Skip to main content

TEXT 62

VERŠ 62

Tekst

Verš

dhyāyato viṣayān puṁsaḥ
saṅgas teṣūpajāyate
saṅgāt sañjāyate kāmaḥ
kāmāt krodho ’bhijāyate
dhyāyato viṣayān puṁsaḥ
saṅgas teṣūpajāyate
saṅgāt sañjāyate kāmaḥ
kāmāt krodho ’bhijāyate

Synonyms

Synonyma

dhyāyataḥ — idet han tænker på; viṣayān — sanseobjekterne; puṁsaḥ — en persons; saṅgaḥ — tilknytning; teṣu — til sanseobjekterne; upajāyate — udvikles; saṅgāt — fra tilknytning; sañjāyate — opstår; kāmaḥ — begær; kāmāt — fra begær; krodhaḥ — vrede; abhijāyate — manifesteres.

dhyāyataḥ — keď rozjíma; viṣayān — zmyslové predmety; puṁsaḥ — osoby; saṅgaḥ — priľnutie; teṣu — k zmyslovým predmetom; upajāyate — povstáva; saṅgāt — priľnutie; sañjāyate — povstane; kāmaḥ — túžba; kāmāt — zo žiadostivosti; krodhaḥ — hnev; abhijāyate — prejaví sa.

Translation

Překlad

Når man kontemplerer sanseobjekterne, udvikler man tilknytning til dem, fra en sådan tilknytning opstår begær, og fra begær kommer der vrede.

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

Purport

Význam

FORKLARING: Hvis man ikke er Kṛṣṇa-bevidst, udsættes man for materielle begær, når man tænker på sanseobjekterne. Sanserne kræver virkelig beskæftigelse, og hvis de ikke bliver beskæftiget i Herrens transcendentale kærlighedstjeneste, vil de helt sikkert søge beskæftigelse i materialismens tjeneste. Alle i den materielle verden, Herren Śiva og Herren Brahmā indbefattet for ikke at tale om andre halvguder på de himmelske planeter, er underlagt indflydelsen fra sanseobjekterne, og den eneste måde, hvorpå man kan komme ud af denne forlegenhed i den materielle tilværelse, er ved at blive Kṛṣṇa-bevidst. Herren Śiva sad i dyb meditation, men da Pārvatī opildnede ham til sansenydelse, indvilligede han, og som resultat blev Kārtikeya født. Da en af Herrens hengivne, Haridāsa Ṭhākura, som ung på lignende måde blev fristet af selve inkarnationen af Māyā-devī, bestod Haridāsa let prøven på grund af sin uforfalskede hengivenhed til Herren Kṛṣṇa. Som illustreret i det ovenfor citerede vers fra Śrī Yāmunācārya undgår en oprigtig hengiven af Herren al materiel sansenydelse i kraft af sin højere smag for åndelig nydelse i Herrens selskab. Det er hemmeligheden bag fremskridt i denne disciplin. Hvis man ikke er Kṛṣṇa-bevidst, kan man derfor være sikker på at falde igennem, uanset hvor dygtig man ellers måtte være til at beherske sanserne med kunstig undertrykkelse, for den mindste tanke på sansenydelse vil opildne én til at tilfredsstille ens lyster.

Kto nemá vedomie Kṛṣṇu, podlieha hmotným túžbam, keď rozjíma nad zmyslovými predmetmi. Zmysly sú svojou povahou vždy činné, a preto ak nie sú zamestnané v transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, musia byť zamestnané v službe materializmu. Každý v hmotnom svete, vrátane Śivu a Brahmu, o iných polobohoch na nebeských planétach ani nehovoriac, je vystavený vplyvu zmyslových predmetov. Jediný spôsob, ako sa dostať z labyrintu hmotnej existencie, je byť si vedomý Kṛṣṇu. Śiva raz hlboko meditoval; keď ho však krásna Pārvatī vyzvala k zmyslovému pôžitku, Śiva s jej ponukou súhlasil a z ich spojenia sa narodil Kārtikeya. Keď mladého oddaného Haridāsa Ṭhākura podobne zvádzala samotná Māyādevī v podobe pôvabnej ženy, ľahko v skúške obstál vďaka svojej rýdzej oddanosti Kṛṣṇovi. Ako vyplýva z verša Śrī Yamunācāryu, ozajstný Pánov oddaný zavrhuje všetok hmotný zmyslový pôžitok vďaka vyššiemu pôžitku duchovnému, ktorý pochádza zo styku s Pánom. To je kľúč k úspechu. Preto ten, kto nemá vedomie Kṛṣṇu, nakoniec v snahe ovládnuť svoje zmysly neuspeje, aj keby bol akokoľvek šikovný pri ich ovládaní umelým potlačovaním. I tá najmenšia myšlienka na zmyslový pôžitok ho zvedie k uspokojovaniu svojej žiadostivosti.