Skip to main content

TEXT 31

VERŠ 31

Text

Verš

sva-dharmam api cāvekṣya
na vikampitum arhasi
dharmyād dhi yuddhāc chreyo ’nyat
kṣatriyasya na vidyate
sva-dharmam api cāvekṣya
na vikampitum arhasi
dharmyād dhi yuddhāc chreyo ’nyat
kṣatriyasya na vidyate

Synonyms

Synonyma

sva-dharmam — die eigenen religiösen Prinzipien; api — auch; ca — in der Tat; avekṣya — im Hinblick; na — niemals; vikampitum — zu zögern; arhasi — du verdienst; dharmyāt — für religiöse Prinzipien; hi — in der Tat; yuddhāt — als zu kämpfen; śreyaḥ — bessere Beschäftigung; anyat — eine andere; kṣatriyasya — des kṣatriya; na — nicht; vidyate — gibt.

sva-dharmam — vlastné náboženské zásady; api — tiež; ca — skutočne; avekṣya — po zvážení; na — nikdy; vikampitum — váhať; arhasi — hodí sa; dharmyāt — z náboženských zásad; hi — skutočne; yuddhāt — bojovať; śreyaḥ — lepšie zamestnanie; anyat — hocičo iné; kṣatriyasya — pre kṣatriyov; na — nie; vidyate — jestvuje.

Translation

Překlad

Im Hinblick auf deine besondere Pflicht als kṣatriya solltest du wissen, daß es für dich keine bessere Beschäftigung gibt, als auf der Grundlage religiöser Prinzipien zu kämpfen. Daher gibt es keinen Grund zu zögern.

Po zvážení svojej kṣatriyskej povinnosti by si mal vedieť, že niet pre teba nič lepšieho, než bojovať podľa náboženských zásad; preto nemáš dôvod váhať.

Purport

Význam

ERLÄUTERUNG: Von den vier Klassen der gesellschaftlichen Administration wird die zweite, die für eine gute Verwaltung zuständig ist, kṣatriya ganannt. Kṣat bedeutet verletzen, und jemand, der vor Schaden beschützt, wird als kṣatriya bezeichnet (trāyate – Schutz gewähren). Früher wurden kṣatriyas im Wald darin ausgebildet, zu töten. Der kṣatriya ging in den Wald, wo er einen Tiger zum Zweikampf herausforderte und, nur mit einem Schwert bewaffnet, mit ihm kämpfte. Wenn der Tiger getötet war, wurde er in einer königlichen Bestattungszeremonie verbrannt. Selbst heute noch wird dieser Brauch von den Königen des Staates Jaipur gepflegt. Weil religiöse Gewalt manchmal notwendig ist, werden die kṣatriyas besonders darin ausgebildet, herauszufordern und zu töten. Deshalb ist es für kṣatriyas niemals vorgesehen, direkt in den Lebensstand der Entsagung, sannyāsa, zu treten. Gewaltlosigkeit mag in der Politik eine diplomatische Taktik sein, aber sie ist niemals ein praktischer Faktor oder ein Grundsatz. In den religiösen Gesetzbüchern heißt es:

Členovia druhej zo štyroch spoločenských tried majú na starosti vedenie štátu a ochranu všetkých obyvateľov krajiny. Volajú sa kṣatriyovia. Kṣat znamená „bolesti“ a trāyate znamená „chrániť“. Takže kṣatriya je ten, kto ochraňuje pred bolesťou. Kedysi sa kṣatriyovia cvičili v zabíjaní v lese; ozbrojení iba mečom bojovali s tigrom. Zabitému tigrovi potom poskytovali kráľovskú kremáciu. Tento zvyk dodržiavajú kṣatriyovia v Jaipure až dodnes. Kṣatriyovia sa učia byť majstrovskými bojovníkmi, lebo násilie je niekedy nevyhnutné pre ochranu náboženských zásad. Pre kṣatriyu sa nehodí, aby priamo prijal sannyāsu alebo stav odriekania. Politické nenásilie môže byť oprávnené, nesmie sa však stať zásadou. V náboženských zákonníkoch sa uvádza:

āhaveṣu mitho ’nyonyaṁ
jighāṁsanto mahī-kṣitaḥ
yuddhamānāḥ paraṁ śaktyā
svargaṁ yānty aparāṅ-mukhāḥ
āhaveṣu mitho ’nyonyaṁ
jighāṁsanto mahī-kṣitaḥ
yuddhamānāḥ paraṁ śaktyā
svargaṁ yānty aparāṅ-mukhāḥ
yajñeṣu paśavo brahman
hanyante satataṁ dvijaiḥ
saṁskṛtāḥ kila mantraiś ca
te ’pi svargam avāpnuvan
yajñeṣu paśavo brahman
hanyante satataṁ dvijaiḥ
saṁskṛtāḥ kila mantraiś ca
te ’pi svargam avāpnuvan

