Skip to main content

TEXT 1

VERŠ 1

Text

Verš

śrī-bhagavān uvāca
mayy āsakta-manāḥ pārtha
yogaṁ yuñjan mad-āśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ
yathā jñāsyasi tac chṛṇu
śrī-bhagavān uvāca
mayy āsakta-manāḥ pārtha
yogaṁ yuñjan mad-āśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ
yathā jñāsyasi tac chṛṇu

Synonyms

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — der Höchste Herr sprach; mayi — an Mich; āsakta-manāḥ — mit angehaftetem Geist; pārtha — o Sohn Pṛthās; yogam — Selbstverwirklichung; yuñjan — ausübend; mat-āśrayaḥ — im Bewußtsein über Mich (Kṛṣṇa-Bewußtsein); asaṁśayam — ohne Zweifel; samagram — vollständig; mām — Mich; yathā — wie; jñāsyasi — du kannst kennen; tat — dies; śrnu — höre.

śrī-bhagavān uvāca — Najvyšší Pán riekol; mayi — na Mňa; āsakta-manāḥ — upni svoju myseľ; pārtha — ó, syn Pṛthy; yogam — sebarealizácia; yuñjan — rob; mat-āśrayaḥ — upni na Mňa svoju myseľ; asaṁśayam — bez pochýb; samagram — úplne; mām — na Mňa; yathā — ako; jñāsyasi — môžeš spoznať; tat — to; śṛṇu — počuj.

Translation

Překlad

Die Höchste Persönlichkeit Gottes sprach: Höre nun, O Sohn Pṛthās, wie du Mich, frei von allen Zweifeln, vollständig erkennen kannst, indem du, völlig über Mich bewußt und den Geist auf Mich gerichtet, yoga praktizierst.

Vznešený riekol: „Počuj, ó, syn Pṛthy, ako Ma môžeš plne spoznať, ak budeš vykonávať yogu plne si Ma vedomý, s mysľou na Mňa uprenou a zbavený akýchkoľvek pochybností.

Purport

Význam

ERLÄUTERUNG: Im Siebten Kapitel der Bhagavad-gītā wird das Wesen des Kṛṣṇa-Bewußtseins umfassend beschrieben. Kṛṣṇa besitzt alle Füllen in Vollkommenheit, und hier wird beschrieben, wie Er diese Füllen entfaltet. Ein weiteres Thema des Siebten Kapitels sind die vier Arten vom Glück begünstigter Menschen, die sich Kṛṣṇa nähern, und die vier Arten unglückseliger Menschen, die sich Kṛṣṇa niemals zuwenden.

V siedmej kapitole Bhagavad-gīty je úplne opísaná povaha vedomia Kṛṣṇu. Kṛṣṇa má všetky vznešené atribúty a v tejto kapitole je opísané, ako ich prejavuje. Ďalej sa tu píše o štyroch druhoch šťastných ľudí, ktorých Kṛṣṇa priťahuje, a štyroch druhoch ľudí nešťastných, ktorí sa Mu nikdy neodovzdávajú.

In den ersten sechs Kapiteln der Bhagavad-gītā ist das Lebewesen als nichtmaterielle, spirituelle Seele beschrieben worden, die durch verschiedene Arten von yoga Selbstverwirklichung erreichen kann. Am Ende des Sechsten Kapitels wurde ausdrücklich erklärt, daß die beständige Konzentration des Geistes auf Kṛṣṇa – mit anderen Worten, Kṛṣṇa-Bewußtsein – die höchste Form aller yoga-Vorgänge darstellt. Nur wenn man den Geist auf Kṛṣṇa richtet, und nicht auf andere Weise, kann man die Absolute Wahrheit vollständig erkennen. Die Erkenntnis des unpersönlichen brahmajyoti oder des lokalisierten Paramātmā ist nicht vollkommen, denn dies stellt nur eine Teilerkenntnis der Absoluten Wahrheit dar. Vollkommenes und wissenschaftliches Wissen ist in Kṛṣṇa zu finden, und jedem, der Kṛṣṇa-Bewußtsein entwickelt, wird alles offenbart. Auf der Stufe des vollständigen Kṛṣṇa-Bewußtseins erkennt man, daß Kṛṣṇa das endgültige Wissen jenseits aller Zweifel ist. Die verschiedenen Formen des yoga sind nichts weiter als Stufen auf dem Pfad zum Kṛṣṇa-Bewußtsein. Jemand, der sich direkt dem Kṛṣṇa- Bewußtsein zuwendet, besitzt automatisch vollständiges Wissen über das brahmajyoti und den Paramātmā. Wenn man den yoga des Kṛṣṇa- Bewußtseins praktiziert, kann man alles in Vollkommenheit erkennen – die Absolute Wahrheit, die Lebewesen, die materielle Natur und ihre Manifestationen mit allem, was dazugehört.

