TEXT 38

VERŠ 38

Verš

kaccin nobhaya-vibhraṣṭaś
chinnābhram iva naśyati
apratiṣṭho mahā-bāho
vimūḍho brahmaṇaḥ pathi

Synonyma

kaccit — zdali; na — ne; ubhaya — obojí; vibhraṣṭaḥ — odchýlený od; chinna — roztržený; abhram — mrak; iva — jako; naśyati — zaniká; apratiṣṭhaḥ — bez jakéhokoliv bezpečného postavení; mahā-bāho — ó Kṛṣṇo, Pane mocných paží; vimūḍhaḥ — zmaten; brahmaṇaḥ — transcendence; pathi — na cestě.

kaccit — či; na — nie; ubhaya — oboch; vibhraṣṭaḥ — odpadnutý; chinna — rozorvaný; abhram — mrak; iva — ako; naśyati — zahynie; apratiṣṭhaḥ — zbavený opory; mahā-bāho — ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží; vimūḍhaḥ — zmätený; brahmaṇaḥ — transcendencia; pathi — na ceste.

Překlad

Ó Kṛṣṇo, Pane mocných paží, nepřijde člověk, který je svedený z cesty transcendence, o duchovní i hmotný úspěch a nezanikne jako rozervaný mrak, bez jakéhokoliv jistého postavení?

Ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží, neodpadne ten, kto je zmätený na ceste transcendencie, od duchovnej i materiálnej cesty a nezanikne ako rozorvaný mrak?

Význam

Kráčet vpřed lze dvěma směry. Materialisté se nezajímají o transcendenci, a přirozeně je více zajímá hmotný pokrok uskutečnitelný pomocí hospodářského rozvoje nebo o dosažení vyšších planet příslušným jednáním. Když se někdo vydá cestou transcendence, musí zanechat všech hmotných činností a obětovat svému cíli všechny podoby takzvaného hmotného štěstí. Pokud aspirující transcendentalista neuspěje, zdánlivě ztrácí obojí — nemůže se těšit ani z hmotného štěstí, ani z duchovního úspěchu. Nemá žádné jisté postavení — je jako rozervaný mrak. Někdy se od malého mraku na obloze kus odtrhne a připojí se k většímu. Jestliže se však nemůže spojit s žádným velkým mrakem, odvane ho vítr a ztratí se v širém nebi. Slova brahmaṇaḥ pathi poukazují na cestu transcendentální realizace zakládající se na transcendentálním poznání, že jsme svou podstatou duchovní, nedílné části Nejvyššího Pána, jenž je projeven coby Brahman, Paramātmā a Bhagavān. Pán Kṛṣṇa je nejúplnějším projevem Nejvyšší Absolutní Pravdy, Svrchovnou Osobou, a proto je ten, kdo je Mu odevzdaný, úspěšným transcendentalistou. Dosáhnout tohoto životního cíle skrze realizaci Brahmanu a Paramātmy trvá mnoho životů (bahūnāṁ janmanām ante). Nejlepší cestou transcendentální realizace je tedy přímá cesta bhakti-yogy neboli vědomí Kṛṣṇy.

Existujú dva druhy pokroku — hmotný a duchovný. Materialisti nemajú záujem o transcendenciu alebo o duchovný život. Zaujímajú sa len o hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a o povýšenie na vyššie nebeské planéty. Keď sa však človek vydá na duchovnú cestu, musí sa vzdať všetkých hmotných činností a zriecť sa všetkého takzvaného hmotného šťastia. Ak transcendentalista neuspeje vo svojej snahe, zdá sa, že bude ako rozorvaný mrak, ktorý nenachádza nikde oporu. Inými slovami, nemôže sa radovať ani z hmotného šťastia, ani z duchovného pokroku. Niekedy sa na oblohe odtrhne z malého mraku kúsok a pripojí sa k väčšiemu. Ale ak sa k veľkému mraku nepripojí, rozfúka ho vietor a stratí sa na šírej oblohe.

Slová brahmaṇaḥ pathi v tomto verši označujú cestu duchovnej realizácie, pre ktorú sa človek rozhodne, keď si uvedomí svoju pravú povahu ako čiastočka Boha, ktorý sa prejavuje v troch aspektoch ako Brahman, Paramātmā a Bhagavān. Śrī Kṛṣṇa, Bhagavān, je najúplnejší prejav Absolútnej Pravdy a ten, kto sa Mu odovzdá, je úspešný transcendentalista. Na dosiahnutie tohoto životného cieľa prostredníctvom realizácie Brahmanu a Parmātmy je potreba veľa zrodení (bahūnāṁ janmanām ante; Bg. 7.19). Preto najvznešenejšou cestou transcendentálnej realizácie je bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu, ktorá je najpriamejšou metódou.