„Wenn ein König oder kṣatriya auf dem Schlachtfeld im Kampf mit einem anderen König, der ihn beneidet, getötet wird, ist er befähigt, die himmlischen Planeten zu erreichen, ebenso wie auch die brāhmaṇas die himmlischen Planeten erreichen, indem sie Tiere im Opferfeuer darbringen.“

Daher gilt es keinesfalls als Gewalttat, wenn in einer Schlacht auf der Grundlage religiöser Prinzipien getötet wird oder wenn Tiere im Opferfeuer getötet werden, denn aufgrund der religiösen Prinzipien, die in diesem Zusammenhang bestehen, zieht jeder seinen Nutzen daraus. Das geopferte Tier bekommt augenblicklich die menschliche Lebensform, ohne sich dem allmählichen Evolutionsprozeß von einer Lebensform zur anderen unterziehen zu müssen, und die auf dem Schlachtfeld getöteten kṣatriyas erreichen die himmlischen Planeten, ebenso wie die brāhmaṇas, die die Opfer darbringen.

„Tak, ako sa brāhman môže obetovaním zvierat v obetnom ohni povzniesť na nebeské planéty, tak aj kráľ alebo kṣatriya môže dosiahnuť nebeské planéty, keď bojuje proti závistlivému nepriateľovi.“ Zabíjanie nepriateľov na bojisku a zabíjanie zvierat v obetnom ohni sa nemá považovať za násilné činy, ak sú vykonávané podľa náboženských zásad, lebo to prináša všetkým úžitok. Obetované zviera hneď dostane ľudské telo a nemusí transmigrovať z jedného životného druhu do druhého. Brāhmani vďaka týmto obetiam dosiahnu nebeské planéty, rovnako ako kṣatriyovia, ktorých zabijú v boji.

Es gibt zwei Arten von sva-dharma, dem Menschen zugeordneten Pflichten. Solange man nicht befreit ist, muß man, um Befreiung zu erlangen, die Pflichten seines jeweiligen Körpers in Übereinstimmung mit den religiösen Prinzipien erfüllen. Wenn man befreit ist, wird der sva-dharma, die zugeordnete Pflicht, spirituell und befindet sich nicht mehr auf der Ebene des materiellen Körpers. In der körperlichen Auffassung des Lebens gibt es sowohl für die brāhmaṇas als auch für die kṣatriyas bestimmte Pflichten, und diese Pflichten sind unvermeidlich. Sva-dharma ist vom Herrn festgelegt, und dies wird im Vierten Kapitel näher erklärt werden. Auf der körperlichen Ebene wird sva-dharma als varṇāśrama-dharma bezeichnet, das Sprungbrett des Menschen zu spiritueller Erkenntnis. Menschliche Zivilisation beginnt auf der Stufe des varṇāśrama-dharma, das heißt dann, wenn die bestimmten Pflichten erfüllt werden, die sich nach den jeweiligen Erscheinungsweisen der Natur richten, von denen der Körper beeinflußt wird. Erfüllt man in irgendeinem Bereich des Handelns seine jeweilige Pflicht in Übereinstimmung mit den Anweisungen der höheren Autoritäten, so hilft dies einem, auf eine höhere Stufe des Lebens erhoben zu werden.

Človek má dva druhy osobitných povinností (sva-dharma). Aby sa mohol vyslobodiť zo svojho podmieneného stavu, musí si podľa náboženských zásad plniť povinnosti, ktoré súvisia s telom, ktoré mu bolo pridelené. Keď dosiahne oslobodenie, získa jeho sva-dharma duchovný charakter a už nie je viac na úrovni hmotného telesného poňatia. V telesnom chápaní života majú brāhmani a kṣatriyovia osobitné povinnosti, ktorým sa nedá vyhnúť. Rozdelenie povinností podľa povahy a sklonov človeka je stanovené Pánom a bližšie je opísané v štvrtej kapitole. Na telesnej úrovni sa sva-dharma nazýva varṇāśrama-dharmaalebo pomocný prostriedok k dosiahnutiu duchovného poznania. Ľudská civilizácia sa začína zavedením varṇāśrama-dharmy, v štádiu osobitných povinností, ktoré boli človeku určené podľa kvality jeho hmotného tela. Plnením si povinností podľa pokynov vyšších autorít sa človek povyšuje na vyššiu životnú úroveň.