TEXT 21

VERŠ 21

Verš

yad yad ācarati śreṣṭhas
tat tad evetaro janaḥ
sa yat pramāṇaṁ kurute
lokas tad anuvartate

Synonyma

yat yat — cokoliv; ācarati — dělá; śreṣṭhaḥ — úctyhodný vůdce; tat — to; tat — a výhradně to; eva — jistě; itaraḥ — obyčejný; janaḥ — člověk; saḥ — on; yat — jakýkoliv; pramāṇam — příklad; kurute — činí; lokaḥ — celý svět; tat — to; anuvartate — následuje.

yat yat — čokoľvek; ācarati — robí; śreṣṭhaḥ — ctihodný vodca; tat — to; tat — a iba to; eva — istotne; itaraḥ — obyčajný; janaḥ — človek; saḥ — on; yat — akýkoľvek; pramāṇam — príklad; kurute — robí; lokaḥ — celý svet; tat — to; anuvartate — kráča v šľapajách.

Překlad

Cokoliv dělá velký člověk, dělají pak i obyčejní lidé. Celý svět následuje vzor, který svým příkladem stanoví.

Všetko, čo robí veľký človek, robia aj ostatní ľudia. Celý svet nasleduje príklad, ktorý svojím konaním stanoví.

Význam

Lidé obvykle potřebují nějakého vůdce, který by je učil vlastním chováním. Vůdce nemůže učit lidi, aby přestali kouřit, jestliže je sám kuřák. Pán Caitanya prohlásil, že než začne učitel vyučovat, má se sám chovat, jak je požadováno. Ten, kdo vyučuje tímto způsobem, je ācārya neboli ideální učitel. Učitel se tedy musí řídit zásadami śāstry (písma), aby učil obyčejné lidi. Nemůže si vymýšlet pravidla, která odporují zásadám zjevených písem. Manu-saṁhitā a podobné zjevené spisy jsou považovány za standardní knihy, kterými by se měla lidská společnost řídit. Učení vůdce se tedy má zakládat na zásadách těchto autoritativních śāster. Ten, kdo se chce zdokonalit, musí dodržovat standardní pravidla po vzoru velkých učitelů. Také Śrīmad-Bhāgavatam dokládá, že je třeba kráčet ve stopách velkých oddaných — tak je možné dosahovat pokroku na cestě duchovní realizace. Král či hlava státu, otec a učitel jsou považováni za přirozené vůdce nevinných lidí. Všichni tito vůdci mají velkou zodpovědnost vůči těm, kteří na nich závisí, a proto musí být dobře obeznámeni se standardními knihami obsahujícími morální a duchovní zákony.

Ľudia vždy potrebujú nejakého vodcu, ktorý by ich učil vlastným príkladom. Vodca nemôže chcieť, aby ľudia prestali fajčiť, ak je sám fajčiar. Śrī Caitanya Mahāprabhu povedal, že učiteľ by sa predtým, než začne učiť, sám mal správať správne. Kto tak robí, nazýva sa ācārya alebo ideálny učiteľ. Aby mohol učiť ľudí, musí sa riadiť zásadami śāśtier (písiem). Nemôže vymýšľať pravidlá, ktoré nie sú v súlade so zásadami zjavených písiem. Manu-saṁhitā a ďalšie zjavené písma sa považujú za základné knihy, podľa ktorých by sa mala ľudská spoločnosť riadiť. Učení vodcovia spoločnosti sa preto musia riadiť podľa zásad základných písiem. Kto chce robiť pokroky, musí dodržiavať tieto základné pravidlá podľa vzoru veľkých učiteľov. V Śrīmad-Bhāgavatame je tiež potvrdené, že človek musí nasledovať príklad veľkých oddaných, ak chce pokročiť na ceste k duchovnej realizácii. Kráľ alebo hlava štátu, otec a učiteľ sú považovaní za prirodzených vodcov ľudstva, a preto majú veľkú zodpovednosť voči tým, ktorí sú od nich závislí. Z tohoto dôvodu musia dobre poznať morálne a duchovné zásady písiem.