TEXT 16
VERŠ 16
Tekst
Verš
yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
teṣām āditya-vaj jñānaṁ
prakāśayati tat param
yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
teṣām āditya-vaj jñānaṁ
prakāśayati tat param
Synonyms
Synonyma
jñānena — poznanie; tu — však; tat — táto; ajñānam — nevedomosť; yeṣām — ktorá; nāśitam — je rozptýlená; ātmanaḥ — živej bytosti; teṣām — ním; āditya-vat — ako vychádzajúce slnko; jñānam — poznanie; prakāśayati — zjavuje sa; tat param — vedomie Kṛṣṇu.
Translation
Překlad
Når man imidlertid er blevet oplyst af den viden, gennem hvilken uvidenheden tilintetgøres, afslører denne viden alt, ligesom sollyset oplyser alt i dagtimerne.
Keď je však človek osvietený poznaním, ktoré rozptýlilo nevedomosť, potom toto poznanie odhalí všetko tak, ako je za bieleho dňa všetko ožiarené slnkom.
Purport
Význam
FORKLARING: De, der har glemt Kṛṣṇa, er helt sikkert forvildede, men de, der er i Kṛṣṇa-bevidsthed, er slet ikke forvildede. Der står i Bhagavad-gītā, sarvaṁ jñāna-plavena (4.36), jñānāgniḥ sarva-karmāṇi (4.37) og na hi jñānena sadṛśam (4.38). Viden er altid i høj kurs. Og hvad er det for en viden? Perfekt viden kan fås, når man overgiver sig til Kṛṣṇa, som det bekræftes i kapitel 7, vers 19: bahūnāṁ janmanām ante, jñānavān māṁ prapadyate. Når den, der er fuldkommen i viden, efter mange, mange liv overgiver sig til Kṛṣṇa, eller når man er blevet Kṛṣṇa- bevidst, bliver alting afsløret for én, ligesom alt afsløres af Solen om dagen. Det levende væsen er forvildet på mange forskellige måder. Når man for eksempel helt ubændigt anser sig selv for at være Gud, bliver man i virkeligheden fanget i uvidenhedens sidste fælde. Hvis et levende væsen er Gud, hvordan kan det så blive forvirret af uvidenhed? Bliver Gud forvirret af uvidenhed? I så fald er uvidenhed eller Satan mægtigere end Gud. Virkelig kundskab kan fås fra en person, der er i fuldkommen Kṛṣṇa-bevidsthed. Man må derfor opsøge en sådan ægte åndelig mester og under hans vejledning lære, hvad Kṛṣṇa-bevidsthed er, for Kṛṣṇa-bevidsthed vil afgjort forjage al uvidenhed, nøjagtig ligesom Solen bortjager mørket. Selv om man eventuelt er helt klar over, at man ikke er denne krop, men er transcendental til kroppen, kan man måske stadig ikke skelne mellem sjælen og Oversjælen. Man kan imidlertid forstå det hele, hvis man søger tilflugt hos den fuldkomne og ægte Kṛṣṇa-bevidste åndelige mester. Det er kun, når man virkelig møder en repræsentant for Gud, at man kan kende Gud og sit forhold til Ham. Guds repræsentant hævder aldrig, at han er Gud, skønt han bliver vist al den respekt, der normalt er forbeholdt Gud, fordi han har viden om Gud. Man må lære at kende forskellen på Gud og det levende væsen. Herren Śrī Kṛṣṇa fastslog derfor i kapitel 2, at hvert eneste levende væsen er en individuel person, og at Herren også er en individuel person. De var alle individuelle personer i fortiden, de er individuelle personer nu, og de vil blive ved med at være individuelle personer i fremtiden, selv efter at de er blevet befriet. Om natten ser vi alt som ét i mørket, men om dagen, når Solen er oppe, kan man se alt i dets rette lys. Identitet med individuel personlighed i åndeligt liv er virkelig kundskab.
Tí, čo zabudli na Kṛṣṇu, žijú zaiste v ilúzii, no tí, ktorí majú vedomie Kṛṣṇu, do ilúzie nikdy neupadnú. To je potvrdené na niekoľkých miestach v Bhagavad-gīte (4.36-38): sarvaṁ jñāna-plavena, jñānāgniḥ sarva-karmāṇi a na hi jñānena sadṛśam. Poznanie je vždy hodnotené vysoko. Čo je vlastne poznanie? Dokonalé poznanie môžeme dosiahnuť iba vtedy, keď sa odovzdáme Kṛṣṇovi, ako je popísané v 19. verši v siedmej kapitole Bhagavad-gīty: bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate. Keď sa človek po mnohých zrodeniach s dokonalým poznaním odovzdá Kṛṣṇovi, čiže keď si uvedomí Kṛṣṇu, všetko sa mu odhalí tak, ako vo dne všetko odhaľuje Slnko. Živá bytosť je pomýlená rôznymi spôsobmi. Keď si myslí, že ona sama je Boh, upadla vlastne do poslednej nástrahy nevedomosti. Ak je živá bytosť Bohom, ako sa mohla nechať omámiť nevedomosťou? Môže byť Boh omámený nevedomosťou? Ak áno, potom by nevedomosť alebo Satan, bola silnejšia než Boh. Pravé poznanie možno získať od osoby, ktorá má dokonalé vedomie Kṛṣṇu. Preto musíme vyhľadať pravého duchovného učiteľa a pod jeho vedením sa učiť slúžiť s láskou a oddanosťou Śrī Kṛṣṇovi. Duchovný učiteľ dokáže zahnať všetku nevedomosť tak, ako Slnko zaháňa tmu.
Človek si môže byť dokonale vedomý toho, že nie je toto telo a že je voči nemu transcendentálny, no napriek tomu si nemusí uvedomovať rozdiel medzi dušou a Naddušou. Môže sa ale naučiť poznať Boha a svoj vzťah k Nemu, keď vyhľadá útočisko u pravého duchovného učiteľa, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu. Vzťah ku Kṛṣṇovi môžeme spoznať jedine s pomocou Jeho predstaviteľa. Predstaviteľ Boha o sebe nikdy netvrdí, že je Boh, i keď mu kvôli jeho znalostiam o Bohu vzdávame rovnakú úctu ako samotnému Bohu. Musíme sa teda naučiť, aký je rozdiel medzi Bohom a živou bytosťou. V druhej kapitole, v dvanástom verši Kṛṣṇa vysvetľuje, že každá živá bytosť je jednotlivec tak ako Pán. Všetci boli v minulosti jednotlivcami, sú nimi teraz a zostanú nimi aj v budúcnosti po vyslobodení. V nočnej tme vidíme všetko rovnako, ale vo dne, keď vyjde slnko, vidíme všetko v skutočnej podobe. Porozumieť individuálnej totožnosti v duchovnom živote je pravé poznanie.