V prvých šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je živá bytosť opísaná ako nehmotná duša, ktorá má schopnosť realizovať svoju pravú identitu prostredníctvom rozličných druhov yog. Na konci šiestej kapitoly sa jasne hovorí, že sústavné sústredenie mysle na Kṛṣṇu, alebo inými slovami vedomie Kṛṣṇu, je najvyšším druhom yogy. Absolútnu Pravdu nemôžeme celkom spoznať, ak všetky svoje myšlienky nesústredíme na Kṛṣṇu. Realizácie neosobného brahmajyoti a Paramātmy sú neúplné, lebo poskytujú iba čiastočné poznanie Absolútnej Pravdy. Úplné a vedecké poznanie je Kṛṣṇa a človeku vedomému si Kṛṣṇu sa všetko vyjaví. Ak má človek úplné vedomie Kṛṣṇu, nepochybuje o tom, že Kṛṣṇa je najvyššie poznanie. Rôzne yogy sú len stupňami na ceste k vedomiu Kṛṣṇu. Ten, kto sa zapojí priamo do bhakti-yogy, získa automaticky úplné poznanie o všetkom: o brahmajyoti, Paramātme, Absolútnej Pravde, o živých bytostiach, hmotnej prírode i o jej rozličných prejavoch.

Man sollte sich deshalb demjenigen yoga-Pfad zuwenden, der im letzten Vers des Sechsten Kapitels beschrieben wird. Es ist möglich, den Geist auf Kṛṣṇa, den Höchsten, zu richten, wenn man den Vorschriften des hingebungsvollen Dienstes folgt, der sich in neun verschiedene Vorgänge unterteilen läßt, von denen śravaṇam der erste und wichtigste ist. Aus diesem Grund sagt der Herr zu Arjuna: „Höre von Mir“ (tac chṛṇu). Niemand kann eine größere Autorität sein als Kṛṣṇa, und von Ihm zu hören bietet einem deshalb die größte Möglichkeit, im Kṛṣṇa- Bewußtsein die Vollkommenheit zu erreichen. Man muß deshalb direkt von Kṛṣṇa oder von einem reinen Geweihten Kṛṣṇas Wissen empfangen – und auf keinen Fall von einem Nichtgottgeweihten und Emporkömmling, der auf seine akademische Ausbildung stolz ist.

Yogu by sme mali vykonávať podľa pokynov posledného verša šiestej kapitoly — sústredením mysle na Kṛṣṇu, čo je možné deviatimi spôsobmi, z ktorých śravanam (načúvanie o Kṛṣṇovi) je prvým a najdôležitejším. Kṛṣṇa preto hovorí Arjunovi: tac chṛṇu. „Vypočuj Ma.“ Śrī Kṛṣṇa je najvyššia autorita, a ak počúvame Jeho slová, získavame najlepšiu príležitosť pre pokrok na ceste oddanosti. Preto sa musíme učiť priamo od Kṛṣṇu alebo Jeho čistého oddaného, a nie od človeka, ktorý nie je odovzdaný Bohu, lebo spyšnel kvôli svojmu akademickému vzdelaniu.

Das Śrīmad-Bhāgavatam beschreibt im Zweiten Kapitel des Ersten Cantos diesen Vorgang, durch den man Kṛṣṇa, die Höchste Persönlichkeit Gottes, die Absolute Wahrheit, erkennen kann, wie folgt:

V Śrīmad-Bhāgavatame (1.2.17-21) je bližšie opísané, ako môžeme pochopiť Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, Absolútnu Pravdu:

