Skip to main content

TEXT 12

VERŠ 12

Text

Verš

yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā
śāntim āpnoti naiṣṭhikīm
ayuktaḥ kāma-kāreṇa
phale sakto nibadhyate
yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā
śāntim āpnoti naiṣṭhikīm
ayuktaḥ kāma-kāreṇa
phale sakto nibadhyate

Synonyms

Synonyma

yuktaḥ — derjenige, der im hingebungsvollen Dienst tätig ist; karma- phalam — die Ergebnisse aller Tätigkeiten; tyaktvā — aufgebend; śāntim — vollkommenen Frieden; āpnoti — erreicht; naiṣṭhikīm — unerschütterlichen; ayuktaḥ — jemand, der nicht Kṛṣṇa-bewußt ist; kāma-kāreṇa — um das Ergebnis seiner Tätigkeiten zu genießen; phale — im Ergebnis; saktaḥ — angehaftet; nibadhyate — wird verstrickt.

yuktaḥ — ten, kto oddane slúži; karma-phalam — plody všetkých činov; tyaktvā — zrieka sa; śāntim — dokonalý mier; āpnoti — dosiahne; naiṣṭhikīm — neochvejného; ayuktaḥ — ten, kto si nie je vedomý Kṛṣṇu; kāma-kāreṇa — pre pôžitok z výsledkov činov; phale — po plodoch; saktaḥ — lipne; nibadhyate — je pripútaný.

Translation

Překlad

Die fortwährend hingegebene Seele erlangt unverfälschten Frieden, weil sie das Ergebnis aller Tätigkeiten Mir opfert. Jemand hingegen, der nicht mit dem Göttlichen verbunden ist und gierig nach den Früchten seiner Tätigkeiten strebt, wird verstrickt.

Duša pevne zakotvená v oddanosti dosiahne trvalý mier, lebo Mi obetuje plody svojich činov, zatiaľ čo človek, ktorý nie je spojený s Božstvom a lipne na plodoch svojich činov, je pripútaný.

Purport

Význam

ERLÄUTERUNG: Der Unterschied zwischen einem Menschen im Kṛṣṇa-Bewußtsein und einem Menschen im körperlichen Bewußtsein liegt darin, daß der erstere an Kṛṣṇa angehaftet ist und der letztere an die Ergebnisse seiner Tätigkeiten. Derjenige, der an Kṛṣṇa angehaftet ist und allein für Ihn handelt, befindet sich auf der Stufe der Befreiung und begehrt nicht die Ergebnisse seiner Tätigkeiten. Im Bhāgavatam wird erklärt, daß die Ursache aller Sorgen um das Ergebnis einer Tätigkeit darin besteht, daß man unter der Auffassung von Dualität handelt, das heißt ohne Wissen von der Absoluten Wahrheit. Kṛṣṇa ist die Höchste Absolute Wahrheit, die Persönlichkeit Gottes. Im Kṛṣṇa- Bewußtsein gibt es keine Dualität, denn alles, was existiert, ist ein Produkt der Energie Kṛṣṇas, und Kṛṣṇa ist absolut gut. Deshalb befinden sich Tätigkeiten im Kṛṣṇa-Bewußtsein auf der absoluten Ebene; sie sind transzendental und ziehen keine materiellen Reaktionen nach sich. Daher ist man im Kṛṣṇa-Bewußtsein von Frieden erfüllt. Wer jedoch in Profitkalkulationen für Sinnenbefriedigung verstrickt ist, kann diesen Frieden nicht finden. Das Geheimnis des Kṛṣṇa-Bewußtseins besteht also darin, zu erkennen, daß es nichts außerhalb von Kṛṣṇa gibt, und diese Erkenntnis bildet die Ebene von Frieden und Furchtlosigkeit.

Rozdiel medzi človekom vedomým si Kṛṣṇu a človekom pohrúženým v telesnom vedomí je ten, že prvý z nich je pripútaný ku Kṛṣṇovi, zatiaľ čo druhý je pripútaný k plodom svojich činov. Kto je pripútaný ku Kṛṣṇovi a všetko robí pre Jeho potešenie, je zaiste oslobodený a netúži po plodoch svojich činov. V Śrīmad-Bhāgavatame sa vysvetľuje, že obavy z výsledkov našich činností sú spôsobené konaním pod dojmom duality, teda bez poznania Absolútnej Pravdy, Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. V duchovnom živote však nejestvujú žiadne protiklady. Všetko je výtvorom Kṛṣṇovej energie a Kṛṣṇa je absolútne dobrý. Preto všetky činnosti spojené s Kṛṣṇom majú absolútnu povahu, sú transcendentálne a neprinášajú nijaké hmotné následky; a ten, kto ich vykonáva, je naplnený mierom. Naopak človek bažiaci po pominuteľnom zmyslovom pôžitku nikdy pokoj nedosiahne. To je tajomstvo vedomia Kṛṣṇu — poznanie, že bez Kṛṣṇu niet ničoho, a to je základ mieru a nebojácnosti.