TEXT 15

VERŠ 15

Verš

mām upetya punar janma
duḥkhālayam aśāśvatam
nāpnuvanti mahātmānaḥ
saṁsiddhiṁ paramāṁ gatāḥ

Synonyma

mām — Mne; upetya — dosahující; punaḥ — znovu; janma — zrození; duḥkha-ālayam — místo plné utrpení; aśāśvatam — dočasné; na — ne; āpnuvanti — dostávají se; mahā-ātmānaḥ — velké duše; saṁsiddhim — dokonalosti; paramām — konečné; gatāḥ — když dosáhli.

mām — ku Mne; upetya — dospeli; punaḥ — opäť; janma — narodenie; duḥkha-ālayam — miesto plné utrpenia; aśāśvatam — pominuteľného; na — nie; āpnuvanti — vráti; mahā-ātmānaḥ — veľké duše; saṁsiddhim — dokonalosť; paramām — najvyššiu; gatāḥ — dosiahli.

Překlad

Velké duše, oddaní yogīni, kteří Mne dosáhli, se nikdy nevracejí do tohoto dočasného světa plného utrpení, neboť dospěli k nejvyšší dokonalosti.

Tie veľké duše, oddaní yogīni, ktorí ku Mne dospeli, sa nikdy nevrátia do tohto pominuteľného strastiplného sveta, lebo dosiahli najvyššiu dokonalosť.

Význam

Tento dočasný hmotný svět je plný utrpení v podobě zrození, stáří, nemoci a smrti, a proto se ten, kdo dosáhne nejvyšší dokonalosti a dospěje na svrchovanou planetu, Kṛṣṇaloku neboli Goloku Vṛndāvanu, do něho přirozeně nechce vrátit. Svrchovaná planeta je ve védské literatuře popisována slovy avyakta, akṣara a paramā gati — je mimo dosah našeho hmotného zraku a pro nás nevysvětlitelná, ale je nejvyšším cílem, místem určení mahātmů (velkých duší). Mahātmové získávají transcendentální poselství od realizovaných oddaných. Tak postupně pozvedají na vyšší úroveň transcendentální oddanou službu s vědomím Kṛṣṇy, do níž se natolik pohrouží, že si již nepřejí dosáhnout žádné hmotné a dokonce ani duchovní planety. Chtějí jen Kṛṣṇu a Kṛṣṇovu společnost, nic jiného. To je nejvyšší dokonalost, kterou život nabízí. V tomto verši se výslovně hovoří o oddaných Nejvyššího Pána, Kṛṣṇy — o personalistech. Tito oddaní vědomí si Kṛṣṇy dosahují nejvyšší dokonalosti života; jinými slovy, jsou to největší duše.

Je pochopiteľné, že ten, kto dosiahol Najvyššiu dokonalosť a dostal sa na najvyššiu planétu, Kṛṣṇaloku alebo Goloku Vṛndāvan, sa nechce vrátiť do tohto pominuteľného hmotného sveta, ktorý je plný utrpenia v podobe rodenia sa, chorôb, staroby a smrti. Goloka Vṛndāvana je podľa vedskych písiem avyakta, akṣara a paramā gati; teda je príliš vzdialená nášmu hmotnému zraku a je považovaná za najvyšší cieľ. Mahātmovia (veľké duše) dostanú transcendentálne posolstvo od realizovaných oddaných, a tak sa postupne zapoja do oddanej služby pre uspokojenie Śrī Kṛṣṇu, do ktorej sa pohrúžia natoľko, že nielenže sa netúžia povzniesť na nebeské planéty, ale netúžia ani dospieť do duchovného sveta. Nechcú nič, len Śrī Kṛṣṇu a Jeho spoločnosť. To je najvyššia životná dokonalosť. Tento verš špecificky poukazuje na osobných oddaných Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu. Títo Kṛṣṇu si vedomí oddaní dosiahnu najvyššiu dokonalosť života. Sú to najväčšie duše.