śṛṇvatāṁ sva-kathāḥ kṛṣṇaḥ
puṇya-śravaṇa-kīrtanaḥ
hṛdy antaḥ-stho hy abhadrāṇi
vidhunoti suhṛt satām
śṛṇvatāṁ sva-kathāḥ kṛṣṇaḥ
puṇya-śravaṇa-kīrtanaḥ
hṛdy antaḥ-stho hy abhadrāṇi
vidhunoti suhṛt satām
naṣṭa-prāyeṣv abhadreṣu
nityaṁ bhāgavata-sevayā
bhagavaty uttama-śloke
bhaktir bhavati naiṣṭhikī
naṣṭa-prāyeṣv abhadreṣu
nityaṁ bhāgavata-sevayā
bhagavaty uttama-śloke
bhaktir bhavati naiṣṭhikī
tadā rajas-tamo-bhāvāḥ
kāma-lobhādayaś ca ye
ceta etair anāviddhaṁ
sthitaṁ sattve prasīdati
tadā rajas-tamo-bhāvāḥ
kāma-lobhādayaś ca ye
ceta etair anāviddhaṁ
sthitaṁ sattve prasīdati
evaṁ prasanna-manaso
bhagavad-bhakti-yogataḥ
bhagavat-tattva-vijñānaṁ
mukta-saṅgasya jāyate
evaṁ prasanna-manaso
bhagavad-bhakti-yogataḥ
bhagavat-tattva-vijñānaṁ
mukta-saṅgasya jāyate
bhidyate hṛdaya-granthiś
chidyante sarva-saṁśayāḥ
kṣīyante cāsya karmāṇi
dṛṣṭa evātmanīśvare
bhidyate hṛdaya-granthiś
chidyante sarva-saṁśayāḥ
kṣīyante cāsya karmāṇi
dṛṣṭa evātmanīśvare

„Aus den vedischen Schriften über Kṛṣṇa oder aus der Bhagavad-gītā direkt von Kṛṣṇa zu hören ist in sich selbst eine fromme Tätigkeit. Wenn ein Gottgeweihter ständig damit beschäftigt ist, über Kṛṣṇa zu hören, offenbart Sich ihm Śrī Kṛṣṇa, der im Herzen eines jeden weilt, als höchster wohlmeinender Freund und läutert ihn von innen. So entwickelt der Gottgeweihte auf natürliche Weise sein schlummerndes transzendentales Wissen. Je mehr er aus dem Bhāgavatam und von den Gottgeweihten über Kṛṣṇa hört, desto mehr wird er im hingebungsvollen Dienst des Herrn gefestigt. Wenn man hingebungsvollen Dienst entwickelt, wird man von den Erscheinungsweisen der Leidenschaft und Unwissenheit frei, und materielle Lust und Habgier lassen nach. Wenn diese Unreinheiten fortgewaschen sind, bleibt der angehende Transzendentalist fest auf der Ebene reiner Tugend verankert, er wird durch hingebungsvollen Dienst belebt und versteht die Wissenschaft von Gott vollkommen. So durchtrennt bhakti-yoga den festen Knoten materieller Anhaftung und befähigt den Gottgeweihten, sogleich die Stufe von asaṁśayaṁ samagram zu erreichen, auf der man die Höchste Absolute Wahrheit, die Persönlichkeit Gottes, versteht.“ (Śrīmad-Bhāgavatam 1.2.17–21)

Deshalb kann man die Wissenschaft von Kṛṣṇa nur verstehen, wenn man von Kṛṣṇa oder Seinem Kṛṣṇa-bewußten Geweihten hört.

„Načúvať rozprávaniu o Kṛṣṇovi, tak ako je zaznamenané vo vedskych písmach, alebo počúvať priamo Jeho slová z Bhagavad-gīty, je tá istá pravá činnosť. Śrī Kṛṣṇa, sídliaci v srdciach všetkých, sa chová ako najlepší priateľ a očisťuje oddaného, ktorý o Ňom stále načúva. Takto oddaný prirodzene prebúdza svoje driemajúce transcendentálne poznanie. Čím viac počúva o Kṛṣṇovi zo Śrīmad-Bhāgavatamu a od oddaných, tým je odhodlanejší slúžiť Pánovi. Rozvojom oddanej služby sa dostáva spod vplyvu vášne a nevedomosti, a tým slabne aj jeho hmotná žiadostivosť a chamtivosť. Len čo sa odstránia tieto nečistoty, spočinie oddaný v čistej kvalite dobra a oživený oddanou službou plne pochopí náuku o Bohu. Tak bhakti-yoga rozotne hrubé uzly hmotných pút a umožní človeku okamžite dosiahnuť štádium poznania Absolútnej Pravdy, Najvyššej Božskej Osobnosti, asaṁśayaṁ samagram.“

Vede o Kṛṣṇovi môžeme teda porozumieť iba prostredníctvom načúvania od samotného Kṛṣṇu alebo Jeho oddaného.