TEXT 16
VERŠ 16
Tekst
Verš
maunam ātma-vinigrahaḥ
bhāva-saṁśuddhir ity etat
tapo mānasam ucyate
maunam ātma-vinigrahaḥ
bhāva-saṁśuddhir ity etat
tapo mānasam ucyate
Synonyms
Synonyma
manaḥ-prasādaḥ — sindets tilfredshed; saumyatvam — uden dobbeltspil over for andre; maunam — alvor; ātma — af selvet; vinigrahaḥ — beherskelse; bhāva — af ens natur; saṁśuddhiḥ — renselse; iti — således; etat — dette; tapaḥ — askese; mānasam — sindets; ucyate — siges at være.
manaḥ-prasādaḥ — uspokojenie mysle; saumyatvam — bez neúprimnosti k druhým; maunam — vážnosť; ātma — seba; vinigrahaḥ — ovládanie; bhāva — povaha; saṁśuddhiḥ — očista; iti — tak; etat — toto; tapaḥ — odriekanie; mānasam — mysle; ucyate — hovorí sa.
Translation
Překlad
Og tilfredshed, ligefremhed, alvor, selvbeherskelse og renselse af ens eksistens er sindets askese.
A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.
Purport
Význam
FORKLARING: At gøre sindet asketisk vil sige at løsrive det fra sansenydelse. Sindet bør disciplineres på en sådan måde, at det altid kan tænke på at gøre godt for andre. Den bedste træning af sindet er tankens alvor. Man må ikke afvige fra Kṛṣṇa-bevidsthed og skal altid undgå sansetilfredsstillelse. At rense sin natur vil sige at blive Kṛṣṇa-bevidst. Tilfredshed i sindet kan kun opnås ved at fjerne det fra tanker om sansenydelse. Jo mere vi tænker på sansenydelse, desto mere utilfreds bliver sindet. I den nuværende tidsalder beskæftiger vi unødigt sindet med alle mulige former for sansenydelse, og derfor er det helt umuligt for sindet at blive tilfreds. Det bedste er at rette sindet mod den vediske litteratur, der er fuld af tilfredsstillende beretninger som i Purāṇaerne og Mahābhārata. Man kan drage nytte af kundskaben deri og på den måde blive renset. Sindet skal være uden falskhed, og man bør tænke på alles velfærd. Tavshed vil sige, at man altid tænker på selverkendelse. I den forstand forholder en Kṛṣṇa-bevidst person sig altid fuldkommen tavs. At beherske sindet vil sige at trække det væk fra sansenydelse. Man skal være ligefrem i sin adfærd og således rense sin eksistens. Tilsammen udgør alle disse egenskaber askese i sindets aktiviteter.
Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Myseľ musí byť cvičená tak, aby vždy myslela na dobro druhých. Najlepším tréningom pre myseľ je vážnosť v myslení. Človek by sa nemal nikdy odchýliť od vedomia Kṛṣṇu a mal by sa vyhýbať uspokojovaniu zmyslov. Očistiť svoju povahu znamená byť si vedomý Kṛṣṇu. Uspokojenie mysle môžme dosiahnuť iba tak, že prestaneme myslieť na zmyslový pôžitok. Čím viac myslíme na zmyslový pôžitok tým viac je naša myseľ nepokojná. V súčasnej dobe zbytočne zamestnávame myseľ mnohými plánmi za účelom zmyslového pôžitku, a preto naša myseľ nemôže nájsť pokoj. Najlepším riešením je obrátiť našu myseľ k vedskej literatúre, k Purāṇam a Mahābhārate, ktoré sú plné uspokojujúcich príbehov. Človek môže využiť poznanie a očistiť sa. Myseľ by nemala byť poškvrnená falošnosťou. Mali by sme myslieť na dobro všetkých. Mlčať znamená neustále myslieť na sebarealizáciu. Človek vedomý si Kṛṣṇu zachováva dokonalou mlčanlivosť. Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Človek musí byť priamy vo svojom konaní, a tak očistí svoju existenciu. Všetky tieto vlastnosti vytvárajú odriekania mentálnych činností.