TEXT 11
VERŠ 11
Devanagari
Dévanágarí
नाशयाम्यात्मभावस्थो ज्ञानदीपेन भास्वता ॥ ११ ॥
Text
Verš
aham ajñāna-jaṁ tamaḥ
nāśayāmy ātma-bhāva-stho
jñāna-dīpena bhāsvatā
aham ajñāna-jaṁ tamaḥ
nāśayāmy ātma-bhāva-stho
jñāna-dīpena bhāsvatā
Synonyms
Synonyma
teṣām — tým; eva — zaiste; anukampā-artham — preukazujú zvláštnu milosť; aham — Ja; ajñāna-jam — z nevedomosti; tamaḥ — temnota; nāśayāmi — rozptýliť; ātma-bhāva — v ich srdciach; sthaḥ — umiestnený; jñāna — poznanie; dīpena — pochodeň; bhāsvatā — žiarivý.
Translation
Překlad
To show them special mercy, I, dwelling in their hearts, destroy with the shining lamp of knowledge the darkness born of ignorance.
Prebývam v ich srdciach a zo súcitu k nim rozptyľujem temnotu zrodenú z nevedomosti žiarivou pochodňou poznania.“
Purport
Význam
When Lord Caitanya was in Benares promulgating the chanting of Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, thousands of people were following Him. Prakāśānanda Sarasvatī, a very influential and learned scholar in Benares at that time, derided Lord Caitanya for being a sentimentalist. Sometimes Māyāvādī philosophers criticize the devotees because they think that most of the devotees are in the darkness of ignorance and are philosophically naive sentimentalists. Actually that is not the fact. There are very, very learned scholars who have put forward the philosophy of devotion. But even if a devotee does not take advantage of their literatures or of his spiritual master, if he is sincere in his devotional service he is helped by Kṛṣṇa Himself within his heart. So the sincere devotee engaged in Kṛṣṇa consciousness cannot be without knowledge. The only qualification is that one carry out devotional service in full Kṛṣṇa consciousness.
Keď bol Śrī Caitanya Mahāprabhu v Benarese, aby propagoval spievanie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, nasledovali Ho tisíce ľudí. Veľký a vplyvný učenec Benáresu Prakāśānanda Sarasvatī hanobil Caitanyu a nazval Ho sentimentalistom. Istí filozofi niekedy kritizujú oddaných, domnievajúc sa, že oddaní sú v temnote nevedomosti, že sú filozoficky naivní a sentimentálni. V skutočnosti to však nie je pravda. Jestvuje veľa známych učencov, ktorí predložili filozofiu oddanosti, no i v prípade, že oddaný nevyužije ich literatúry alebo svojho duchovného učiteľa, Kṛṣṇa mu osobne pomôže zvnútra, ak vykonáva úprimne oddanú službu. Úprimný oddaný, láskyplne slúžiaci Kṛṣṇovi, sa teda nikdy nemusí sťažovať na nedostatok poznania. Jeho jedinou kvalifikáciou je oddaná služba vo vedomí Kṛṣṇu.
The Māyāvādī philosophers think that without discriminating one cannot have pure knowledge. For them this answer is given by the Supreme Lord: those who are engaged in pure devotional service, even though they be without sufficient education and even without sufficient knowledge of the Vedic principles, are still helped by the Supreme God, as stated in this verse.
Moderní filozofi sa domnievajú, že nikto nemôže dospieť k poznaniu bez dôvtipnej analýzy. Z tohto verša však vyplýva, že Najvyšší Pán pomôže tým, ktorí Mu oddane a láskyplne slúžia, aj keď nemajú dostatočné vzdelanie alebo nepoznajú vedske zásady.
The Lord tells Arjuna that basically there is no possibility of understanding the Supreme Truth, the Absolute Truth, the Supreme Personality of Godhead, simply by speculating, for the Supreme Truth is so great that it is not possible to understand Him or to achieve Him simply by making a mental effort. Man can go on speculating for several millions of years, and if he is not devoted, if he is not a lover of the Supreme Truth, he will never understand Kṛṣṇa, or the Supreme Truth. Only by devotional service is the Supreme Truth, Kṛṣṇa, pleased, and by His inconceivable energy He can reveal Himself to the heart of the pure devotee. The pure devotee always has Kṛṣṇa within his heart; and with the presence of Kṛṣṇa, who is just like the sun, the darkness of ignorance is at once dissipated. This is the special mercy rendered to the pure devotee by Kṛṣṇa.
Śrī Kṛṣṇa hovorí Arjunovi, že je prakticky nemožné pochopiť Najvyššiu Absolútnu Pravdu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, suchým špekulovaním, pretože Najvyššia Pravda je taká veľká, že nemôže byť pochopená alebo dosiahnutá nijakým intelektuálnym úsilím. Človek môže špekulovať milióny rokov, no ak nie je oddaný a nemiluje Najvyššiu Pravdu, nikdy Kṛṣṇu, Najvyššiu Pravdu, nepochopí. Jedine oddaná služba uspokojí Najvyššiu Pravdu, Kṛṣṇu, ktorý sa vďaka Svojej nepochopiteľnej energii, môže zjaviť v srdci čistého oddaného. Čistý oddaný nosí Kṛṣṇu neustále vo svojom srdci a Jeho prítomnosť sa podobá Slnku, ktoré rozptyľuje temnotu nevedomosti. To je milosť, ktorou Kṛṣṇa obdarúva Svojich oddaných.
Due to the contamination of material association, through many, many millions of births, one’s heart is always covered with the dust of materialism, but when one engages in devotional service and constantly chants Hare Kṛṣṇa, the dust quickly clears, and one is elevated to the platform of pure knowledge. The ultimate goal, Viṣṇu, can be attained only by this chant and by devotional service, and not by mental speculation or argument. The pure devotee does not have to worry about the material necessities of life; he need not be anxious, because when he removes the darkness from his heart, everything is provided automatically by the Supreme Lord, who is pleased by the loving devotional service of the devotee. This is the essence of the teachings of Bhagavad-gītā. By studying Bhagavad-gītā, one can become a soul completely surrendered to the Supreme Lord and engage himself in pure devotional service. As the Lord takes charge, one becomes completely free from all kinds of materialistic endeavors.
Vzhľadom na to, že sme boli znečistení stykom s hmotou po mnoho miliónov životov, naše srdcia pokrýva prach materializmu, no ak sme zamestnaní v oddanej službe a neustále spievame Hare Kṛṣṇa, prach veľmi rýchlo zmizne a my sa dostaneme na úroveň čistého poznania. Iba takým spievaním a oddanou službou môžeme dospieť k najvyššiemu cieľu, Viṣṇuovi, a nie neustálym špekulovaním a analýzami. Čistý oddaný sa nemusí starať o svoje životné potreby, pretože akonáhle odstráni nevedomosť zo svojho srdca, Najvyšší Pán, spokojný s jeho oddanou, láskyplnou službou, mu dá všetko, čo potrebuje. To je jadro učenia Bhagavad-gīty. Štúdiom Bhagavad-gīty sa môže stať každý dušou oddanou Najvyššiemu Pánovi a zapojiť sa do čistej oddanej služby. Človek sa automaticky zbaví všetkých materialistických snáh, len čo si ho Najvyšší Pán vezme pod ochranu.