Skip to main content

TEXT 21

VERŠ 21

Text

Verš

bāhya-sparśeṣv asaktātmā
vindaty ātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā
sukham akṣayam aśnute
bāhya-sparśeṣv asaktātmā
vindaty ātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā
sukham akṣayam aśnute

Synonyms

Synonyma

bāhya-sparśeṣu — an äußerer Sinnenfreude; asakta-ātmā — jemand, der nicht angehaftet ist; vindati — genießt; ātmani — im Selbst; yat — das, was; sukham — Glück; saḥ — er; brahma-yoga — durch Konzentration auf das Brahman; yukta-ātmā — mit dem Selbst verbunden; sukham — Glück; akṣayam — unbegrenztes; aśnute — genießt.

bāhya-sparśeṣu — vonkajší zmyslový pôžitok; asakta-ātmā — kto nie je priťahovaný; vindati — teší sa; ātmani — v „ja“; yat — ktorého; sukham — šťastie; saḥ — on; brahma-yoga — sústredený na Najvyššieho; yukta-ātmā — spojený s „ja“; sukham — blaženosť; akṣayam — bezmedzne; aśnute — teší sa.

Translation

Překlad

Solch ein befreiter Mensch fühlt sich nicht zu materieller Sinnenfreude hingezogen, sondern befindet sich immer in Trance und genießt die Freude im Innern. Auf diese Weise genießt der Selbstverwirklichte unbegrenztes Glück, denn er konzentriert sich auf den Höchsten.

Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.

Purport

Význam

ERLÄUTERUNG: Śrī Yāmunācārya, ein großer Gottgeweihter im Kṛṣṇa-Bewußtsein, sagte:

Veľký oddaný Śrī Yamunācārya povedal:

yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca
yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca

„Seitdem ich im transzendentalen liebevollen Dienst Kṛṣṇas tätig bin, erfahre ich in Ihm immer neue Freude, und immer wenn ich an sexuellen Genuß denke, speie ich auf diesen Gedanken, und meine Lippen verziehen sich vor Abscheu.“

Ein Mensch auf dem Pfad des brahma-yoga, des Kṛṣṇa-Bewußtseins, ist so sehr in den liebevollen Dienst Kṛṣṇas vertieft, daß er jeglichen Geschmack an materieller Sinnenfreude verliert. Die höchste materielle Freude ist sexuelle Freude. Die ganze Welt bewegt sich unter ihrem Zauber, und kein Materialist kann ohne diesen Beweggrund arbeiten. Ein Gottgeweihter im Kṛṣṇa-Bewußtsein hingegen kann mit viel größerer Energie arbeiten, ohne von sexueller Lust getrieben zu sein, die er, im Gegenteil, völlig vermeidet. Dies ist der Prüfstein für spirituelle Verwirklichung, denn spirituelle Verwirklichung und sexueller Genuß sind unvereinbar. Weil ein Kṛṣṇa-bewußter Mensch eine befreite Seele ist, fühlt er sich zu keiner Art von Sinnenfreude hingezogen.

„Od tej chvíle, čo som začal s láskou a oddanosťou slúžiť Kṛṣṇovi, prežívam s Ním nové a nové radosti a vždy, keď si spomeniem na sexuálny pôžitok, odpľujem si nad touto myšlienkou a moje ústa sa skrivia znechutením.“ Človek, ktorý sa venuje brahma-yoge — vedomiu Kṛṣṇu, je taký zaujatý láskyplnou službou Pánovi, že úplne stráca záujem o zmyslový pôžitok. Pohlavný styk je najvyšším hmotným pôžitkom, ktorého magickým vplyvom sa hýbe celý svet, a materialista nedokáže pracovať bez sexuálnej motivácie. No človek oddane slúžiaci Kṛṣṇovi sa vyhýba svetskému pôžitku a koná ešte usilovnejšie, neoddávajúc sa pohlavnému styku. To je skúška duchovnej realizácie. Duchovný život a sexuálny pôžitok nejdú dohromady. Vyslobodenú dušu, osobu vedomú si Kṛṣṇu, neláka žiadny zmyslový pôžitok.