Skip to main content

TEXT 2

VERŠ 2

Text

Verš

vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām
vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām

Synonyms

Synonyma

vyāmiśreṇa — durch zweideutige; iva — gewiß; vākyena — Worte; buddhim — Intelligenz; mohayasi — Du verwirrst; iva — gewiß; me — meine; tat — deshalb; ekam — nur eines; vada — bitte sage; niścitya — festlegend; yena — wodurch; śreyaḥ — wahrer Nutzen; aham — ich; āpnuyām — mag bekommen.

vyāmiśreṇa — dvojzmyselnými; iva — istotne; vākyena — slovami; buddhim — inteligencia, rozum; mohayasi — mýliš; iva — istotne; me — moje; tat — preto; ekam — to jediné; vada — prosím, povedz; niścitya — naisto; yena — z ktorého; śreyaḥ — skutočný prospech; aham — ja; āpnuyām — môžem mať.

Translation

Překlad

Meine Intelligenz ist durch Deine zweideutigen Unterweisungen verwirrt. Bitte sage mir deshalb eindeutig, was das Beste für mich ist.

Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“

Purport

Význam

ERLÄUTERUNG: Im vorherigen Kapitel wurden als Einleitung zur Bhagavad-gītā viele verschiedene Pfade erklärt, zum Beispiel sāṅkhya- yoga, buddhi-yoga, die Beherrschung der Sinne durch Intelligenz, Handeln ohne den Wunsch nach fruchttragenden Ergebnissen und auch die Stellung des Neulings. All dies wurde unsystematisch vorgetragen, und eine detailliertere Beschreibung der Pfade ist notwendig, um sie richtig zu verstehen und um danach handeln zu können. Arjuna wollte daher diese scheinbar verwirrenden Unterweisungen klären, damit es jedem, auch dem gewöhnlichen Menschen, möglich sein würde, sie ohne Fehlinterpretation anzunehmen. Obwohl Kṛṣṇa nicht beabsichtigte, Arjuna durch Wortspielereien zu verwirren, vermochte Arjuna dem Vorgang des Kṛṣṇa-Bewußtseins nicht zu folgen – weder durch Untätigkeit noch durch aktiven Dienst. Mit anderen Worten, durch seine Fragen erhellt er den Pfad des Kṛṣṇa-Bewußtseins für alle Schüler, die ernsthaft bemüht sind, das Mysterium der Bhagavad-gītā zu verstehen.

V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.