TEXT 39

VERŠ 39

Tekst

Verš

āvṛtaṁ jñānam etena
jñānino nitya-vairiṇā
kāma-rūpeṇa kaunteya
duṣpūreṇānalena ca

Synonyms

Synonyma

āvṛtam — tildækket; jñānam — den rene bevidsthed; etena — af denne; jñāninaḥ — kenderens; nitya-vairiṇā — af den evige fjende; kāma- rūpeṇa — i form af begær; kaunteya — O Kuntīs søn; duṣpūreṇa — der aldrig kan tilfredstilles; analena — af ilden; ca — også.

āvṛtam — zahalené; jñānam — čisté vedomie; etena — týmto; jñāninaḥ — múdreho; nitya-vairiṇā — večný nepriateľ; kāma-rūpeṇa — v podobe žiadostivosti; kaunteya — ó, syn Kuntī; duṣpūreṇa — nikdy sa nedá uspokojiť; analena — ako oheň; ca — tiež.

Translation

Překlad

Således bliver det vise levende væsens rene bevidsthed tilsløret af dets evige fjende i form af begær, der aldrig kan tilfredsstilles, og som brænder som ild.

Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.

Purport

Význam

FORKLARING: Der står i Manu-smṛti, at ligesom et bål ikke kan slukkes ved konstant at tilføre det brændsel, kan begær ikke tilfredsstilles, uanset hvor megen sansenydelse man hælder på det. I den materielle verden kredser alle handlinger omkring sex, og derfor kaldes denne verden maithunya-āgāra eller sexlivets lænker. I et almindeligt fængsel sidder fangerne bag tremmer. På samme måde lænkes de kriminelle, der ikke adlyder Herrens love, af sexliv. Fremskridt i den materielle civilisation på grundlag af sansetilfredsstillelse betyder blot, at det levende væsens materielle tilværelse bliver forlænget. Dette begær er derfor symbolet på den uvidenhed, der holder det levende væsen fanget i den materielle verden. Mens man nyder sansetilfredsstillelse, kan det godt være, at man mærker en form for lykke, men i virkeligheden er denne såkaldte lykkefølelse sansenyderens værste fjende.

V Manu-smṛti sa uvádza, že žiadostivosť sa nedá uspokojiť ani tým najväčším množstvom zmyslových pôžitkov, tak ako nikdy nemôžeme uhasiť oheň pridávaním paliva. V hmotnom svete je sex stredobodom všetkého, a preto je hmotný svet nazývaný maithunya-āgāra, „putá sexuálneho života“. Zločinci sú uvrhnutí do väzenia a držaní za mrežami; takisto sú tí, čo porušujú Pánove zákony, držaní za mrežami sexuálneho života. Pokrok materialistickej civilizácie založený na zmyslovom pôžitku znamená pre živú bytosť predĺženie jej hmotnej existencie. Žiadostivosť je preto symbolom nevedomosti, ktorá živú bytosť drží v hmotnom svete. Pri zmyslovom pôžitku môžeme síce prežívať akýsi pocit šťastia, ale tento takzvaný pocit radosti je v konečnom dôsledku najväčším nepriateľom pôžitkára.