The Supreme Personality of Godhead is Kṛṣṇa, who has a body of eternity, knowledge and bliss. He has no beginning, for He is the beginning of everything. He is the cause of all causes.”

„Najvyššia Božská Osobnosť je Kṛṣṇa, Govinda. Jeho telo je plné večnosti, poznania a blaženosti. Nemá počiatok, pretože On je počiatkom všetkého. Je príčinou všetkých príčin.“

Elsewhere it is said, yatrāvatīrṇaṁ kṛṣṇākhyaṁ paraṁ brahma narākṛti: “The Supreme Absolute Truth is a person, His name is Kṛṣṇa, and He sometimes descends on this earth.” Similarly, in the Śrīmad-Bhāgavatam we find a description of all kinds of incarnations of the Supreme Personality of Godhead, and in this list the name of Kṛṣṇa also appears. But then it is said that this Kṛṣṇa is not an incarnation of God but is the original Supreme Personality of Godhead Himself (ete cāṁśa-kalāḥ puṁsaḥ kṛṣṇas tu bhagavān svayam).

Na inom mieste sa zas hovorí: yatrāvatīrṇaṁ kṛṣṇākhyaṁ paraṁ brahma narākṛti: „Najvyššia Absolútna Pravda je osoba, nazýva sa Kṛṣṇa a niekedy zostupuje na Zem.“ V Śrīmad-Bhāgavatame takisto nájdeme popis rôznych inkarnácií Boha, medzi nimi nájdeme aj meno Kṛṣṇa. O kúsok ďalej sa však hovorí, že Kṛṣṇa nie je inkarnácia, ale pôvodná Najvyššia Božská Osobnosť (ete cāṁśa-kalāḥ puṁsaḥ kṛṣṇas tu bhagavān svayam).

Similarly, in Bhagavad-gītā the Lord says, mattaḥ parataraṁ nānyat: “There is nothing superior to My form as the Personality of Godhead Kṛṣṇa.” He also says elsewhere in Bhagavad-gītā, aham ādir hi devānām: “I am the origin of all the demigods.” And after understanding Bhagavad-gītā from Kṛṣṇa, Arjuna also confirms this in the following words: paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān, “I now fully understand that You are the Supreme Personality of Godhead, the Absolute Truth, and that You are the refuge of everything.” Therefore the universal form which Kṛṣṇa showed to Arjuna is not the original form of God. The original is the Kṛṣṇa form. The universal form, with its thousands and thousands of heads and hands, is manifest just to draw the attention of those who have no love for God. It is not God’s original form.

V Bhagavad-gīte (7.7) Śrī Kṛṣṇa hovorí: mattaḥ parataraṁ nānyat: „Nie je nič vyššie než Moja podoba Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti.“ Na inom mieste v Bhagavad-gīte sa hovorí: aham ādir hi devānām: „Som prapríčinou všetkých polobohov.“ Akonáhle Arjuna pochopil Bhagavad-gītu, potvrdil Kṛṣṇove slová výrokom: paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān: „Teraz som plne pochopil, že si Najvyššia Božská Osobnosť, Absolútna Pravda a najvyššie útočisko.“ Vesmírna podoba, ktorú Kṛṣṇa ukázal Arjunovi, nie je pôvodnou podobou Boha. Pôvodnou podobou je podoba Kṛṣṇu. Vesmírna podoba s tisícimi hlavami a rukami má upútať pozornosť tých, ktorí necítia nijakú lásku k Bohu. Nie je to Jeho pôvodná podoba.

The universal form is not attractive for pure devotees, who are in love with the Lord in different transcendental relationships. The Supreme Godhead exchanges transcendental love in His original form of Kṛṣṇa. Therefore to Arjuna, who was so intimately related with Kṛṣṇa in friendship, this form of the universal manifestation was not pleasing; rather, it was fearful. Arjuna, who was a constant companion of Kṛṣṇa’s, must have had transcendental eyes; he was not an ordinary man. Therefore he was not captivated by the universal form. This form may seem wonderful to persons who are involved in elevating themselves by fruitive activities, but to persons who are engaged in devotional service the two-handed form of Kṛṣṇa is the most dear.

Čistých oddaných vesmírna podoba neláka, svoju lásku k Bohu prejavujú v rôznych transcendentálnych vzťahoch. Najvyšší Boh opláca transcendentálnu lásku láskou vo Svojej pôvodnej podobe Kṛṣṇu. Arjunu, ktorý mal ku Kṛṣṇovi veľmi dôverný, priateľský vzťah, vesmírna podoba nepriťahovala, skôr v ňom vzbudzovala bázeň. Arjuna, Kṛṣṇov večný spoločník, musel mať transcendentálny zrak, nebol to obyčajný človek. Neokúzľovala ho vesmírna podoba, ktorá nesporne udivuje tých, ktorý sa chcú povýšiť prostredníctvom plodonosných činností, pretože ľuďom zapojeným do oddanej služby je zo všetkého najdrahšia Kṛṣṇova dvojruká podoba.