Skip to main content

TEXT 30

VERŠ 30

Text

Verš

dehī nityam avadhyo ’yaṁ
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
dehī nityam avadhyo ’yaṁ
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi

Synonyms

Synonyma

dehī — der Besitzer des materiellen Körpers; nityam — ewig; avadhyaḥ — kann nicht getötet werden; ayam — diese Seele; dehe — im Körper; sarvasya — eines jeden; bhārata — o Nachkomme Bharatas; tasmāt — deshalb; sarvāṇi — alle; bhūtāni — Lebewesen (die geboren werden); na — niemals; tvam — du; śocitum — zu klagen; arhasi — verdienst.

dehī — vlastníčka hmotného tela; nityam — večná; avadhyaḥ — nemôže byť zabitá; ayam — táto duša; dehe — v tele; sarvasya — každého; bhārata — ó, Bharatov potomok; tasmāt — preto; sarvāṇi — všetky; bhūtāni — živé bytosti (ktoré sú narodené); na — nikdy; tvam — ty; śocitum — smútiť; arhasi — hodí sa.

Translation

Překlad

O Nachkomme Bharatas, der Bewohner des Körpers kann niemals getötet werden. Daher brauchst du um kein Geschöpf zu trauern.

Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.

Purport

Význam

ERLÄUTERUNG: Hiermit beendet der Herr Seine Unterweisungen über die unveränderliche spirituelle Seele. Er beschrieb die unsterbliche Seele auf verschiedene Weise, wodurch Er zeigte, daß die Seele unsterblich und der Körper vergänglich ist. Arjuna war ein kṣatriya, und deshalb sollte er nicht aus Furcht, daß sein Großvater und sein Lehrer – Bhīṣma und Droṇa – in der Schlacht sterben würden, seine Pflicht aufgeben. Man muß aufgrund der Autorität Śrī Kṛṣṇas glauben, daß es eine Seele gibt und daß diese Seele vom materiellen Körper verschieden ist. Man sollte nicht darauf beharren, daß es so etwas wie die Seele nicht gibt oder daß Lebenssymptome auf einer gewissen Stufe materieller Reife aus der Wechselwirkung chemischer Stoffe entstehen. Obwohl die Seele unsterblich ist, wird Gewalt nicht befürwortet; doch in Kriegszeiten wird davon nicht abgeraten, wenn es wirklich notwendig ist. Diese Notwendigkeit muß durch den Willen des Herrn gerechtfertigt sein, und nicht durch unser Gutdünken.

Týmto veršom zakončuje Kṛṣṇa časť, v ktorej opisuje nemennú dušu. Pri opise jej rozličných aspektov konštatoval, že duša je večná a telo pominuteľné. Preto by sa Arjuna ako kṣatriya nemal vyhýbať svojím povinnostiam zo strachu, že môžu na bojisku zahynúť jeho praotec Bhīṣma a učiteľ Droṇa. Takisto aj my musíme na základe Kṛṣṇovho autoritatívneho postavenia bez najmenších pochýb prijať, že jestvuje duša, ktorá sa odlišuje od tela. Mali by sme odmietnuť názor, že duše niet alebo že život vzniká v určitom štádiu hmotnej evolúcie, ktorá sa zakladá na vzájomnom pôsobení chemických zlúčenín. Napriek tomu, že duša je nesmrteľná, nie je podporované násilie. Iba v čase vojny, keď ide o nevyhnutnú potrebu, sa môže násilie použiť, ale jedine vtedy, keď je schválené Bohom, a nie z vlastného rozmaru.