TEXT 1

VERŠ 1

Text

Verš

arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava

Synonyms

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna sprach; jyāyasī — besser; cet — wenn; karmaṇaḥ — als fruchtbringende Tätigkeit; te — von Dir; matā — wird gehalten für; buddhiḥ — Intelligenz; janārdana — o Kṛṣṇa; tat — deshalb; kim — warum; karmaṇi — in Handlung; ghore — schrecklich; mām — mich; niyojayasi — Du beschäftigst; keśava — o Kṛṣṇa.

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; jyāyasī — lepšie; cet — ak; karmaṇaḥ — než plodonosné činnosti; te — Tvoj; matā — názor; buddhiḥ — inteligencia; janārdana — ó, Kṛṣṇa; tat — preto; kim — prečo; karmaṇi — v konaní; ghore — strašné; mām — mňa; niyojayasi — aby som sa zúčastnil; keśava — ó, Kṛṣṇa.

Translation

Překlad

Arjuna sprach: O Janārdana, o Keśava, warum willst Du, daß ich an diesem schrecklichen Kampf teilnehme, wenn Du glaubst, daß Intelligenz besser sei als fruchtbringende Tätigkeit?

Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?

Purport

Význam

ERLÄUTERUNG: Die Höchste Persönlichkeit Gottes, Śrī Kṛṣṇa, hat im vorangegangenen Kapitel die Beschaffenheit der Seele sehr ausführlich beschrieben, um Seinen vertrauten Freund Arjuna aus dem Ozean materieller Klagen zu erretten. Als Pfad der Erkenntnis wurde buddhi-yoga, Kṛṣṇa-Bewußtsein, empfohlen. Manchmal herrscht die falsche Vorstellung, Kṛṣṇa-Bewußtsein bedeute Untätigkeit, und oft zieht sich jemand, der einem solchen Irrtum unterliegt, an einen einsamen Ort zurück, um dort durch das Chanten von Śrī Kṛṣṇas Heiligem Namen völlig Kṛṣṇa- bewußt zu werden. Doch ohne in der Philosophie des Kṛṣṇa-Bewußtseins geschult zu sein, ist es nicht ratsam, den Heiligen Namen Kṛṣṇas an einem abgelegenen Ort zu chanten, wo man nichts weiter als die billige Bewunderung der unschuldigen Öffentlichkeit gewinnt. Auch Arjuna glaubte, Kṛṣṇa-Bewußtsein, buddhi-yoga, das heißt Intelligenz, um im spirituellen Wissen fortzuschreiten, bedeute, sich vom aktiven Leben zurückzuziehen, um sich an einem einsamen Ort Bußen und Entsagungen aufzuerlegen. Mit anderen Worten, er wollte geschickt den Kampf vermeiden, indem er Kṛṣṇa-Bewußtsein als Vorwand benutzte. Doch als ernsthafter Schüler brachte er die Angelegenheit vor seinen Meister, Kṛṣṇa, und fragte Ihn, wie er am besten handeln solle. Als Antwort erklärt Śrī Kṛṣṇa nun im Dritten Kapitel ausführlich, was karma-yoga, Arbeit im Kṛṣṇa-Bewußtsein, bedeutet.

V predchádzajúcej kapitole Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, veľmi podrobne opísal povahu duše s úmyslom vyslobodiť svojho dôverného priateľa Arjunu z oceánu hmotného zármutku a pre sebarealizáciu mu odporučil cestu buddhi-yogy, transcendentálnej láskyplnej služby Kṛṣṇovi. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že vedomie Kṛṣṇu znamená nečinnosť. Tí, čo to zle pochopili, sa často odoberajú na odľahlé miesta, aby sa tam plne pohrúžili do vedomia Kṛṣṇu prostredníctvom spevného prednášania alebo spievania Jeho svätých mien. Ak však nie sú dobre oboznámení s filozofiou oddanej služby Kṛṣṇovi, neodporúča sa im, aby to robili, lebo by mohli získať nanajvýš lacný obdiv nevinnej verejnosti. Arjuna si tiež myslel, že byť si vedomý Kṛṣṇu, alebo robiť buddhi-yogu (používať inteligenciu pri rozvoji duchovného poznania), je to isté, ako vzdať sa aktívneho života a na odľahlom mieste sa cvičiť v odriekaní a sebaovládaní. Inými slovami, chcel sa šikovne vyhnúť boju a láskyplná služba Kṛṣṇovi mu poslúžila ako výhovorka. Keďže bol svedomitým žiakom, zveril sa so svojím problémom svojmu učiteľovi Kṛṣṇovi a spýtal sa Ho, čo by bolo preňho najlepšie. V tejto tretej kapitole mu Kṛṣṇa podrobne vysvetlí karma-yogu, konanie s mysľou uprenou na Kṛṣṇu.