TEXT 17
VERŠ 17
Tekst
Verš
buddhir yasya na lipyate
hatvāpi sa imāḻ lokān
na hanti na nibadhyate
buddhir yasya na lipyate
hatvāpi sa imāḻ lokān
na hanti na nibadhyate
Synonyms
Synonyma
yasya — den, hvis; na — aldrig; ahaṅkṛtaḥ — af falsk ego; bhāvaḥ — natur; buddhiḥ — intelligens; yasya — den, hvis; na — aldrig; lipyate — er tilknyttet; hatvā — idet han dræber; api — selv; saḥ — han; imān — denne; lokān — verdens mennesker; na — aldrig; hanti — han dræber; na — aldrig; nibadhyate — han vikles ind.
yasya — ten, kto; na — nikdy; ahaṅkṛtaḥ — falošným egom; bhāvaḥ — prirodzenosť; buddhiḥ — inteligencia; yasya — ten, kto; na — nikdy; lipyate — pútaný; hatvā — zabíjajúci; api — aj; saḥ — on; imān — tento; lokān — svet; na — nikdy; hanti — zabíja; na — nikdy; nibadhyate — zapletie sa.
Translation
Překlad
Den, der ikke er motiveret af falsk ego, og hvis intelligens er fri for indvikling, slår ikke ihjel, selv om han dræber mennesker i denne verden. Lige så lidt bindes han af sine handlinger.
Kto nie je motivovaný falošným egom a nemá pomýlený intelekt, nezabíja, aj keby na tomto svete usmrtil človeka, a ani nie je pútaný svojimi činmi.
Purport
Význam
FORKLARING: I dette vers fortæller Herren Arjuna, at dennes ønske om ikke at kæmpe udspringer af falsk ego. Arjuna troede, at han selv var den, der handlede, men han glemte at tage den højeste indre såvel som ydre godkendelse i betragtning. Hvis man ikke ved, at der findes en højere instans, der giver tilladelse, hvorfor skulle man da gøre noget? Men den, der kender handlingsinstrumenterne, sig selv som arbejderen og den Højeste Herre som den højeste godkender, er perfekt i alt, som han gør. Sådan en person er aldrig i illusion. Personlig aktivitet og ansvar opstår fra falsk ego og gudløshed eller en mangel på Kṛṣṇa-bevidsthed. Ingen, der handler i Kṛṣṇa-bevidsthed under vejledning af Oversjælen eller Guddommens Højeste Personlighed, slår ihjel, selv om de dræber. De bliver heller ikke på noget tidspunkt påvirket af reaktionerne fra sådanne drab. Når en soldat slår ihjel på en overordnet officers ordre, er han ikke ansvarlig. Men hvis en soldat dræber på sine egne vegne, bliver han med sikkerhed dømt i retten.
Śrī Kṛṣṇa v tomto verši Arjunovi vysvetľuje, že jeho želanie nebojovať pochádza z falošného ega. Arjuna sa považoval za konateľa činov, nezohľadňujúc súhlas Najvyššieho vonku aj vo vnútri. Prečo by mal človek, ktorý opomína súhlas Najvyššieho, vôbec konať? Kto pozná všetky faktory nevyhnutné na vykonanie činu, seba ako konateľa a Najvyššieho Pána ako toho, kto dáva konečný súhlas, ten je vo svojom konaní dokonalý, nech už robí čokoľvek. Taký človek nikdy nepodľahne ilúzii. Svojvoľné konanie, obnášajúce osobnú zodpovednosť, pochádza z falošného ega a bezbožnosti, alebo inými slovami, z nedostatku vedomia Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu, ktorý koná pod vedením Nadduše, alebo Najvyššej Božskej Osobnosti, nezabíja, aj keď sa to tak môže javiť. Jeho konanie nenesie nijaké následky. Ak vojak zabije na rozkaz veliteľa, nie je za svoj čin zodpovedný. Ak však zabije z vlastnej iniciatívy, je postavený pred súd.